znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 225/04-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   22. júla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. Ď., bytom P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. R., P., vo veci porušenia čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. Nc 1185/99 a vo veci vykonania exekúcie vedenej pod sp. zn. 34 Er 602/02 v spojení s postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   18 Co 330/01, 18 Co 331/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. Ď. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra 2003   doručená   sťažnosť   Ing.   V.   Ď.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „ okresný súd“)   týkajúcej   sa   starostlivosti   o jeho maloletú dcéru   vedenej   pod   sp.   zn. Nc 1185/99 a vo veci   vykonania   exekúcie   vedenej   pod   sp. zn. 34 Er 602/02   v spojení   s postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 18 Co 330/01, 18 Co 331/01.

Sťažovateľ proti postupu okresného súdu namietal najmä, že:

- porušil   čl.   48   ods.   1   ústavy   tým,   že   v označenej   veci   rozhodol   uznesením sp. zn. Nc 1185/99 zo 7. októbra 1999, ktorým predbežným opatrením zveril jeho maloletú dcéru do výchovy matky, uložil mu povinnosť prispievať na jej výživu a upravil jeho styk s ňou, a to neskúmaním miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) „... nekonaním v predmete miestnej príslušnosti a nepreverením podmienok   §   88   ods.   1   písmeno   c,   Občianskeho   súdneho   poriadku,   Z.   z.   o miestnej príslušnosti...“,

- toleroval pasivitu a neúčasť kolízneho opatrovníka, ktorý „... sa nezúčastnil ani jediného   konania   pred   súdom   a nekonal   ani   v exekučnom   konaní   E   370/01   (o výkon rozhodnutia) napriek tomu, že aj tam bol ustanovený. Sťažovateľ to nakoniec riešil návrhom na   vylúčenie   kolízneho   opatrovateľa   zo   všetkých   konaní   (...)   Okresný   súd   Košice   II sa s daným návrhom dodnes nevysporiadal, čo odporuje čl. 48 odstavec 2, Ústavy SR. Jeho tolerancia pasivity kolízneho opatrovateľa na konaniach odporuje článku 41, odstavec 1 a 4 Ústavy SR, ako aj článku 47, odstavec 2 Ústavy SR...“,

- nekonal   vo   veci   jeho „...   odvolania   voči   rozhodnutiu   o   prijatí   znaleckého posudku...“ a zapríčinil, že došlo k strate tohto dokumentu zo súdneho spisu v dôsledku čoho mu zabránil vyjadriť sa k nemu, čím porušil čl. 48 ods. 2 ústavy,

- vydal poverenia na výkon exekúcie vo veci sp. zn. 34 Er 602/02 napriek tomu, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa   dosiaľ nestalo vykonateľným a zamietol návrh na odklad exekúcie, čím bol porušený čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy,

Proti postupu krajského súdu sťažovateľ namietal, že:

- nekonal   vo   veci   jeho „...   odvolania   voči   rozhodnutiu   o prijatí   znaleckého posudku...“ v dôsledku čoho mu zabránil vyjadriť sa k nemu, čím porušil čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. decembra 2003 mu sťažovateľ 15. januára 2004 doručil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní o sťažnosti udelené advokátke JUDr. D. R., P.

Keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti vyžadované podľa § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyzval ústavný súd listom 26. januára 2004 právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na   odstránenie   jej   nedostatkov.   Jej   pozornosť   upriamil predovšetkým   na   nevyhnutnosť   upraviť   návrh   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (t.   j   petit sťažnosti),   pretože   v   predloženej   podobe   nezodpovedal   čl.   127   ústavy   ani   citovaným ustanoveniam zákona o ústavnom súde. Upozornil ju tiež na možnosť odmietnutia sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí v prípade neodstránenia jej nedostatkov a nezosúladenia návrhu na rozhodnutie s citovanými normami ústavy a zákona o ústavnom súde.

