znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 228/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti T., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   817/1994 p o r u š e n é b o l o.

2. T.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000   Sk   [slovom osemdesiattisíc   slovenských   korún   (2 655,51   EUR)],   ktoré jej je Okresný   súd Košice   I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   uhradiť T.   trovy   právneho   zastúpenia v sume 6 732 Sk [slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún (223,64 EUR)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2008 doručená sťažnosť T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. V., Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 10. 10. 1994 podal O. B., bytom K., ako žalobca a spol. na Obvodnom súde Košice I proti sťažovateľovi T., ako žalovanému žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby. V predmetnej žalobe sa žalobca domáhal odstránenia podľa jeho tvrdenia neoprávnenej stavby   sťažovateľa   postavenej   na   pozemku   parc.   č. 6993/2,   zapísanom   v katastri nehnuteľností, na LV č. 11648 kat. územia K., ktorý bol podľa názoru žalobcu nezákonne vyvlastnený.   Neskôr   žalobca   zmenou   návrhu   žiadal   event.   Zriadiť   vecné   bremeno v prospech žalovaného za peňažnú náhradu. Vec bola pridelená sudcovi Mgr. L. D., po jeho preradení sudkyni Mgr. G. F.

Dňa 04. 04. 1995 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku a žalovaný na vyjadrenie sa k žalobe.

Dňa 24. 11. 1997 bol žalobca písomne vyzvaný, aby predložil jeden rovnopis žaloby. Dňa 07. 06. 2000 súd opätovne písomne vyzval žalobcu na predloženie rovnopisu žaloby.

Dňa 27. 07. 2000 súd uznesením pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší účastník ako žalovaný v 2. rade – Mesto K.

Dňa 01. 08. 2000 súd dožiadal Okresný úrad K., odbor katastrálny o zaslanie listu vlastníctva a identifikácie parcely.

Dňa 03. 08. 2000 súd vyzval žalobcu na pripojenie rovnopisu žaloby. V roku 2003 nastala zmena v obsadení senátu. Vec bola v dôsledku odchodu sudkyne Mgr. G. F. pridelená na vybavenie ďalšej sudkyni JUDr. D. B.

Dňa 26. 06. 2003 súd dožiadal Okresný úrad K. o vyvlastňovací spis. Dňa   09.   09.   2002   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcov,   aby   upresnil   zoznam účastníkov konania, ktorých zastupuje.

Dňa 11. 11. 2003 súd vyzval účastníkov, aby sa písomne vyjadrili k rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 23. 03. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci. Dňa 17. 06. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci. Uznesením zo dňa 11. 11. 2004, č. k. 15 C 289/1994 bola vec č. k. 15 C 817/1994 spojená s vecou 15 C 289/1994 na spoločné konanie na účely znaleckého dokazovania a ustanovený znalec Ing. H. M.

Dňa 06. 03. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci. Dňa 16. 05. 2007 uznesením č. k. 15 C 289/1994 bola vec č. k. 15 C 817/1994 vylúčená na samostatné konanie.

...   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   15   C   817/1994   na Okresnom súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j viac ako 13 rokov, a to hlavne v dôsledku nečinnosti a neefektívnej práce súdu v dĺžke 6 rokov od podania návrhu v roku 1994 až do roku 2000 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu až do roku 2003, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994 konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200. 000,- Sk (slovom: dvestotisíc korún slovenských), ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6. 732,- Sk (za dva úkony právnej služby á 3. 176, Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde, uznesením č. k. IV. ÚS 228/08-10 z 31. júla 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   22. septembra   2008 právneho   zástupcu   sťažovateľky   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 26.   septembra   2008   (doručeným   ústavnému   súdu   26.   septembra   2008),   že   netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   1SprV/282/2008 z 24. októbra 2008, doručenom ústavnému súdu 30. októbra 2006 okrem iného uviedol:„... Po oboznámení sa so sťažnosťou a spisom 15 C 817/94 Vám dávam nasledovné vyjadrenie:

Žalobu   o odstránenie   neoprávnenej   stavby,   resp.   alternatívne   zriadenie   vecného bremena podal na Obvodnom súde Košice I dňa 10. 10. 1994 žalobca O. B.

