znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 229/2012-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť I. L., H., ktorou namieta porušenie bližšie neoznačených základných   práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo/507/2009 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. marca 2012 doručené   podanie   I.   L.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   bližšie neoznačených   základných   práv podľa   Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo/507/2009 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2010, ktoré ústavný súd podľa jeho obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa   2.   4.   2006   vo   večerných   hodinách   som   bol   zastavený   ako   vodič   vozidla motorovou hliadkou polície za účelom vykonania dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu, ktorú som odmietol vykonať zo zdravotných dôvodov, ale som súhlasil, že som ochotný sa podrobiť odberu krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Za týmto účelom som sadol do policajného vozidla v prítomnosti dvoch policajtov sme odišli na polikliniku v H., kde v tom čase ordinoval pán doktor L., ktorý žiadal za odber krvi zaplatiť. Ja som toľko finančných prostriedkov pri sebe nemal a policajti to odmietli zaplatiť, preto odber krvi nebol urobený. Súhlasil som s lekárskym vyšetrením na prítomnosť alkoholu, kde ošetrujúci lekár konštatoval v protokole o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, že nejavím známky   použitia   alkoholu   a   v   lekárskej   správe   konštatuje:   menovaný   nejavil   známky použitia   alkoholu   a   nebolo   nutné   vykonať   odbery   krvi   na   alkohol.   Na   základe   tohoto písomného   vyjadrenia   od   lekára   som   mal   za   to,   že   všetko   je   v poriadku.   Policajti   ma odviezli naspäť k autu odkiaľ ma zobrali, ale vodičský a občiansky preukaz mi neoprávnene zadržali.

... OR-PZ-ODI v H. v svojom rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 6. 4. 2006, č. p. ORP-P-79/DI-PR-2006, uvádzajú, že dňa 2. 4. 2006, kedy som bol policajnou hliadkou zastavený, že mi bolo údajne dychovou skúškou namerané 0,63 mg/l alkoholu a že som sa na lekárske vyšetrenie a odber krvi nežiadal, toto policajné tvrdenie považujem za nepravdivé vykonštruovanie a krivé obvinenie, ktoré v celom rozsahu odmietam, čo môžu potvrdiť ošetrujúci lekár p. L. a jeho sestrička. Proti tomuto krivému obvineniu som hneď 3. 5. 2006 napísal sťažnosť na OR-PZ-ODI v H. na dôkladné prešetrenie postupu policajtov, ktoré bolo zamietnuté neopodstatnene s tým, že nie je možné údajne objektívne vyhodnotiť.... OR-PZ-ODI v H.   v rozhodnutí o priestupku zo dňa 14.   7.   2006,   č.   p.ORP-P- 113/DI-3-2006 uvádzajú, že na ústne pojednávanie som sa 7. 7. 2006 nedostavil, hoci som predvolanie prevzal v ten istý deň pojednávania 7. 7. 2006. Na vysvetlenie uvádzam, že doporučený   list   som   prevzal   na   pošte   dňa   7.   7.   2006   v   poobedňajších   hodinách a pojednávanie bolo v doobedňajších hodinách. Hneď na druhý deň som volal PZ-ODI a vysvetľoval som im, že som bol vycestovaný na služobnej ceste a že by som chcel ísť na nové pojednávanie, policajti to odmietli, a že už je rozhodnuté...

KR-PZ-P. č. p. KRP-306/st-2006 v predmetnej veci celú moju sťažnosť vracajú na ďalšie konanie KDI v P. KDI - P- sa bránia otvoreniu nového prešetrenia predmetnej veci, nekoná a uzatvárajú to a konštatujú ako sťažnosť za neopodstatnenú...

Dňa 20. 10. 2006 som podal podnet na Okresnej prokuratúre v H., aby prešetrila predmetnú vec tak, ako sa skutočne stala a aby boli vypočutí svedkovia tejto udalosti.

15. 1. 2007 Okresná prokuratúra PO 2026/06-15-2006 na môj podnet po prešetrení začala konať a dala protest proti rozhodnutiu č. p. ORP-P-113/DI-3 zo 14. 7. 2006, kde navrhuje, aby protestom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Protest OP bol zamietnutý.

... Dňa 20. 8. 2008 Okresná prokuratúra H. podala ďalší protest č. Pd 138/08-6 v predmetnej veci proti rozhodnutiu OR-PZ H., ORP-P-113/DI, kde navrhuje aby protestom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Protest OP bol opäť zamietnutý. Okresná   prokuratúra   H.   podala   protest   na   Najvyšší   súd   v   Bratislave   proti predmetnému rozhodnutiu OR-PZ-DI H., kde najvyšší súd protest OP H. zamietol. S týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu nesúhlasím a preto podávam odvolanie k Ústavnému súdu v Košiciach,   že boli porušené moje ľudské práva a znemožnené moja obhajoba a neboli vypočutí svedkovia...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada ústavný súd o „zrušenie rozsudku najvyššieho   súdu   SR   a [žiada] obnoviť   súdne   konanie,   nakoľko   boli   porušené [jeho]... ľudské práva z krivého obvinenia zo strany polície SR“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   pre   posúdenie   predmetnej   veci podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ, príp. navrhovatelia, svoj návrh v petite (návrhu   na   rozhodnutie).   Z   obsahu   sťažnosti   a   predovšetkým   z   jej   petitu   (návrhu na rozhodnutie)   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   bližšie   nešpecifikovaných základných   práv   podľa   ústavy   najvyšším   súdom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Sžo/507/2009 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2010.

Najvyšší súd v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom z 24. novembra 2010 tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S/45/2008-30 z 8. septembra 2009. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 13. decembra 2010, pričom sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 20. marca 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012