znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 225/2010-75

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Er 71/2007,   za   účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   JUDr.   M.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   M.   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €   (slovom tritisíc   eur),   ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. M. B. trovy konania v sume 373,16 € (slovom tristosedemdesiattri eur a šesťnásť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 225/2010 z 3. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   práva   na prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Er 71/2007   (ďalej   aj „namietané konanie“). Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   na   základe   návrhu   sťažovateľa   ako oprávneného z 22. januára 2007 poveril 29. januára 2007 súdneho exekútora vykonaním exekúcie   na   vymoženie   pohľadávky   5 694 000 Sk   s prísl.   a trov   exekúcie   od   povinnej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

Sťažovateľ   okrem   iného   uviedol,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu nebolo konanie v predmetnej exekučnej veci právoplatne skončené.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre   ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prerokovanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02. IV. ÚS 366/09).

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti prostredníctvom   jeho   predsedníčky   podaniami   sp. zn.   Spr. 3282/2010   z 29.   marca   2010 a 23. júna 2010, v ktorých sa okrem iného uvádza:

„Zo   spisového   materiálu   sp. zn.   1 Er 71/2007   som   zistila,   že   v   predmetnej   veci tunajší súd priebežne konal a zákonný sudca, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, ako aj asistent konal v záujme rýchleho rozhodnutia o podaniach, ktoré boli počas celého vyššie uvedeného obdobia doručené tunajšiemu súdu a neboli zistené žiadne subjektívne zavinenia. Musím však konštatovať, že nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože spis sa v tom čase opakovane   predkladal   odvolaciemu   súdu   na   rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch podaných   účastníkmi   konania   proti   predchádzajúcim   rozhodnutiam   tunajšieho   súdu. Zároveň   nebola   dodržaná   zákonná   lehota   na   rozhodnutie   o   schválení   nadobudnutia spoluvlastníckeho   podielu,   a   to   z   dôvodu   rekonštrukcie   listu   Mgr.   L.   a   opätovného predloženia   spisového   materiálu   odvolaciemu   súdu.   Na   základe   vyššie   uvedeného   teda hodnotím sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú, pričom však prieťahy v konaní spočívajúce v nedodržaní zákonných lehôt boli prevažne spôsobené objektívnymi skutočnosťami, a to najmä mnohými procesnými podaniami účastníkov, následnými odvolaniami, kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde.

Zároveň   poukazujem   na   tú   skutočnosť,   že   vec   bola   viackrát   pridelená   novému zákonnému sudcovi. Pôvodnému zákonnému sudcovi bola uvedená vec odňatá nakoľko, mu bolo   odňaté   celé   oddelenie   1 Er,   a   to   z   dôvodu   rovnomerného   zaťaženia   sudcov na Okresnom súde Bratislava I (JUDr. T. R., JUDr. B. K.). Následne na to zákonnému sudcovi JUDr. M. Š. a zákonnej sudkyni JUDr. G. B. bola uvedená vec odňatá z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti. Odo dňa 24. 08. 2009 opatrením predsedníčky tunajšieho súdu bol predmetný spis pridelený zákonnému sudcovi JUDr. H. H., ktorá vo veci koná. Predmetné konanie je teda poznačené prieťahmi, čo možno považovať za objektívny prieťah v danej veci, ktorý spočíva, ako bolo vyššie uvedené, v nedodržaní zákonných lehôt pri rozhodovaní o podaných návrhoch účastníkov exekučného konania. Avšak dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že nedodržanie zákonných lehôt nebolo spôsobené nevykonaním procesných úkonov v predmetnej veci, naopak exekučný súd procesné úkony v predmetnej veci vykonával priebežne.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný   sudca   subjektívnym   konaním   nezavinil   vznik   prieťahov   v   konaní.   S   poukazom na uvedené   objektívne   dôvody,   za   ktorých   došlo   k   prieťahom   v   konaní   spočívajúcich v nedodržaní zákonných lehôt pri rozhodovaní o podaných návrhoch, žiadam Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

K vyjadreniam   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   doručeným ústavnému súdu 26. júla 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«Z   vyjadrenia   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava I   vyplýva,   že   sťažnosť sťažovateľa na zbytočné prieťahy v predmetnom exekučnom konaní hodnotí ako dôvodnú. Konštatuje, že okresný súd v uvedenom súdnom konaní nedodržal viacero zákonných lehôt na   rozhodnutie,   čo   však   podľa   jej   názoru   bolo   „prevažne   spôsobené   objektívnymi skutočnosťami,   a   to   najmä   mnohými   procesnými   podaniami   účastníkov,   následnými odvolaniami, kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde“. Predsedníčka okresného súdu zároveň konštatuje, že v uvedenom exekučnom konaní nezistila žiadne subjektívne zavinenia zo strany zákonného sudcu...

