znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 224/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove, vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-164/0SV-BJ-2007 a jeho uznesením z 21. marca 2007 v spojení s postupom Okresnej prokuratúry v Bardejove vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2192/2006 a jej uznesením z 27. apríla 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2007 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej   namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove (ďalej len „okresné   riaditeľstvo“),   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   ORP-164/0SV-BJ-2007   a jeho uznesením z 21. marca 2007 v spojení s postupom Okresnej prokuratúry v Bardejove (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2192/2006 a jej uznesením z 27. apríla   2007   (ďalej   aj   „namietané   uznesenie“)   v súvislosti   s odmietnutím   trestného oznámenia sťažovateľa zo 17. februára 2006.

Z   obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   naposledy   17.   februára   2006   sa sťažovateľ v súvislosti so súdnym konaním vedeným Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný   súd“)   pod   sp. zn.   4 C 309/1996   obrátil   na   okresné   riaditeľstvo   s oznámením, v ktorom   uviedol,   že   počas   označeného   súdneho   konania   na   ochranu   jeho   osobnosti Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov predložilo okresnému súdu falošné podklady vystavené na jeho meno. Okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn. ORP-164/0SV-BJ-2007 z 21. marca 2007 rozhodlo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, že túto vec odmieta.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že proti uvedenému uzneseniu okresného riaditeľstva podal 27. marca 2007 sťažnosť, ktorú však okresná prokuratúra uznesením sp. zn. Pn 2192/2006 z 27. apríla 2007   ako   nedôvodnú   zamietla.   S dôvodmi   zamietnutia   jeho   sťažnosti uvedenými   v namietanom   uznesení   sa   sťažovateľ   nestotožňuje   tvrdiac,   že   tým   došlo k porušeniu   ním   označených   práv,   a preto   sa   domáha   nápravy   formou   sťažnosti   podľa čl. 127   ústavy   na   ústavnom   súde.   Zmienil   sa   aj   o tom,   že   sa   opakovane   pokúšal o dosiahnutie   nápravy   podnetmi   zaslanými Generálnej prokuratúre   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), avšak vždy s negatívnym výsledkom. Naposledy išlo o podanie zaslané generálnej prokuratúre 21. mája 2007.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a po   prijatí na ďalšie konanie v konaní vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské právo I. K. K. podľa ods. 1/, čl.46 Ústavy SR a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru o jeho ochrane a týkajúce sa vo svojej podstate civilného konania sťažovateľa, vedeného na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4 C 309/96, nezákonným a neústavným postupom a nekvalifikovaním a súčasne i odmietavým postojom k veci samej zo strany Okresného riaditeľstva Policajného zboru - Úradu justičnej a kriminálnej polície vBardejove v konaní vedenom u neho pod sp. zn. ORP-164/OSV-BJ-2OO7, vyusťujúceho do jeho prijatého uznesenia, zo dňa 21. III. 07 a Okresnej prokuratúry v Bardejove v konaní vedenom   u nej pod   sp. zn.   Pn   2192/06-22 a končiaceho vydaním   jej uznesenia,   zo   dňa 27. 4. 07, porušené bolo.“

Sťažovateľ   žiada   aj   o   úhradu   trov   konania   a   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju insolventnosť.

II.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 149   ústavy   prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni   práva   a   zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa zistenia ústavného súdu predmetom preskúmavanej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom okresného riaditeľstva   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   ORP-164/0SV-BJ-2007   a jeho   uznesením z 21. marca 2007 v spojení s postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2192/2006 a jej uznesením z 27. apríla 2007.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ORP-164/0SV-BJ-2007 a jeho uznesením z 21. marca 2007

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetnou   sťažnosťou   sťažovateľ napadol   označené   uznesenie   okresného   riaditeľstva,   ktorým   bola   podľa   § 197   ods. 1 písm. d)   Trestného   poriadku   odmietnuté   jeho   oznámenie   o tom,   že   v   priebehu   súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 309/96 v jeho právnej veci na ochranu osobnosti Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov predložilo okresnému súdu falošné doklady vystavené na jeho meno.

