znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 226/07-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   19. septembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Z.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. F. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 353/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 51/03) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2007 doručená sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 353/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 51/03).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal svojím písomným podaním zo dňa 22. 7. 2002 na Okresný súd v Bardejove ako súdu miestne a vecne príslušnému návrh na začatie konania proti odporkyni R. Z., ktorým sa voči nej domáham zrušenia a vyporiadania BSM.

Konanie na Okresnom súde v Bardejove sa vedie pod sp. zn. 4 C 51/03. Po   podaní   návrhu   na   začatie   konania   súd   I.   stupňa   vo   veci   vytýčil   termín pojednávania na deň 12. 10. 2005, ktorého sa zúčastnil môj právny zástupca. Uznesením Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4 C 51/03 zo dňa 12. 10. 2005 bolo zastavené konanie v časti   o   vydanie   vecí   malotraktor   s   príslušenstvom,   sústruh   domácej   výroby,   stĺpová vŕtačka, kováčska vyhňa, elektrická kosačka domácej výroby, okružná píla domácej výroby a sada kľúčov gala, a nárok mňa, sťažovateľa, na vyporiadanie BSM a vydanie vkladnej knižky z roku 1982 založenej v S. so zostatkom 12.000,- Sk vylúčil na samostatné konanie. Toto   uznesenie   procesného   súdu   bolo   môjmu   právnemu   zástupcovi   doručené   dňa 19. 10. 2005.

Prakticky   od   tohto   posledného   meritórneho   pojednávania   uskutočneného   dňa 12. 10. 2005 súd vo veci nekoná, je nečinný.“

Ďalej   sťažovateľ   uviedol,   že „súd   v období   od   12. 10. 2005   do   súčasnej   doby nekonal dostatočne aktívne a sústredene a svojou neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní, čo má za následok porušenie základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.

Sťažovateľ   k sťažnosti   pripojil   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 8.   augusta   2007 adresovanú predsedovi okresného súdu, ako aj jeho odpoveď z 21. augusta 2007, v ktorej okresný   súd   konštatoval,   že   k zbytočným   prieťahom   v konaní   došlo.   Ďalej   predseda okresného súdu uviedol, že „Na odstránenie prieťahov som dnešným dňom prijal opatrenie, ktorým   bolo   zákonnej   sudkyni   uložené   v lehote   do   10. 9. 2007   vykonať   úkony,   ktorým prieťahy v konaní budú odstránené“.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti rozhodol takto:„1. Okresný   súd   v   Bardejove   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.: 4 C 51/03   porušil základné právo M. Z., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. M. Z. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk (slovom: päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému   súdu   v   Bardejove   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.: 4 C 51/03 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia M. Z., ktoré   je   povinný   zaplatiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   advokátovi   JUDr. F.   K.,   P. vo výške 7.424,60 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III. ÚS 206/03)   je   jedným z dôvodov odmietnutia návrhu jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú v konaní o sťažnosti možno   vysloviť   v prípade,   ak   ústavný   súd   nezistil   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi postupom   orgánu   štátu   a namietaným   porušením   základných   práv.   O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti alebo z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   konanie (napr. IV. ÚS 188/03, IV. ÚS 213/03).

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone   (medzi   ktoré posudzovaný prípad nepatrí). Ústavný súd je preto viazaný aj tvrdením sťažovateľa o tom, kedy podľa jeho poznatkov začala nečinnosť všeobecného súdu v konaní, v ktorom podľa neho   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 102/05).

Ako   už   bolo   uvedené,   sťažovateľ   v sťažnosti   poukázal   na   to,   že „súd   v období od 12. 10. 2005   do   súčasnej   doby   nekonal   dostatočne   aktívne   a sústredene   a svojou neefektívnou   činnosťou   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v namietanom   konaní,   čo   má   za následok   porušenie   základného   práva   uvedeného   v čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR“. Prípadné prieťahy v napadnutom konaní vzniknuté pred označeným obdobím nenamietal, a preto sa ústavný súd obdobím, ktoré predchádza uvedenému dátumu, nezaoberal.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   podaním   z 8. augusta 2007 sťažoval   na   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   jeho   predsedovi,   ktorý   v odpovedi z 21. augusta 2007 uznal sťažnosť za dôvodnú a konajúcej sudkyni uložil do 10. septembra 2007 vo veci vykonať úkony smerujúce k odstráneniu prieťahov. Z informácie okresného súdu   poskytnutej   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   30.   augusta   2007   bol   nariadený   termín pojednávania na 8. november 2007.

Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pred tým, než sa obrátil na ústavný súd, podal sťažnosť na prieťahy v konaní, čím využil právny prostriedok nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde.   Na   sťažnosť   z 8.   augusta   2007 odpovedal predseda okresného súdu podaním z 21. augusta 2007. Sťažnosť na zbytočné prieťahy   v   konaní pred   okresným   súdom   podľa   čl. 127   ústavy   z 24. augusta 2007   bola odovzdaná   na   poštovú   prepravu   30.   augusta   2007   a   ústavnému   súdu   bola   doručená 4. septembra 2007.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ po 1. apríli 2005 právo podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok   nápravy,   ktorý   mal   sťažovateľ   k dispozícii   a   úspešne   ho   aj   využil   ešte pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Po upozornení   predsedu   okresného   súdu na prieťahy možno z ďalšieho postupu okresného súdu   vyvodiť,   že predseda okresného súdu   na sťažnosť   sťažovateľa   adekvátne   reagoval   a prijal   v   primeranej   lehote   potrebné opatrenia vo veci, keď zákonná sudkyňa 30. augusta 2007 nariadila termín pojednávania na 8. november 2007, čím sa konanie urýchlilo a zabezpečil sa jeho ďalší plynulý priebeh. V   dôsledku   toho   došlo   aj   k odstráneniu   nepriaznivého   stavu   zapríčineného   dovtedajšou nečinnosťou   okresného   súdu,   čo   podľa   názoru   ústavného   súdu   v okolnostiach   daného prípadu znamená, že sťažnosť z toho dôvodu nie je opodstatnená.

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007