Ako sme uviedli v sťažnosti zo 6. novembra 2009, od začatia exekučného konania povinná   viacerými   nedôvodnými   a   účelovými   podaniami   založenými   na   nepodložených a zavádzajúcich   tvrdeniach   začala   spôsobovať   zbytočné   prieťahy   v   exekučnom   konaní. Okrem   námietky   zaujatosti   voči   súdnemu   exekútorovi,   námietky   proti   upovedomeniu o začatí   exekúcie,   námietky   proti   trovám   exekúcie,   sťažnosti   adresovanej   Ministrovi spravodlivosti   Slovenskej   republiky   na   postup   zákonnej   sudkyne   a   súdneho   exekútora, povinná   podala   aj   viacero   opakovaných   návrhov   na   odklad,   zastavenie   a   prerušenie exekúcie.

Povinná v priebehu prvého roka exekučného konania podala päť návrhov na odklad exekúcie. Hoci žiadnemu z týchto návrhov súd nevyhovel (o niektorých týchto návrhoch súd rozhodoval   zjavne   neprimerane   dlho,   napríklad   o   prvom   návrhu   súd   rozhodoval od 27. februára 2007   do   23. augusta 2007,   teda   178 dní,   o   piatom   návrhu   súd rozhodoval od 17.   januára   2008   do   6.   augusta   2008,   teda   až   202   dní),   čo   opakovane odôvodnil tým, že „nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, naopak zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený by bol odkladom exekúcie vážne poškodený...“

Podľa   ustálenej   judikatúry   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   účelom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Iba prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   neodstráni   a   nemôže   odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo v neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí,   aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti   a   prípadne   aj   vykonateľnosti   svojho   meritórneho   rozhodnutia.   Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie). Pritom konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky, pokiaľ nie je ústavou alebo zákonmi ustanovená lehota na rozhodnutie II. ÚS 35/01). Za zbytočné prieťahy v konaní ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou považuje aj stav, ak rozhodujúci orgán prekročí zákonom ustanovenú lehotu na rozhodnutie (II. ÚS 813/00, II. ÚS 16/00).

Ako sme uviedli v sťažnosti zo 6. novembra 2009, pri posudzovaní doby konania v predmetnom exekučnom konaní je potrebné brať do úvahy aj samotný predmet konania, teda to, čo je pre sťažovateľa v stávke - „at stake“ [napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva: X. proti Francúzsku (z 31. marca 1987), Bock proti Nemecku 20. marca 1989), X. proti Francúzsku (z 31. marca 1992), Vallée proti Francúzsku (z 26. apríla 1994), A.   a   ostatní   proti   Dánsku   (z   8.   februára   1996),   a i.].   Vzhľadom   na   predmet   konania (rýchlosť konania má osobitný význam v exekučnom konaní, v ktorom sa oprávnená osoba domáha   výkonu   právoplatného   a   vykonateľného   exekučného   titulu   založeného   verejnou listinou – notárskou zápisnicou) a skutkové a právne okolnosti predmetnej sporovej veci je Okresný   súd   Bratislava I   povinný   zaoberať   sa   uvedenou   exekučnou   vecou   s   osobitnou starostlivosťou a nespôsobovať prieťahy v súdnom konaní...

Na   základe   uvedeného   skutkového   a   právneho   stavu   je   zrejmé,   že   Okresný   súd Bratislava I v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007 postupuje v zrejmom rozpore s viacerými ustanoveniami Exekučného poriadku...

Spravodlivosť   má   aj   určitý   časový   rozmer   a   v   dôsledku   zbytočných   prieťahov v súdnom   konaní,   spôsobenými   prevažne   subjektívnym   zavinením   jednotlivých   sudcov, sťažovateľ stráca dôveru v spravodlivosť. Aj z uvedeného dôvodu samotné deklarovanie porušenia základných práv sťažovateľa Okresným súdom Bratislava I nemožno považovať za dostatočné a výška navrhovaného finančného zadosťučinenia je primeraná ujme, ktorá je sťažovateľovi   neprimerane   dlhý   čas   spôsobovaná   zavineným   protiprávnym   postupom a rozhodovaním Okresného súdu Bratislava I.»