Sťažovateľ vystupuje v predmetnom konaní na procesnej strane žalovaného. Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní došlo k zbytočným prieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané (III. ÚS 298/07-38, IV. ÚS 319/07-25, II. ÚS 222/07-40 ďalšie) a v ktorých   Ústavný   súd   SR   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom   Okresného   súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov. Vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Dňa 11. 8. 2008 súd vo veci meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   resp.   tiež   účastník   konania,   proti ktorému   návrh   na   konanie   smeruje.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna neistota   účastníka   konania   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné   opatrenia, aby sa   zabezpečilo splnenie   účelu pojednávania a úspešné   vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. o zriadení vecného bremena. Sťažovateľka je v tomto konaní v procesnom   postavení   žalovanej.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch možno napadnuté konanie po vecnej stránke považovať za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 24. októbra 2008 aj predseda okresného súdu) však nemožno dávať do súvislosti s dlhodobou nečinnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru. Sťažovateľka, ktorá je v tomto spore žalovaným, sa načas   vyjadrovala   k výzvam   okresného   súdu   a   zúčastnila   sa   nariadených   pojednávaní okresného   súdu   (na pojednávaní   uskutočnenom   17. júna 2004   chýbalo   splnomocnenie predvolaného právneho zástupcu žalovaného, pričom tento nedostatok bol v lehote určenej súdom   odstránený).   Správanie   sťažovateľky   (žalovanej   v   označenom   konaní   okresného súdu) nemalo vplyv na spomalenie konania a zásadným spôsobom neovplyvnilo jeho dĺžku.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   bol   postup samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočností,   či   v dôsledku   jeho   postupu   došlo k porušeniu   uvedených   práv,   ústavný   súd   zistil,   že   to   tak   je,   a to   napriek   skutočnosti, že plynulému priebehu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Z vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v preskúmavanom konaní v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 15 C 817/1994 ako celok až do roku 2004, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť   sporadické   úkony   okresného   súdu   v tomto   období   (nariadenie   pojednávania po 6 rokoch,   rozhodnutie   o žiadosti   o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov po 8 rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10 rokoch atď.).

Po pojednávaniach v roku 2004 (uskutočnených 23. marca 2004 a 17. júna 2004) bola vec sp. zn. 15 C 817/1994 spojená s vecou sp. zn. 15 C 289/1994 na účely znaleckého dokazovania   a bol   ustanovený   súdny   znalec   (uznesením   z   11.   novembra   2004). Po pojednávaní   vo   veci,   ktoré   okresný   súd   uskutočnil   6.   marca   2007,   vec   sp.   zn. 15 C 817/1994,   bola   vylúčená   na   samostatné   konanie,   pričom   okresný   súd   rozhodol meritórne v tejto veci rozsudkom z 11. augusta 2008, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky ešte nenadobudol právoplatnosť.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   neakceptoval   argumentáciu   okresného   súdu spočívajúcu   v poukázaní   na   nutnosť   zisťovania   výsledkov   dedičských   konaní   z dôvodu úmrtí niekoľkých žalobcov a na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj zmenu zákonnej   sudkyne,   ktoré   mali   prispieť   k celkovej   dĺžke   konania.   Uvedené   skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktorá predstavuje štrnásť rokov.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom,   prípadne   nečinnosťou,   zruší   takéto rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   porušil,   aby vo veci konal.

Ústavný súd napriek zisteniu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 15 C 817/1994 ďalej konal bez zbytočných   prieťahov,   vzhľadom   na to,   že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 207/05 z 10. mája 2006 a nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 95/06 zo 7. júla 2006, ktorý bol doručený okresnému súdu 3. októbra 2006 (m. m. IV. ÚS 187/05, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07, II. ÚS 112/07), ako aj vzhľadom na aktuálny stav konania v tejto veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti:

„... sťažovateľ požaduje v dôsledku neukončeného, už viac ako 13 rokov trvajúceho súdneho konania a na základe neodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní (konkrétne do roku 2003)... priznanie finančného zadosťučinenia... ako náhradu nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch.   Túto   svoju   žiadosť   sťažovateľ   odôvodňuje ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania okresného súdu, ktorý svojím postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 13 rokoch trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok   tohto   súdneho   konania.   V medziobdobí   sťažovateľ   bol   nútený   z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby na žalovaného v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok   súdneho   sporu   a vyhnúť   sa   tak   prípadným   sankciám   zo   strany   kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe.“

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 15 C 817/1994   (štrnásť   rokov)   a berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 80 000 Sk (2 655,51 EUR) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. M. V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a to   každý   úkon   po   3 176   Sk,   t.   j.   spolu   6 352   Sk,   čo   spolu   s režijným paušálom 2 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk (223,46 EUR).

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2008