Na predmetnú výzvu ústavného súdu neodpovedala právna zástupkyňa sťažovateľa, ale sťažnosť doplnil sám sťažovateľ, a to podaním doručeným ústavnému súdu 13. februára 2004. Podrobnejšie v ňom opísal svoje výhrady proti namietanému postupu okresného súdu, ako aj proti znaleckému dokazovaniu znalkyňou z odboru pedopsychológie (nariadenému uznesením okresného súdu zo 17. mája 2000). Podľa sťažovateľa znalkyňou vypracovaný znalecký   posudok   obsahuje   veľa   nepravdivých   a   zavádzajúcich   údajov   a nepresností. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ opäť argumentoval tým, že mu v priebehu pojednávania nebolo umožnené vyjadriť sa k znaleckému posudku a jeho „odvolanie“, ktoré oproti nemu podal 5. októbra 2000, sa zo spisu stratilo.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Ústavný súd sťažnosť prijíma ako dôvodnú a opodstatnenú. Ústavný súd SR ruší rozhodnutia Okresného súdu Košice II v konaní Nc 1185/99 a súvisiace v celom ich rozsahu.

Zdôvodnenie tejto časti návrhu: Na   základe   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   SR   Ndc 106/03   o miestnej   príslušnosti rozhodovania vo veci starostlivosti o maloletú J. Ď. v súvislosti s § 26, odstavec 1 Zákona o rodine Z. z. je miestne príslušný Okresný súd Prešov a je neprípustné, aby v tej istej veci konali dva súdy. Za súčasného stavu je naďalej porušovaný Čl. 46, odstavec 1 Ústavy SR Z. z. nakoľko sťažovateľ nemôže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na miestne príslušnom Okresnom súde Prešov. Na vydanie predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú J.   Ď.   je v znení   platných   právnych   predpisov   miestne príslušný Okresný   súd Prešov.

Súdne trovy konania Nc 1185/99 bude znášať Okresný súd Košice II. Zdôvodnenie tejto časti návrhu: Súdne trovy nemôže znášať poškodený účastník konania a za porušenie zákonnosti v konaní zodpovedá konajúci súd.

Na základe Čl. 46, odstavec 3 Ústavy SR. Z. z. a na základe § 50, odstavec 3, zákona o Ústavnom súde Z. z. ustanovuje odškodné vo výške 120.000.- Sk, slovom stodvadsaťtisíc korún   slovenských   za   každý   aj   začatý   rok   uplatňovania   rozhodnutia   Okresného   súdu Košice II v konaní Nc 1185/99 v prospech sťažovateľa.

Zdôvodnenie tejto časti návrhu: Maloletá   J.   Ď.   trpela   epilepsiou   a s otcom   sa   nemohla   stýkať   práve   vtedy, keď ho najviac potrebovala. Utrpel tým nielen jej prospech v škole, ale aj zdravotný stav, nakoľko doba liečenia sa z predpokladaných 3 rokov predĺžila na 4 a recidívu nemožno vylúčiť   (viď   súdny   spis   v konaní   Nc   1185/99,   lekárske   správy).   Následky   rozhodnutia v konaní   Nc   1185/99   sú   pre   ňu   zjavne   celoživotné.   Uvedené   odškodné   bude   použité v prospech maloletej J. Ď. na nápravu škôd, ktoré jej svojím konaním porušovateľ napáchal na návrh jej vlastnej matky (vzdelanie a sociálne istoty v budúcnosti).

2.a V prípade prijatia návrhu Ústavným súdom SR v bode 1. Ústavný   súd   sťažnosť   v tomto   bode   zamieta,   nakoľko   zrušením   rozhodnutia Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   Nc   1185/99   vo   veci   samej   už   rozhodol   v prospech sťažovateľa.

Súdne trovy konania 34 Er 602/2002 bude znášať Okresný súd Košice II. Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   písomne   sa   ospravedlniť   zamestnávateľovi a nadriadeným pracovníkom poškodeného – sťažovateľa za poškodenie dobrého mena ich zamestnanca. Na základe Čl. 46, odstavec 3 Ústavy SR. Z. z. a na základe § 50, odstavec 3, zákona o Ústavnom súde Z. z. ustanovuje poškodenému odškodné vo výške 10 násobku exekuovanej čiastky. Exekuovanú čiastku je mu povinný Okresný súd Košice II vrátiť.