Následne sťažovateľ doplnil svoje stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu podaním zo 16. augusta 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Z   aktuálneho   postupu Okresného   súdu   Bratislava I   (založenie exekučného   spisu do archívu a pridelení veci v poradí už šiestemu sudcovi) je zrejmé, že v dohľadnom čase nemožno   od   okresného   súdu   očakávať   odstránenie   zbytočných   prieťahov   v predmetnom exekučnom konaní. Právna neistota sťažovateľa sa týmto opätovným nezákonným postupom súdu teda bude ešte viac prehlbovať.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

«- dňa 21. 01. 2007 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného JUDr. M. B. advokáta na vymoženie povinnosti uloženej povinnej PhDr. E. H. Dňa 29. 01. 2007 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, č. poverenia 5101 023 353,

- dňa 14. 02. 2007 povinný doručil námietky proti trovám exekúcie,

- dňa 14. 02. 2007 bolo doručené oznámenie povinného,

- dňa   16. 02. 2007   bola   doručená   námietka   zaujatosti   voči   súdnemu   exekútorovi vznesená   povinným.   Dňa   21. 02. 2007   súd   vyzval   súdneho   exekútora,   aby   sa   vyjadril k námietke   zaujatosti.   Dňa   21. 02. 2007   doručené   vyjadrenie   oprávneného   k   námietke zaujatosti,

- dňa 22. 07. 2007 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti trovám exekúcie, námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi vznesenú povinným na rozhodnutie,

- dňa   23. 02. 2007   povinný   doručil   súdu   námietky   proti   exekúcii   a   návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- dňa 27. 02. 2007 súd uznesením č. k. 1 Er 71/2007-46 námietku zaujatosti vznesenú voči súdnemu exekútorovi zamietol a súdneho exekútora nevylúčil z vykonávania exekúcie,

- dňa 27. 02. 2007 povinný doručil súdu návrh č. 1 na odklad exekúcie,

- dňa 01. 03. 2007 súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a vyjadrenie oprávneného k námietkam proti exekúcii,

- dňa 19. 03. 2007 oprávnený doručil súdu vyjadrenie k návrhu povinného na odklad č. 1,

- dňa 20. 03. 2007 súd   vyzval   povinného,   aby doručil   doklady   preukazujúce   jeho sociálne a majetkové pomery,

- dňa 21. 03. 2007 doručené podanie povinného (vylúčenie podnikateľského účtu),

- dňa   23. 03. 2007   daný   pokyn   na   zapožičanie   spisu   tunajšieho   súdu   sp. zn. 9 C 13/2007,

- dňa   23. 03. 2007   súd   vyzval   povinného,   aby   oznámil   súdu,   čoho   sa   domáha podaním zo dňa 21. 03. 2007,

- dňa   03. 04. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-83   námietky   proti   trovám exekúcie zamietol,

- dňa 03. 04. 2007 súd vyzval povinného, aby oznámil súdu, či podanie doručené súdu dňa 23. 02. 2007 označené ako námietky proti exekúcii má považovať za námietky proti exekúcii alebo za návrh na odklad exekúcie, dňa 04. 04. 2007 úradný záznam,

- dňa   04. 04. 2007   doručené   odvolanie   povinného   proti   uzneseniu   súdu   č. k. 1 Er 71/2007-46 zo dňa 27. 02. 2007,

- dňa 04. 04. 2007 doručené podanie povinného (doručenie uznesenia),

- dňa 12. 04. 2007 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní povinného zo dňa 04. 04. 2007,

- dňa   24. 04. 2007   povinný   doručil   súdu   formulár   o   osobných   a majetkových pomeroch,

- dňa 30. 04. 2007 doručené vyjadrenie povinného k výzve súdu zo dňa 03. 04. 2007 (či   podanie   doručené   súdu   dňa   23. 02. 2007   označené   ako   námietky   proti   exekúcii   má považovať za námietky proti exekúcii alebo za návrh na odklad exekúcie),

- dňa   04. 05. 2007   doručené   námietky   povinného   proti   trovám   exekúcie   zo   dňa 13. 02. 2007 na Krajský súd v Bratislave + iné prílohy,

- dňa 29. 06. 2007 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17 CoE 111/2007-151 potvrdil uznesenie súdu č. k. 1 Er 71/2007-46 zo dňa 27. 01. 2007, dňa 06. 07. 2007 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu,

