znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 224/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho sťažnosti postupom Úradu vlády Slovenskej republiky pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky pod č. I/132/6888-35358/08/Fre, BP č. 65/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008 doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.   I.   R.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného   práva   na súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   pri   vybavovaní   jeho   sťažnosti   postupom   Úradu   vlády   Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad vlády“) pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a postupom Daňového riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „daňové   riaditeľstvo“)   pod   č. I/132/6888-35358/08/Fre, BP č. 65/08, ktorou žiadal vydať tento nález:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.   2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/6888-35358/08/Fre, BP č. 65/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Daňovému   riaditeľstvu   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/6888-35358/08/Fre, BP č. 65/08porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Sťažovateľ   podal   podanie   zo   dňa   31.   3.   2008   označené   ako   „Štyri   sťažnosti   – porušenie individuálnych a subjektívnych práv zamestnancami správcu dane DÚ Košice I – riaditeľa DÚ Košice I a vedúcej exekučného oddelenia (štyri rozhodnutia zo dňa 26. 2. 2008)“ na Daňové riaditeľstvo SR.

Listom zo dňa 11. 4. 2008 sp. zn. I/132/6888-35358/08/Fre, BP č. 65/08 DR SR vrátilo sťažovateľovi podanie.

Sťažovateľ   podal   žiadosť   zo   dňa   5.   5.   2008   o kontrolu   nesprávneho   postupu   pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní sťažnosti č. j. I/132/6888-35358/08/Fre, (BP č. 65/08) zo dňa 11. 4. 2008 na Úrad vlády SR, Sekciu kontroly a boja proti korupcii.

Úrad vlády SR oznámením o postúpení podaní sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS zo dňa 23. 5. 2008 oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť postúpil na Ministerstvo financií SR. Predmetné oznámenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 26. 5. 2008.»

Svoju sťažnosť odôvodnil takto:„Sťažovateľ sa domáhal zákonom predpísaným spôsobom (Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) svojho práva, ktorý mu tento zákon dáva. V súlade s ustanoveniami Zákona č. 152/1998 Z. z. bolo povinnosťou príslušného orgánu sa podaním sťažovateľa zaoberať spôsobom,   ktorý   ustanovuje   tento   zákon   a o spôsobe   jeho   vybavenia   sťažovateľa vyrozumieť.

Sťažovateľ považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že podaním zo dňa 31. 3. 2008 sa obrátil v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 so sťažnosťou na orgán príslušný na vybavenie sťažnosti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 bolo týmto orgánom príslušným na vybavenie sťažnosti vedúci orgánu verejnej správy.

Ako   vyplýva   z doposiaľ   uvedených   skutočností,   táto   sťažnosť   nebola   postupom predpísaným zákonom č. 152/1998 Z. z. vybavená.

Dôvodom   jej   nevybavenia   je   skutočnosť,   že   sťažovateľ   je   ako   to   vyplýva   z listu odporcu v 2. rade súdny exekútor, teda orgán verejnej moci.

Zo sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ podával sťažnosti odporcovi v 2. rade nie v postavení exekútora, ale sťažoval sa na porušovanie svojich práv daňového subjektu – účastníka konania. Kto je daňovým subjektom vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.

