znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 228/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaniach vedených pod sp. zn. 1 C/170/2003 a 5 C/171/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2004 doručená sťažnosť Ing.   V. M. (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 C/170/2003 a 5 C/171/2003.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 27. augusta 2003 podala okresnému súdu dve žaloby o náhradu škody a konania sú na okresnom súde vedené pod sp. zn. 5 C/171/03 a 1 C/170/2003.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd v Brezne vo veci vedenej pod sp. zn. 1 C/170/2003 a vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C/171/2003 spôsobil prieťahy v konaní, na základe čoho došlo k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   v primeranej   lehote,   upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľ žiada o primerané finančné zadosťučinenie. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola v primeranej lehote prejednaná.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože doteraz súdne konanie nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že sťažovateľka doručila   okresnému   súdu   27. augusta 2003   dve   podania,   ktorými   ako   žalobkyňa   podala žalobu proti Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici, Správe katastra Brezno, o náhradu škody. Jedna žaloba bola náhodným výberom pridelená do registra 1 C a bola jej pridelená sp. zn. 1 C 170/03 a druhá do registra 5 C a bola jej pridelená sp. zn. 5 C 171/03.

Podľa názoru ústavného súdu s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 182/03,   IV. ÚS 197/03,   IV. ÚS 203/03)   postup   okresného   súdu   v konaniach vedených   pod   sp.   zn.   1 C/170/2003   a   5 C/171/2003   od   27. augusta 2003   do   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   (15. apríla 2004)   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy   v   konaní“   v   zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy, resp. jej neprejednanie   v   „primeranej   lehote“   v zmysle   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Doterajšia dĺžka   konaní   vedených   na   okresnom   súde   neosvedčuje   reálnu   možnosť   porušenia sťažovateľkou označených základných práv a slobôd.

Sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   je preto zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V dôsledku toho bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004