- dňa   09. 07. 2007   pokyn   na   doručenie   uznesenia   Krajského   súdu   v Bratislave účastníkom konania,

- dňa   17. 04. 2007   doručené   vyjadrenie   oprávneného   k   návrhu   č. 1   na   odklad exekúcie – doplnenie,

- dňa   17. 04. 2007   doručená   žiadosť   oprávneného   na   vykonanie   opatrenia na zabránenie prieťahov v predmetnom konaní,

- dňa   19. 07. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-187   námietky   proti   exekúcii zamietol,

- dňa   19. 07. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-189   nepriznal   povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov,

- dňa 19. 07. 2007 pokyn na zapožičanie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 13/2007,

- dňa 19. 07. 2007 doručená žiadosť oprávneného, aby súd rozhodol o námietkach povinného,

- dňa 26. 07. 2007 oznámenie k žiadosti o zapožičanie spisového materiálu,

- dňa 01. 08. 2007 doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie – doplnenie,

- dňa   20. 08. 2007   doručené   podanie   oprávneného   (kópia   návrhu   na   zrušenie predbežného opatrenia),

- dňa   23. 08. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-211   rozhodol   o   návrhu na odklad č. 1 (nepovolil odklad exekúcie),

- dňa 26. 09. 2007 oznámenie povinného o dlhodobej práceneschopnosti,

- dňa 08. 10. 2007 doručený návrh č. 2 povinného na odklad exekúcie,

- dňa   17. 10. 2007   doručené   vyjadrenie   oprávneného   k   návrhu   č.   2   na   odklad exekúcie,

- dňa 18. 10. 2007 doručené oznámenie oprávneného,

- dňa   07. 11. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-231   rozhodol   o   návrhu na odklad č. 2 (nepovolil odklad exekúcie),

- dňa 26. 11. 2007 doručený návrh č. 3 povinného na odklad exekúcie,

- dňa   28. 11. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-240   rozhodol   o   návrhu na odklad č. 3 (nepovolil odklad exekúcie),

- dňa 27. 11. 2007 povinný doručil súdu žiadosť o prerušenie konania,

- dňa   07. 12. 2007   doručené   vyjadrenie   oprávneného   k   žiadosti   o   prerušenie konania,

- dňa   12. 12. 2007   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-249   žiadosť   o   prerušenie konania zamietol,

- dňa 15. 01. 2008 zisťovanie zaplatenia súdneho poplatku (dňa 15. 01. 2008 vydal pokyn   súdny   tajomník   spisovej   kancelárii,   aby   zistila   v   učtárni   tunajšieho   súdu,   či   bol zaplatený   vyrubený   súdny   poplatok.   Spis   bol   podľa   hore   uvedeného   pokynu   dňa 16. 01. 2008 vypravený zo spisovej kancelárie. Dňa 16. 01. 2008 úradný záznam, či bol zaplatený   súdny   poplatok.   Dňa   21. 01. 2008   učtáreň   tunajšieho   súdu   preverila,   či   bol zaplatený súdny poplatok a bol vyhotovený zberný list pre justičnú pokladnicu),

- dňa 17. 01. 2008 návrh povinného na zastavenie exekúcie alternatívne návrh č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa   23. 01. 2008   súd   vyzval   súdneho   exekútora   na   vyjadrenie   k   návrhu na zastavenie exekúcie alternatívne k návrhu č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa 23. 01. 2008 súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie alternatívne k návrhu č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa 28. 01. 2008 doručený návrh č. 5 povinného na odklad exekúcie (následne súd predmetný   návrh   posúdil   ako   odvolanie   proti   rozhodnutiu   o   prerušení   konania   č. k. 1 Er 71/2007-249 zo dňa 12. 12. 2007),

- dňa   28. 01. 2008   súd   vyzval   oprávneného   na   vyjadrenie   k   návrhu   na   odklad exekúcie,

- dňa 01. 02. 2008 doručené podanie povinného,

- dňa   31. 01. 2008   doručené   vyjadrenie   súdneho   exekútora   k   návrhu   povinného na zastavenie exekúcie alternatívne k návrhu č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa 01. 02. 2008 úradný záznam, ktorým tunajší súd zapožičal spis Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

- dňa   04. 02. 2008   úradný   záznam   o   vrátení   spisu   z   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky,

- dňa   04. 02. 2008   doručené   súdu   vyjadrenie   oprávneného   k   podanému   návrhu povinného na zastavenie exekúcie alternatívne k návrhu č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa 05. 02. 2008 podanie povinného (opakovaná výzva na súčinnosť pri spisovaní hnuteľného majetku),