Sťažovateľ   v danom   prípade   podal   proti   uvedenému   rozhodnutiu   okresného riaditeľstva riadne a včas opravný prostriedok (sťažnosť), o ktorom rozhodol nadriadený orgán,   teda   okresná   prokuratúra.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   ktorý   vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra, ktorá rozhodla o sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   postupom   okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2192/2006 a jej uznesením z 27. apríla 2007

K namietanému   porušeniu   uvedených   práv   došlo   podľa   sťažovateľa   aj   konaním okresnej   prokuratúry,   a to   jej „nezákonným   a neústavným   postupom   a nekvalifikovaním a súčasne i odmietavým postojom k veci samej (...) končiaceho vydaním jej uznesenia zo dňa 27. apríla 2007“.

Základnou a nevyhnutnou podmienkou práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ktoré je ústavným východiskom aj pre práva garantované v čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 47 až 50 ústavy, je existencia namietaného práva (v právnom poriadku Slovenskej republiky), ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha na súde alebo inom orgáne verejnej moci.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (...) nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) boli orgány činné v trestnom konaní povinné vzniesť obvinenie, začať trestné stíhanie voči konkrétnej   fyzickej   osobe   a napokon   podať   voči   nej   obžalobu.   Takéto   základné   právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, a taktiež ani v zákone o prokuratúre» (m. m. I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00).

Ani   z   čl. 6   dohovoru   (pokiaľ   je   jeho   aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva   v trestnom   konaní   právo   na   začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (pozri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vec Helmers v. Švédsko z 29. októbra 1991, § 29; vec Perez v. France z 12. februára 2004, § 70).

Keďže právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani za súčasť práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu   týchto   práv   postupom   okresnej   prokuratúry   vo   veci   trestného   oznámenia sťažovateľa zo 17. februára 2007 týkajúceho sa údajného predloženia falošných dokladov vystavených na jeho meno Okresným stavebným bytovým družstvom Bardejov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4C 309/96 nemohlo dôjsť.

Podľa   ústavného   súdu   by   o porušení   označených   práv   bolo možné   uvažovať len v prípade,   ak   by   orgány   činné   v trestnom   konaní   nevenovali   trestnému   oznámeniu sťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.

Namietané rozhodnutie však prijatie takéhoto záveru na základe zistení ústavného súdu neumožňuje.

V okolnostiach daného prípadu na základe sťažovateľom podanej sťažnosti okresná prokuratúra preskúmala napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, ako aj spis vzťahujúci sa   na   vec,   a dospela   k záveru,   že   sťažnosť   nie   je   dôvodná.   Okresná   prokuratúra neakceptovala argumenty sťažovateľa, ktorými odôvodnil svoju sťažnosť proti uzneseniu okresného riaditeľstva, podrobne sa s nimi vysporiadala a na základe toho rozhodla tak, ako už bolo uvedené.

Aj   keď   je   prokurátor   povinný   stíhať   všetky   trestné   činy,   o ktorých   sa   dozvedel, posúdenie   otázky,   či   sú   splnené   zákonné   podmienky   na   začatie   trestného   stíhania v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností zistených   preverením   trestného   oznámenia),   je   plne   v právomoci   orgánov   činných v trestnom konaní (policajný orgán, vyšetrovateľ, prokurátor).

Sťažovateľ   sa   cíti   byť   poškodený   údajným   trestným   činom,   a keď   sa   obrátil na orgány   činné   v trestnom   konaní,   požíval   ochranu   základného   práva   na   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Hoci z tohto práva mu nevyplývalo subjektívne právo na trestné   stíhanie   iného,   bol   oprávnený,   aby   tieto   orgány   venovali   jeho   trestnému oznámeniu riadnu pozornosť (zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam), prešetrili ho, rozhodli o ňom a o výsledku vybavenia veci ho vyrozumeli.

V danej   veci   sa   to   aj   stalo   a o trestnom   oznámení   sťažovateľa   bolo   konané a rozhodnuté,   aj   keď   nie   v súlade   s jeho   predstavami.   Na   to,   aby   výsledok   konania zodpovedal jeho predstave, však sťažovateľ nemá nárok (II. ÚS 88/99).

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne z iných   dôvodov   (I. ÚS 66/98).   Inými   slovami,   ak   sťažovateľ   namietne   také   porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností daného prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (primerane II. ÚS 70/99).Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   ktoré   neodôvodňujú   ani   možnosť   porušenia označených   práv,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   po   jej   predbežnom prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom súde.

Pretože z dôvodov uvedených v častiach II. 1. a II. 2. tohto uznesenia ústavný súd podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú,   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o sťažovateľovej   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007