Je nesporné, že sťažovateľ je daňovým subjektom – daňovníkom. Ako taký má všetky práva daňového subjektu, ktoré daňovým subjektom priznáva zákon č. 511/1992 Z., vrátane práv, ktoré mu zaručuje zákon o sťažnostiach, vrátane práva podávať sťažnosť a domáhať sa ňou ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a upozorňovať na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákon o sťažnostiach nevylučuje možnosť,   aby   fyzická   osoba,   ktorá   má   postavenie   verejného   činiteľa   v inom   konaní, v ktorom   jej   práva   a povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   –   súdneho   exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území SR aj bez ohľadu na iné postavenie. Podľa ustanovenia tohto článku – nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Je   však   nesporné,   že   odporca   v 2.   rade   sťažovateľa   z dôvodu   jeho   postavenia poškodil a znevýhodnil tým, že mu uprel právo podávať sťažnosti na porušovanie svojich práv, ktoré má ak subjekt v právnych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ako orgán verejnej moci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   namietal   zásah   do   ním   označeného základného práva, ktorý mal byť spôsobený daňovým riaditeľstvom a úradom vlády tým, že daňové riaditeľstvo jeho podanie z 31. marca 2008 nevybavilo riadne a o jeho podaní z 5. mája   2008   úrad   vlády   nekonal,   hoci   bol   povinný   preskúmať   postup   daňového riaditeľstva, čo však dosiaľ neurobil, a preto zásah do jeho práv trvá.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) Úrad vlády vykonáva kontrolu... vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 zákona č. 10/1996 Z. z. sa kontrolná činnosť úradu vlády vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, na iné štátne orgány,   ak   osobitné   predpisy   neustanovujú   inak,   na   orgány   miestnej   štátnej   správy a právnické osoby nimi zriadené, ako aj na obce pri plnení úloh štátnej správy.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom daňového riaditeľstva, sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že preskúmania správnosti jej vybavenia sa domáhal na inom orgáne, ako je   ústavný   súd,   avšak   tento   orgán   dosiaľ   o jeho   veci   nerozhodol.   Ústavný   súd   dospel k záveru, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorého sťažovateľ namietal, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov   nápravy   pred   iným   orgánom.   Preto   sťažnosť   sťažovateľa   v   časti,   ktorá smerovala   proti   postupu   daňového   riaditeľstva,   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd sa samostatne zaoberal ďalej tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti postupu úradu vlády pri vybavovaní podania sťažovateľa z 5. mája 2008.

Z oznámenia   Úradu   vlády   Slovenskej   republiky   –   sekcie   kontroly   a boja   proti korupcii z 23. mája 2008 vyplýva, že tento orgán postúpil sťažnosť sťažovateľa pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   ako   nadriadenému orgánu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky s tým, že v tomto oznámení uviedol:«Po   posúdení   predmetu   podaní   uvádzame,   že   vecná   pôsobnosť   Úradu   vlády   SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu DR SR   Banská   Bystrica,   ktoré   je   v zriaďovateľskej   pôsobnosti   MF   SR   a útvaru   vnútornej kontroly MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Na vykonanie kontroly činnosti týchto orgánov, ktorej sa dožadujete, nie je z vyššie uvedených dôvodov sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR vecne príslušná.

V prípade 28 podaní, smerujúcich proti DR SR Banská Bystrica, vykonávajú takúto kontrolu v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. iné orgány štátnej správy (podľa § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“). V danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať útvar vnútornej kontroly MF SR.

V prípade   15   podaní   smerujúcich   proti   útvaru   vnútornej   kontroly   MF   SR   ide o vykonanie kontroly podľa § 21 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že kontrolu   prijímania,   evidencie,   prešetrenia,   vybavovania   sťažností   podľa   tohto   zákona vykonáva   v orgánoch   verejnej   správy   ich   vedúci   alebo   ním   poverená   osoba.   V danom prípade   je   túto   kontrolu   oprávnený   vykonať   minister   financií   SR,   resp.   ním   poverená osoba.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 199/02, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Úrad vlády je ústredným orgánom štátnej správy, tak ako iné orgány štátnej správy vymenované v § 1 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že zákonom je rozdelená právomoc na vybavovanie sťažností medzi orgány štátnej správy v Slovenskej republike.   Jedným   z takýchto   orgánov   je   aj   Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky, ktoré   je   zriaďovateľom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky,   ktoré   je   súčasťou organizačnej štruktúry tohto ústredného orgánu štátnej správy. Tento orgán je zo zákona oprávnený vybavovať aj sťažnosti podľa zákona č. 10/1996 Z. z. a zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, ktorému bola sťažnosť sťažovateľa postúpená.

Znamená to, že úrad vlády nie je v danej veci príslušný vybaviť sťažnosť sťažovateľa podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, a preto absentuje príčinná súvislosť medzi postupom úradu vlády v danej veci a namietaným porušením základných práv sťažovateľa.

Vzhľadom na túto skutočnosť aj túto časť sťažnosti odmietol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2008