- dňa   06. 02. 2008   vyjadrenie   oprávneného   k   návrhu   č. 5   povinného   na   odklad exekúcie,

- dňa 07. 02. 2008 vyjadrenie povinného k podaniu oprávneného zo dňa 01. 02. 2006 – vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie,

- dňa 07. 02. 2008 doručené súdu podanie povinného označené ako „predžalobná výzva o vydanie bezdôvodného obohatenia“,

- dňa   08. 02. 2008   úradný   záznam   o   telefonickom   rozhovore   súdneho   exekútora do spisovej kancelárie,

- dňa 11. 02. 2008 doručené doplnenie návrhu č. 5 povinného na odklad exekúcie,

- dňa 11. 02. 2008 doručené súdu podanie súdneho exekútora – informácia o stave konania a žiadosť o stanovisko k postupu súdneho exekútora,

- dňa   12. 02. 2008   pokyn   zákonného   sudcu   na   prípravu   predkladacej   správy   pre Krajský súd v Bratislave, dňa 12. 02. 2008 vyhotovená predkladacia správa,

- dňa 12. 02. 2008 doručené podanie povinného (vyjadrenie k vzťahu oprávneného a súdneho exekútora),

- dňa 13. 02. 2008 doručené doplnenie návrhu č. 5 povinného na odklad exekúcie,

- dňa 21. 02. 2008 doručené na Krajský súd v Bratislave podanie oprávneného – vyjadrenie k návrhu č. 4 na odklad exekúcie,

- dňa 21. 02. 2008 doposlané tunajším súdom podanie povinnej k spisu na Krajský súd v Bratislave,

- dňa   11. 03. 2008   doručené   Krajskému   súdu   v   Bratislave   podanie   Mgr.   I.   L. doručené tunajšiemu súdu dňa 07. 03. 2008,

- dňa   28. 04. 2008   doručené   Krajskému   súdu   v   Bratislave   podanie   povinného   – doplnenie návrhu č. 5 na odklad exekúcie,

- dňa   30. 05. 2008   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   č. k.   17 CoE 37/2008-407 rozhodol o odvolaní povinného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, č. k. 1 Er 71/2007- 249   zo   dňa   12. 01. 2007   o   prerušení   konania,   spis   bol   vrátený   tunajšiemu   súdu   dňa 26. 06. 2008,

- dňa   19. 06. 2008   doručené   podanie   povinného   (úhrada   platieb   zdravotného poistenia),

- dňa 01. 07. 2008 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania,

- dňa   08. 07. 2008   doručená   súdu   žiadosť   povinného   o   nepojednávania   v   jeho neprítomnosti,

- dňa 10. 07. 2008 doručená súdu žiadosť povinného týkajúce sa doručovania,

- dňa 15. 07. 2008 oznámenie súdu adresované povinnému týkajúce sa pojednávania a doručovania pošty,

- dňa 15. 07. 2008 súd vyzval súdneho exekútora, aby doručil súdu exekučný spis Ex 25/2007 k nahliadnutiu,

- dňa   15. 07. 2008   oznámenie   súdu   adresované   povinnému   týkajúce   žiadosti povinného zo dňa 21. 03. 2007 sa vylúčenia podnikateľského účtu z vykonávania exekúcie,

- dňa 24. 07. 2008 doručil oprávnený podanie týkajúce sa uznesenie Krajského súdu v Bratislave a žiadosti povinného o nepojednávanie v jeho neprítomnosti,

- dňa 28. 07. 2008 úradný záznam o nahliadnutí do spisu sp. zn. 9 C 13/2007,

- dňa 30. 07. 2008 úradný záznam o prevzatí nedoručenej zásielky povinnej,

- dňa 06. 08. 2008 doručil súdny exekútor súdu exekučný spis,

- dňa   06. 08. 2008   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-431   rozhodol   o   návrhu   č. 4 povinného na odklad exekúcie,

- dňa 06. 08. 2008 súd uznesením č. k. 1 Er 71/2007-434 rozhodol opätovne o návrhu povinného na prerušenie konania, ktorý súd prvého stupňa v súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Bratislave posúdil ako návrh na odklad exekúcie,

- dňa   12. 08. 2008   súd   uznesením   č. k.   1 Er 71/2007-437   rozhodol   o   odklade exekúcie v časti predaja nehnuteľnosti,

