znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 225/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 269/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2007 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 269/98.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza: „Dňa   16. 6. 1998   som   proti   odporcovi   L.   K.,   š. p.   podal   na   Okresný   súd Košice - okolie   návrh   na   odškodnenie   pracovného   úrazu   s   prísl.   Konanie   sa   vedie na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 13 C 269/98.

Podaným návrhom sa domáham voči odporcovi, ktorým bol mojím zamestnávateľom, náhrady škody, ktorá mi vznikla v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý som utrpel dňa 17. 6. 1995.

Okresný súd nariadil termín prvého pojednávania na deň 27. 10. 1999, t. j. po viac ako   16   mesiacoch   od   podania   návrhu.   Ďalšie   pojednávania   v   tejto   veci   sa   uskutočnili 26. 4. 2001, 27. 6. 2001, 7. 2. 2002. Dňa 15. 2. 2002 som prostredníctvom svojho právneho zástupcu   špecifikoval   svoj   návrh.   Dňa   19. 6. 2002   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na neurčito. Nasledujúce pojednávania sa konali 6. 3. 2003, 3. 4. 2003.   Uznesením   zo   dňa   15. 12. 2003   súd   na   posúdenie   skutočností,   na   ktoré   sú potrebné   odborné   znalosti,   nariadil   znalecké   dokazovanie   a   ustanovil   znalcov. K vypracovaným   znaleckým   posudkom   som   sa   vyjadril   podaním   zo   dňa   19. 1. 2005. Až po takmer   roku   a   pol   súd   nariadil   vo   veci   ďalšie   pojednávanie   na   deň   25. 5. 2006, termín ktorého bol zrušený a bol stanovený nový termín 15. 6. 2006. Toto pojednávanie bolo   odročené   na   11. 7. 2006.   Nasledujúce   pojednávania   sa   uskutočnili   1. 3. 2007, 22. 3. 2007 a 27. 3. 2007, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie. Proti rozsudku súdu som sa v zákonnej lehote odvolal. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:„Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR   nečinnosťou   Slovenskej   republiky   zastúpenej   Okresným   súdom Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 269/1998 v čase od podania návrhu doposiaľ porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma vo výške 250.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 269/98.

Okresný súd v predmetnej veci rozhodol 27. marca 2007 a proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 15. júna 2007 odvolanie.

Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil,   že v dôsledku   sťažovateľom   podaného   odvolania   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu v napadnutom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   13 C 269/98   bol   predmetný   spis   spolu s opravným   prostriedkom   predložený   29.   júna   2007   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Vydaním prvostupňového rozhodnutia a jeho doručením vykonal okresný súd všetky zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal na krajskom súde.

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušeniu označeného   práva   ešte   môže   dochádzať   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   môže   trvať (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).   Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už nekonal.

Ústavný   súd   v tejto   spojitosti   podotýka,   že   proti   porušovaniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľ mohol brániť do vydania prvostupňového rozhodnutia okresným súdom podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. augusta 2007) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné   právo.   V čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   vo veci   sťažovateľa prebiehalo odvolacie konanie vedené krajským súdom.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne   napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007