znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 226/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   T. I.,   bytom   Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 Nc 14/92, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. I. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2005   doručená   sťažnosť   T. I. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 Nc 14/92.

Sťažovateľ   uviedol,   že   28.   februára   1992   podal   v mene   matky   okresnému   súdu „podnet   na   súdne   vymáhanie   neoprávnene   stiahnutého   dôchodku   jeho   matky“ proti vtedajšej Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len „žalovaná“). Ako uvádza sťažovateľ, žalovaná „zadržanú čiastku dôchodku vyplatila dňa 14. 4. 1992, (...) avšak dodnes mi nezaplatila nároky na zaplatenie nákladov, ktoré mi vznikli v súvislosti s jeho vymáhaním prostredníctvom súdu“. Okresný súd 28. januára 1997 konanie o návrhu zastavil   v zmysle   §   43   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“).   Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd 22. apríla 1997 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a uložil mu povinnosť odstrániť vady návrhu na začatie konania a v prípade odstránenia vád návrhu   vo   veci   konať   a rozhodnúť.   Okresný   súd   opakovanými   výzvami   vyzýval sťažovateľa   na   odstránenie   vád   návrhu   (predloženie   splnomocnenia   na   podanie   návrhu a na zastupovanie   matky   v   súdnom   konaní).   Podaním   doručeným   okresnému   súdu 21. mája 2003   sťažovateľ   oznámil   súdu,   že   pôvodné   podanie   takéto   splnomocnenie obsahovalo   a že   matka   25. februára 2000   zomrela.   Preto   okresný   súd   25. februára 2005 konanie z dôvodu neodstránenia vád (nepredloženia splnomocnenia ako jednej z procesných podmienok   konania)   v zmysle   § 104   ods. 2   druhej   vety   OSP   zastavil.   Proti   tomuto rozhodnutiu prvostupňovému súdu sťažovateľ 14. marca 2005 podal odvolanie. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Sťažovateľ poukazuje na to, že ide o „jednoduchú a dokladmi podloženú právnu vec“, v ktorej okresný súd doteraz nerozhodol. Ďalej namietal, že „dĺžka konania v takej jednoduchej právnej veci je neprimeraná, a tým sú hrubo a dlhoročne poškodzované moje práva vyplývajúce z čl. 46 Ústavy SR a z medzinárodných záväzkov SR“. Preto sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd a žiadal „odškodné“ v sume 100 000 Sk.

Po oboznámení sa so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd zistil, že nespĺňa podstatné náležitosti   ustanovené   v   § 20   ods. 1   a 2   a   § 50   ods. 1   písm. a)   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“).   Sťažnosť   predovšetkým   neobsahovala   presné   označenie   základných práv   a slobôd,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta,   a   nebol   v nej   uvedený   návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal   aktívnu   vecnú   legitimáciu   na   podanie   sťažnosti, a keďže okrem iného namietal aj neprimeranosť dĺžky konania, nepredložil ani dôkaz o tom, že podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu v súlade so zákonom Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005, resp.   po 1.   apríli   2005   podľa   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a o   zmene   a doplnení niektorých zákonov.

Okrem   toho   k   sťažnosti nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to ústavný súd 19. augusta 2005 vyzval sťažovateľa na doplnenie jeho sťažnosti a na odstránenie jej nedostatkov a zároveň ho podrobne poučil, ako má ďalej postupovať. V uvedenej výzve bol sťažovateľ taktiež upozornený, že ak svoju sťažnosť nedoplní a neodstráni jej nedostatky v určenej lehote, ústavný súd ju môže po predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 25. augusta 2005, v určenej pätnásťdňovej lehote nereagoval.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala požadované základné náležitosti a sťažovateľ ju   ani   napriek   písomnej   výzve   nedoplnil,   ústavný   súd   sťažnosť   po jej predbežnom prerokovaní podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2005