- dňa 12. 08. 2008 súd vrátil súdnemu exekútorovi exekučný spis Ex 25/2007,

- dňa   28. 08. 2008   doručené   súdu   odvolanie   povinného   proti   uzneseniu   č. k. 1 Er 71/2007-437 zo dňa 12. 08. 2008,

- dňa   03. 09. 2008   súd   doručil   odvolanie   povinného   oprávnenému   a   súdnemu exekútorovi na vyjadrenie,

- dňa   03. 09. 2008   doručené   súdu   odvolanie   oprávneného   proti   uzneseniu   č. k. 1 Er 71/2007-437 zo dňa 12. 08. 2008,

- dňa 04. 09. 2008 súd doručoval odvolanie oprávneného exekútorovi a povinnému,

- dňa 05. 09. 2008 doručená súdu žiadosť povinného,

- dňa   11. 09. 2008   súd   doručil   povinnému   oznámenie   na   žiadosť   doručenú   dňa 05. 09. 2008,

- dňa 11. 09. 2008 doručené súdu oznámenie povinného,

- dňa 16. 09. 2008 doručené súdu oznámenie povinného, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,

- dňa 16. 09. 2008 doručené súdu podanie Mgr. I. L.,

- dňa   23. 09. 2009   faxom   doručené   oznámenie   povinného   o   dlhodobej práceneschopnosti doplnené originálom dňa 26. 09. 2008,

- dňa 24. 09. 2009 bol daný pokyn, aby bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, Krajský súd v Bratislave si predmetný spis prevzal dňa 03. 10. 2008,

- dňa 24. 09. 2008 súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podaniu Mgr. I. L.,

- dňa 26. 09. 2008 oznámenie povinného o ukončení dlhodobej práceneschopnosti,

- dňa 30. 09. 2008 doručená žiadosť povinného o oznámenie,

- dňa 08. 10. 2008 doručené vyjadrenie oprávneného k podaniu Mgr. I. L.,

- dňa 13. 10. 2008 doručené podanie oprávneného,

- dňa 27. 10. 2008 doručená opakovaná žiadosť povinného o oznámenie,

- dňa 29. 10. 2008 doručené podanie povinného,

- dňa 07. 11. 2008 doručené podanie povinného (odstránenie prieťahov, oslobodenie od   súdnych   poplatkov,   vylúčenie   podnikateľského   účtu,   splnenie   podmienky   JUDr. B., vytýčenie pojednávania),

- dňa 12. 11. 2008 doručené odvolanie povinného proti uzneseniu č. k. 1 Er 71/2007- 431 zo dňa 06. 08. 2008,

- dňa 27. 11. 2008 doručené podanie povinného,

- dňa 27. 01. 2009 doručené oznámenie a žiadosť povinného,

- dňa 23. 03. 2009 Krajský súd v Bratislave vrátil tunajšiemu súdu predmetný spis bez rozhodnutia,

- dňa 26. 03. 2009 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa 24. 04. 2009 doručené doplnenie odvolania oprávneného proti uzneseniu č. k. 1 Er 71/2007-437 zo dňa 12. 08. 2008,

- dňa 04. 05. 2009 doručené doplnenie odvolania oprávneného proti uzneseniu č. k. 1 Er 71/2007-437 zo dňa 12. 08. 2008,

- dňa 30. 04. 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17 CoE 321/2008-602 odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu č. k. 1 Er 71/2007-431 zo dňa 06. 08. 2008 a zrušil rozhodnutie č. k. 1 Er 71/2007-437 zo dňa 12. 08. 2007 s tým, že v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že o podanom návrhu má rozhodnúť zákonný sudca, dňa 14. 05. 2009 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu,

- dňa   18. 05. 2009   pokyn   na   doručenie   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave účastníkom konania,

- dňa 21. 05. 2009 doručené podanie povinného súvisiace s ústavnou sťažnosťou,

- dňa   28. 05. 2009   faxom   doručené   podanie   oprávneného   o   odstránenie   stavu právnej neistoty doplnené originálom dňa 29. 05. 2009, dňa 29. 06. 2009 pokyn na zistenie, v akom štádiu je konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 9 C 13/2007, dňa 29. 06. 2009 úradný záznam o zistení,

- dňa 30. 06. 2009 zákonný sudca... vzniesol námietku zaujatosti,

- dňa 29. 07. 2009 opatrením č. 26 bol predmetný spis pridelený zákonnému sudcovi JUDr. G. B.,

