znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 229/07-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 19. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   I.   J.,   správcu   konkurznej   podstaty   úpadcu   K.,   a.   s., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2007 doručená sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., B. (ďalej len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   správcom   konkurznej   podstaty   úpadcu K., a. s.,   B.,   ustanovený   do   funkcie   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   sp. zn. 1 K 438/97 z 26. mája 1999.

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005   zamietol   žalobu,   ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   uloženia   povinnosti   spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“), vypratať nebytové priestory (administratívnu budovu a sklad horľavín) zapísané na LV č. (...) v katastrálnom území B. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) rozhodnutím   sp.   zn.   Rc   2115/06   z   18.   augusta   2006   podnet   sťažovateľa   na   podanie mimoriadneho   dovolania   generálnym   prokurátorom   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) odložil.

Podľa   názoru   sťažovateľa „Toto   rozhodnutie,   ako   aj   rozhodnutia   oboch   súdov, považujeme   za   nesprávne,   keďže   prokurátor   i súdy   pri   svojom   rozhodovaní   nebrali   do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme, kde úhrada   nájmu   bola   vykonaná   účtovnou   operáciou   v rozpore   so   zákonom,   nakoľko   bol urobený zápočet nájmu na 50 rokov predom, čo je v rozpore s § 580 OZ“.

Žalovaný si však u sťažovateľa ako správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávku v sume   565   175   Sk   zodpovedajúcu   výške   časti   uhradeného   nájomného   za   obdobie od vyhlásenia konkurzu do skončenia nájmu. Sťažovateľ pohľadávku žalovaného prihlásenú v sume 565 175 Sk na prieskumnom pojednávaní v marci 2000 uznal.

Z dôvodu,   že   pohľadávka   žalovaného   bola   na   prieskumnom   pojednávaní   uznaná a žalovaný neplatil sťažovateľovi nájomné podľa nájomnej zmluvy, sťažovateľ vypovedal žalovanému nájom.

Podľa názoru sťažovateľa „Táto výpoveď bola preukázateľne dôvodná, no oba súdy túto skutočnosť nerešpektovali a ich závery ohľadom hodnotenia tejto skutočnosti nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a boli nepreskúmateľné. (...)

V danom   prípade   bolo   porušené   právo   správcu   konkurznej   podstaty   a úpadcu a poškodení veritelia úpadcu.

Máme   za   to,   že   sa   prieči   dobrým   mravom   uplatniť   si   zaplatené   nájomné v prieskumnom konaní a následne užívať nehnuteľnosť bez právneho titulu a bez zaplatenia odplaty či už vo forme bezdôvodného obohatenia alebo nájmu“.

V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 381/05-258 zo dňa 19. 4. 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 7 C 1241/00-223 z 26. 8. 2005 základné právo JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s. B. na súdnu a právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní porušené bolo.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove 1 Co 381/05-258 zo dňa 19. 4. 2006. Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. 7 C 1241/00-223 z 26. 8. 2005 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský   súd   v Prešove   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   na   účet správcu   konkurznej   podstaty   JUDr.   I.   J.   vedený   vo   (...)   do   3   dní   od   právoplatnosti rozsudku.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.1   dohovoru   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co   381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005.

Ako   vyplýva   z   obsahu   sťažnosti,   podnet   sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho dovolania   generálnym   prokurátorom   bol   krajskou   prokuratúrou   odložený   rozhodnutím z 18. augusta 2006. Z informácie, ktorú ústavnému súdu poskytol okresný súd vyplynulo, že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie tejto lehoty je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04, I. ÚS 24/05).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi [§ 243e až 243j Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1   ústavy   považovať   za   účinný   a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý je predpokladom   (podmienkou)   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   tohto   článku ústavy,   a na   jeho   podanie   nie   je   preto   z hľadiska   plynutia   uvedenej   lehoty   na   podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (I. ÚS 49/02, IV. ÚS 200/05, II. ÚS 169/06).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Ustanovenie   §   243e   ods.   1   OSP neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe generálneho prokurátora   rozhodnúť o tom, či   podá   alebo nepodá   mimoriadne dovolanie (táto   úvaha   je   vylúčená   iba   v prípade,   že   zistí,   že   zákonné   podmienky   na   podanie mimoriadneho   dovolania   sú   splnené).   Oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je   totiž   závislé   na   snahe   sťažovateľa   využiť   mimoriadne   opravné   prostriedky, ale na naplnení skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (I. ÚS 209/03, I. ÚS 233/03).

So zreteľom na deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005 (31. máj 2006) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007