znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 229/2014-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť B. K., a mal. R. K., ktorou namietajú porušenie svojich

- základných   práv   podľa   čl.   14,   čl.   15   ods.   1   a   2,   čl.   16   ods.   1,   čl.   19   ods.   2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

- základných práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 Charty základných práv Európskej únie,

- práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

- práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťauznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 343/2013-89 z 18. júla 2013 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K. a mal. R. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2013 doručená sťažnosť B. K. a mal. R. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

- základných   práv   podľa   čl.   14,   čl.   15   ods.   1   a   2,   čl.   16   ods.   1,   čl.   19   ods.   2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 ústavy,

- základných práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 charty,

- práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 1, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru a

- práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťauznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 343/2013-89 z 18. júla 2013 (ďalej aj „namietané uznesenie ústavného súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   predovšetkým   uvádzajú,   že   ústavný   súd   sa   namietaným uznesením   dopustil   porušenia   nimi   označených   ustanovení   ústavy,   charty,   dohovoru a Dohovoru   o   právach   dieťaťa „protiústavným,   zmätočným   a   účelovým   procesným rozhodnutím“, ktorým   odmietol   ich   sťažnosť z 18.   mája 2013 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa sťažovateľov bolo namietané uznesenie ústavného súdu vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia ich sťažnosti, neboli dodržané procesné normy upravujúce konanie   na ústavnom   súde   a   taktiež   nespĺňa   formálne náležitosti,   pričom   v nadväznosti na to uvádzajú:

«Dňa   23. 05. 2013   sťažovateľ   doručil   Ústavnému   súdu   SR   sťažnosť   zo   dňa 18. 05. 2013   podanú   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   SR,   v   ktorej   namietal   porušenie základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa... v dôsledku protizákonných a protiústavných zásahov, postupov a rozhodnutí všeobecných súdov v SR (Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Prešove, Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou,   Okresného   súdu   Bratislava   V),   spočívajúcich v odmietnutí   výkonu   súdnej   právomoci   a   neposkytnutí   súdnej   ochrany   základných   práv maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa v súlade s postupom ustanoveným zákonom a na   základe   postupu   ustanoveného   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach a základných slobodách, ktoré majú prednosť pred zákonmi na základe čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Po doručení predmetnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 18. 05. 2013 do podateľne Ústavného súdu SR (príloha č. 2 tejto sťažnosti) nebolo žiadateľovi zaslané potvrdenie o prevzatí   a   pridelení   veci   zákonnému   sudcovi,   t.   j.   zákonnému   sudcovi   spravodajcovi a zákonnému senátu Ústavného súdu SR.

Žiadateľ   sa   už   pri   predchádzajúcom   osobnom   podávaní   sťažností   podľa   čl.   127 ods. 1 Ústavy SR stretol s takýmto protizákonným a protiústavným postupom, kedy mu bolo odmietnuté takéto potvrdenie o prijatí návrhu na začatie súdneho konania na Ústavnom súde SR.

Dňa   14.   10.   2013   bolo   doručené   sťažovateľovi   uvedené   procesné   uznesenie Ústavného   súdu   SR   zo   dňa   18. 07. 2013,   č.   III.   ÚS   343/2013-89,   (príloha   č.   1   tejto sťažnosti),   ktorým   Ústavný   súd   SR   bezdôvodne   a   protiprávne   (v   rozpore   so   zákonom o ústavnom súde, v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, ktorý sa primerane aplikuje na   súdne   konanie na   Ústavnom   súde,   v rozpore   s Ústavou   SR,   Dohovorom   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd,   Chartou   základných   práv   EÚ,   Dohovorom   OSN o právach dieťaťa) odmietol predmetnú sťažnosť, ktorá bola doručená Ústavnému súdu dňa 23.   05.   2013   z dôvodu   údajného   „nesplnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí“ a na základe demagogického a účelového nasledovného odôvodnenia v rozpore s právnymi normami   právneho   poriadku   SR   a   v   rozpore   so   skutkovým   a   právnym   stavom   veci   − „z dôvodu stretu záujmov sťažovateľa v 2. rade so záujmami jeho rodičov je vylúčené, aby bol sťažovateľ v 1. rade ako jeho otec oprávnený podávať sťažnosť v mene sťažovateľa v 2. rade − maloletého dieťaťa“.

Právo   na   vydanie   potvrdenia   o   prevzatí   a   pridelení   veci   zákonnému   sudcovi, t. j. zákonnému   sudcovi   spravodajcovi   a   zákonnému   senátu   Ústavného   súdu   SR,   pri doručení   sťažnosti   v   momente   jej   podania,   náhodným   výberom   pomocou   technických a programových prostriedkov,   tak   aby   bola vylúčená   možnosť ovplyvňovania   pridelenia veci, zaručuje sťažovateľovi § 29 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv EÚ.

V prípade,   že je podanie − sťažnosť podľa čl.   127 ods.   1 doručované poštovou prepravou uvedenému právu na zákonného sudcu zaručenému čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a vykonanému § 29 ods. 1 zákona o ústavnom súde zodpovedá povinnosť Ústavného súdu SR oznámiť zákonného sudcu spravodajcu a zákonný senát Ústavného súdu SR, ktorý bol pridelený pri doručení podania − sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR do podateľne Ústavného súdu SR, a to na základe zaslania uvedeného oznámenia sťažovateľovi. Nie je možné časovo odďaľovať pridelenie veci zákonnému sudcovi spravodajcovi a zákonnému senátu Ústavného súdu SR od prevzatia veci a vkladať medzi tento proces medzičlánok,   spočívajúci   v   triedení   podám   podľa   obsahu   zamestnancami   Kancelárie Ústavného súdu SR, ktorí nemajú žiadne ústavné a ani zákonné oprávnenie, aby následne triedili podľa obsahu veci, t. j. aj podania, ktoré boli jasne označené ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, doručené Ústavnému súdu SR, t. j. návrh na začatie konania pred Ústavným súdom v zmysle § 79 ods. 1 OSP, ktorý sa na základe § 31a zákona o ústavnom súde primerane používa na konanie pred Ústavným súdom SR.