- dňa 30. 07. 2009 zákonný sudca JUDr. G. B. vzniesla námietku zaujatosti,

- dňa   03. 08. 2009   bol   predmetný   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- dňa 12. 08. 2009 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu s pokynom,

- dňa   24. 08. 2009   bol   predmetný   spis   opatrením   pridelený   zákonnému   sudcovi JUDr. H. H.,

- dňa 28. 08. 2009 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu,

- dňa   08. 09. 2009   oznámenie   zákonného   sudcu   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I o tom, že sa začína robiť rekonštrukcia listu Mgr. L.,

- dňa 08. 09. 2009 súd uznesením č. k. 1 Er 71/2007-677 nariadil rekonštrukciu listu Mgr. L.,

- dňa 09. 09. 2009 výzva adresovaná Mgr. L.,

- dňa 09. 09. 2009 oznámenie povinného o korešpondenčnej adrese,

- dňa 23. 09. 2009 doručené podanie Mgr. L. – zapožičanie podania,

- dňa 28. 09. 2009 výzva adresovaná Mgr. L.,

- dňa 15. 10. 2009 doručené vyjadrenie Mgr. L.,

- dňa 26. 10. 2009 výzva adresovaná oprávnenému a povinnému,

- dňa 21. 10. 2009 doručené podanie povinného – žiadosť o ospravedlnenie neúčasti pri úkone súdneho exekútora,

- dňa 02. 11. 2009 doručené podanie povinného,

- dňa   11. 11. 2009   doručená   žiadosť   oprávneného   o   odstránenie   zbytočných prieťahov,

- dňa 23. 11. 2009 doručené podanie oprávneného,

- dňa 23. 11. 2009 doručené podanie Ing. M. F.,

- dňa 09. 12. 2009 výzva súdu adresovaná súdnemu exekútorovi,

- dňa 28. 12. 2009 doručené podanie súdneho exekútora,

- dňa 11. 01. 2010 žiadosť zákonného sudcu adresovaná podpredsedníčke tunajšieho súdu,

- dňa 07. 01. 2010 doručená námietka zaujatosti vznesená povinným,

- dňa 11. 01. 2010 odpoveď sekretariátu tunajšieho súdu zákonnému sudcovi

- dňa 08. 01. 2010 doručené podanie povinného,

- dňa   29. 01. 2010   oznámenie   zákonného   sudcu   adresovaná   podpredsedníčke tunajšieho súdu,

- dňa 02. 02. 2010 odpoveď podpredsedníčky tunajšieho súdu zákonnému sudcovi,

- dňa 12. 02. 2010 výzva adresovaná JUDr. Ľ. B.,

- dňa 18. 02. 2010 doručené podanie povinného,

- dňa   24. 02. 2010   žiadosť   povinného   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a o vytýčenie termínu pojednávania,

- dňa 01. 03. 2010 doručené podanie povinného,

- dňa   11. 03. 2010   bol   predmetný   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- dňa 12. 03. 2010 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu,

- dňa 15. 03. 2010 doručené podanie povinného,

- dňa 18. 03. 2010 súd uznesením č. k. 1 Er 71/2007-321 rozhodol o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu,

- dňa 18. 03. 2010 doručená žiadosť povinného.»