2. b. V prípade zamietnutia návrhu v bode 1. Ústavný súd sťažnosť prijíma ako dôvodnú a opodstatnenú. Ústavný súd SR ruší rozhodnutia Okresného súdu Košice II v konaní 34 Er 602/2002 v celom ich rozsahu a exekuované prostriedky budú sťažovateľovi vrátené v celom rozsahu. Súdne trovy konania 34 Er 602/2002 bude znášať Okresný súd Košice II. Zdôvodnenie tejto časti návrhu: Súdne trovy nemôže znášať poškodený účastník konania a za porušenie zákonnosti v konaní, aj keby len tým, že vyšlo z konania, ktoré nebolo v súlade so zákonom, zodpovedá konajúci súd, ktorého povinnosťou pred vydaním rozhodnutia je overiť právne podmienky možnosti vydania rozhodnutia.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   písomne   sa   ospravedlniť   zamestnávateľovi a nadriadeným pracovníkom poškodeného – sťažovateľa za poškodenie dobrého mena ich zamestnanca. Na základe Čl. 46, odstavec 3 Ústavy SR. Z. z. a na základe § 50, odstavec 3, zákona o Ústavnom súde Z. z. ustanovuje poškodenému odškodné vo výške 10 násobku exekuovanej čiastky. Exekuovanú čiastku je mu povinný Okresný súd Košice II vrátiť. Zdôvodnenie tejto časti návrhu: Aj rozhodnutie Ústavného súdu má mať výchovný charakter a za spôsobenú škodu z titulu rozhodnutia je zodpovedný ten, kto rozhodnutie vydal.“

Napokon sťažovateľ s poukazom na § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde navrhol, aby ústavný súd pozastavil vykonateľnosť v sťažnosti označených rozhodnutí okresného súdu.

Dňa 17. februára 2004 zaslal ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľa opakovanú výzvu,   ktorou   ju   upozornil   na   to,   že   podaním   sťažovateľa   z 12. februára 2004   neboli odstránené   všetky   nedostatky   sťažnosti,   najmä   pokiaľ   ide   o neurčitosť   návrhu na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň poukázal na to, že sťažnosť, ako aj jej doplnenie, boli spísané samotným sťažovateľom, a preto ju požiadal, aby mu oznámila, či sa s ňou výslovne stotožňuje a či na nej v predloženom znení v celom rozsahu zotrváva.

Na uvedenú výzvu odpovedala právna zástupkyňa podaním doručeným ústavnému súdu 1. marca 2004 s tým, že so sťažnosťou svojho klienta z 12. novembra 2003, ako aj s jej doplnením z 12. februára 2004, súhlasí a trvá na nej.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Základným predpokladom na to, aby ústavný súd mohol prijať sťažnosť na ďalšie konanie, je to, že musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti v súlade s čl. 127 ústava § 49 a nasl. v spojení s § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   doplnení   podaním   z 12. februára 2004   aj   v spojení s predošlým neumožňuje senátu ústavného súdu preskúmať jej obsah so zreteľom na návrh na rozhodnutie vo veci samej.

Z toho   návrhu   predovšetkým   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   nekonkrétneho zrušovania všetkých rozhodnutí (aj súvisiacich) v konaní sp. zn. Nc 1185/99. Takýto návrh znemožňuje   ústavnému   súdu   preskúmať   predpoklady   prípustnosti   sťažnosti   (právomoc ústavného súdu, dodržanie lehoty) podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a napokon aj otázku zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom je možné sťažnosť prijať (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).   Tieto   procesné   predpoklady   sa   skúmajú   jednotlivo   a   konkrétne   vo   vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu a návrh na rozhodnutie vo veci samej pod bodom 1 na strane 6 podania z 12. februára 2004 to v celom rozsahu nerešpektuje.

Tieto závery v celom rozsahu platia aj pre návrh uvedený pod bodom 2. a a 2. b podania z 12. februára 2004, pretože v časti 2. b sa sťažovateľ rovnako nekonkrétne domáha zrušenia všetkých rozhodnutí okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 602/2002 a vrátenia vymožených prostriedkov.

Okrem toho sťažovateľ doplnil túto sťažnosť v časti návrhu na rozhodnutie vo veci samej o návrh na ospravedlnenie, ktorý zjavne nesúvisí s ochranou ústavnosti podľa čl. 124 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy a čl. 142 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie   sťažovateľa advokátkou konštatuje, že sťažnosť má také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, ktoré nedovoľujú vo veci ďalej postupovať, a preto sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júla 2004