Takéto   „triedenie“   je   práve   podkladom   možnej   manipulácie   súdneho   konania a tým zároveň dáva príležitosť a možnosť na ovplyvňovanie pridelenia veci, čo sa v prípade predmetnej   sťažnosti   doručenej   Ústavnému   súdu   SR   23.   05.   2013   prejavilo   aj   tým, že sťažovateľovi nebolo vôbec zaslané potvrdenie o prevzatí a pridelení veci zákonnému sudcovi spravodajcovi a zákonnému senátu Ústavného súdu SR.

Rozsiahlosť sťažnosti nie je kritériom, ktoré je oprávnený posudzovať Ústavný súd SR pri poskytovaní súdnej ochrany základných práv a slobôd, a už vôbec nie je dôvodom na odmietnutie prístupu k spravodlivosti.

Predmetná sťažnosť obsahovala kompletný skutkový a právny stav a všetky právne argumenty   v   odôvodnení   návrhu,   ktorého   rozsiahlosť   si   vynútilo   niekoľkonásobné porušovanie   základných   práv   a   slobôd   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa   a   sťažovateľa na všetkých stupňoch všeobecného súdnictva v SR, vrátane Najvyššieho súdu SR.

Sťažnosť bola určitá s explicitne vymedzeným, presným, určitým a zrozumiteľným petitom v slovenskom jazyku, ktorého sa domáhal sťažovateľ na str. 117 až 135 predmetnej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR dňa 23. 05. 2013.

V nadväznosti na protizákonný a protiústavný postup Ústavného súdu SR pri prevzatí a pridelení veci vydal senát Ústavného súdu SR... zmätočné, účelové a protiprávne procesné uznesenie   Ústavného   súdu   SR   zo   dňa   18.   07.   2013,   č.   III.   ÚS   343/2013-89,   ktorým sťažovateľovi odmietol poskytnúť súdnu ochranu základných práv a slobôd na súde na to zriadenom Ústavou SR a porušil základné práva a slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa, ako aj ľudské práva a základné slobody zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv EÚ, ako aj Dohovorom OSN o právach dieťaťa uvedené v častí I., III. a IV. tejto sťažností.»

V   ďalších   častiach   sťažnosti   sťažovatelia   podrobne   analyzujú   nimi   namietané porušenie označených ustanovení ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorému malo dôjsť vydaním namietaného uznesenia ústavného súdu.

Vychádzajúc   z   argumentácie   uvedenej   v sťažnosti,   sťažovatelia   navrhujú, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením ústavného súdu   a postupom,   ktorý   predchádzal   jeho   vydaniu,   boli   porušené   v   sťažnosti   označené články, ako aj ich práva garantované ústavou, chartou, dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa.

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhajú,   aby   im   bolo   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 55 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť   sťažovateľov   smeruje   proti   uzneseniu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 343/2013-89 z 18. júla 2013 a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu, ktorým bola odmietnutá ich sťažnosť pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru a čl. 1 dohovoru, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 33 ods. 1 a čl. 47 charty a čl. 54 charty a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35   Dohovoru   o   právach   dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   20   P   135/2012,   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 102/2012 a jeho uzneseniami z 30. mája 2012 a 27. júna 2012, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoP 69/2012 a jeho uznesením z 31. augusta 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 Cdo   381/2012 a jeho uznesením   z 28.   februára 2013 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   podanie   sťažovateľov   je síce   formálne označené   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ale   z   hľadiska   obsahu   a   účelu ide o uplatnenie   opravného   prostriedku,   prostredníctvom   ktorého   napádajú   konkrétne rozhodnutie ústavného súdu (namietané uznesenie, pozn.).

Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno   podať opravný prostriedok.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a)   sa   týka   veci,   o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Znamená to, že rešpektujúc čl. 133 ústavy zákon o ústavnom súde vyriešil otázku podávania   opravných   prostriedkov   v   konaní   pred   ústavným   súdom   tak,   že   podľa   §   24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Ústava   teda   neumožňuje   preskúmavanie rozhodnutí   senátu   ústavného   súdu   iným   senátom   ani   plénom   ústavného   súdu, ani iným orgánom verejnej moci.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu (ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2 ústavy),   čo   sa   považuje   v   podmienkach   právneho   štátu   za   conditio   sine   qua   non   pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Z   obsahu   podania   sťažovateľov   je   zrejmé,   že   ich   cieľom   je   dosiahnuť   opätovné prerokovanie   ich   sťažnosti   vo   veci,   ktorá   bola   vedená   na   ústavnom   súde   pod   sp.   zn. III. ÚS 343/2013 a o ktorej ústavný súd svojím uznesením z 18. júla 2013 právoplatne aj rozhodol.

Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného a koncentrovaného modelu ústavného   súdnictva   v   Slovenskej   republike   konaním   jednoinštančným   a   rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom   o   ústavnom   súde   presne   vymedzené,   nemôže   prekračovať.   V   nadväznosti na to ústavný   súd   považuje   za   potrebné   zdôrazniť,   že medzi   jeho   oprávnenia   nepatrí rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch   vo   všeobecnosti   „a   fortiori“   o   opravných prostriedkoch,   ktorými   sa   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby   domáhajú   preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa čl. 133 ústavy a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. c) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014