Obsah súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 29. marca 2010, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že rozhodovanie   súdu   v exekučnom   konaní   nie   je   v zásade   takým   rozhodovaním,   ktoré vyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo právoplatne   rozhodnuté   a existuje   vykonateľné   rozhodnutie,   ktoré   je   podkladom na nariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41 Exekučného poriadku, ako to je aj v danom prípade. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Na druhej strane možno pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti   veci   spôsobenú   neobvyklou   procesnou   aktivitou   povinnej,   čo   však   nemôže odôvodňovať   stav,   v akom   sa   preskúmavané   exekučné   konanie   nachádzalo   v čase meritórneho   prerokovania   sťažnosti.   Napokon   treba   dodať,   že   okresný   súd   vo   svojich vyjadreniach neoznačil namietané konanie ako skutkovo alebo právne zložité.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ svojím správaním akýmkoľvek spôsobom prispel k predĺženiu napadnutého konania. Naopak, jeho správanie vo vzťahu k priebehu namietaného konania možno označiť ako aktívne, pretože vždy promptne reagoval najmä v súvislosti s procesnými aktivitami povinnej, o ktorých bolo potrebné následne rozhodnúť.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Pri jeho hodnotení ústavný súd vzal do úvahy, že okresný súd nemohol ovplyvniť dĺžku doby, počas ktorej sa súdny spis opakovane nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v dôsledku podaných odvolaní, ďalej zistil, že okresný súd v napadnutom exekučnom konaní napriek extrémne   vysokému   počtu   vykonaných   procesných   úkonov   nepostupoval   plynulo, primeraným tempom, napr. o návrhu povinnej na odklad exekúcie, ktorý mu bol doručený 17. januára 2008, rozhodol až 6. augusta 2008, t. j. rozhodoval 202 dní, čo je v exekučnom konaní samo osebe neakceptovateľné. Na druhej strane ústavný súd navyše konštatuje, že doterajší postup okresného súdu napriek veľkému počtu vykonaných procesných úkonov nemožno vyhodnotiť ani ako dostatočne efektívny. Príkladom   neefektívneho postupu   je okrem iného uznesenie z 12. augusta 2008, ktorým okresný súd povolil odklad exekúcie v časti predaja spoluvlastníckeho podielu v ½ vo vlastníctve povinnej na dobu do zániku predbežného   opatrenia   nariadeného   uznesením   okresného   súdu   sp. zn.   9 C 134/2007 z 19. februára   2007.   Toto   uznesenie   bolo   na   základe   odvolania   sťažovateľa   zrušené uznesením krajského súdu sp. zn. 17 CoE 321/2008 z 30. apríla 2009.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   uviedol,   že   aj   neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala   k odstráneniu   právnej   neistoty   týkajúcich   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o jeho   veci   rozhodol   (napr.   IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 213/05).

Je potrebné uviesť aj to, že okresný súd v priebehu napadnutého konania nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie o námietkach povinnej proti exekúcii a neprimerane dlho rozhodoval   aj   o jej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   ako   aj o schválení nadobudnutia   spoluvlastníckeho   podielu.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   k predĺženiu priebehu napadnutého konania prispela aj skutočnosť, že vec bola opakovane prideľovaná novým   zákonným   sudcom   v súvislosti   s rozhodovaním   o námietkach   zaujatosti,   resp. o oznámeniach sudcov o vylúčení z rozhodovania veci.

Ústavný súd napokon konštatuje, že priebeh konania ovplyvnili aj účastníci konania, najmä povinná svojou mimoriadnou (väčšinou účelovou) procesnou   aktivitou   (námietky proti   trovám   exekúcie,   námietka   zaujatosti   proti   súdnemu   exekútorovi,   návrh na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   opakované   návrhy   na   odklad   exekúcie,   žiadosť o prerušenie   konania,   návrh   na   zastavenie   exekúcie...),   avšak   ústavný súd   už vo   svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia   procesných   práv   účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba, ale zodpovednosť   v takomto prípade   nemožno pripísať ani štátnemu   orgánu   konajúcemu vo veci (napr. IV. ÚS 213/05).

Uvedené skutočnosti okresný súd uznal vo svojom vyjadrení k sťažnosti, keď okrem iného   uviedol,   že   sťažnosť   sťažovateľa   hodnotí   ako   dôvodnú   a súhlasí   s názorom,   že napadnuté konanie je poznačené prieťahmi. Podľa názoru ústavného súdu je pri zvážení všetkých   okolností   danej   veci   neakceptovateľné,   aby   napadnuté   exekučné   konanie   ani po viac ako 3 a polročnom priebehu neviedlo ku skončeniu exekúcie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a podľa   čl. 38   ods. 2   listiny   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods.   2 listiny a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ domáhajúci   sa   rozhodnutia   súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 50 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že okresný súd je „vo   vzťahu   k právam   a právom   chráneným   záujmom   sťažovateľa   nečinný,   postupuje v rozpore   s viacerými   ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku   a Exekučného poriadku, čím dochádza k hrubému porušovaniu viacerých základných práv sťažovateľa“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 1 Er 71/2007 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že napadnuté exekučné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátkou   Mgr.   M.   L.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch úkonoch   z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok   2008,   ktorá   bola 695,41 €,   a pri   treťom   úkone z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Úhrada   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2009   predstavuje   spolu s režijným paušálom   (2 x 6,95 €)   sumu   245,72 €   a úhrada   za jeden   úkon   právnej   služby vykonaný   v roku   2010   spolu   s režijným   paušálom   (7,21 €)   predstavuje   sumu   127,44 €. Úhrada za tieto úkony právnej služby predstavuje celkovú sumu 373,16 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právnej zástupkyne   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s § 149   Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010