znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 224/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jána Martikána, bytom Ž., t. č. Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., Ž., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 Tp 7/04 z 19. januára 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Martikána o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“)   12.   júla   2004   Ján   Martikán   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   namietal   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 17   ods. 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva   podľa   čl. 5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tp 7/04 z 19. januára 2004.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd citovaným uznesením, ktorým ho vzal do väzby   porušil   základné   práva   sťažovateľa,   konkrétne   práva   na   osobnú   slobodu   podľa čl. 17 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 5 dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 16. januára 2004 o 05.00 h bol zadržaný v mieste trvalého bydliska. „Okresný prokurátor v Žiline pod č. 2 Pv 65/04 dňa 17. 1. 2004 (...)   podal   písomný   návrh   na   vzatie   sťažovateľa   do   väzby,   bez   fyzického   predvedenia sťažovateľa   k sudcovi.   Sťažovateľ   bol   fyzicky   predvedený   k sudcovi   až   dňa   19.   1.   2004 o 13.00 hodine.“ Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 Tp 7/04 z 19. januára 2004 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. „Sťažovateľ namieta nezákonný postup prokurátora a sudcu okresného súdu.“ Porušenie svojich práv vidí v tom, že „každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený osobnej slobody musí byť ihneď predvedený   pred   sudcu.   (...)   sťažovateľ   bol   odovzdaný   súdu   o 32   hodín   neskôr,   ako predpisuje zákon“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil tento nález: „1)   Základné   právo   sťažovateľa   Jána   Martikána   uvedené   v čl.   17,   odst.   3   Ústavy   SR a v Medzinárodnom   dohovore   čl.   5   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v Žiline   pod sp. zn. 1 Tp 7/04 pri vzatí do väzby bolo porušené. 2) Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu v Žiline 1 Tp 7/04. 3) Sťažovateľovi Jánovi Martikánovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000.-   Sk,   ktoré   je   povinný   Okresný   súd   v Žiline   zaplatiť   do   2   mesiacov   po právoplatnosti rozhodnutia. 4) Okresnému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   Ch.   v sume   8 796.-   Sk   za   2 úkony   právnej   pomoci (príprava prevzatie, podanie na súd) v zmysle vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z. do 15 dní od rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o porušení   jeho   citovaných   práv, uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 7/04 z 19. januára 2004.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh doručených ústavnému súdu 12. júla 2004 ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 7/04 z 19. januára 2004 bol sťažovateľ vzatý do väzby s tým, že väzba sa vykoná v „ÚVV Ž. a započítava sa dňom zadržania, t. j. 16. 01. 2004 o 05.00 hod“.

1) Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   nápravy   ochrany   ústavnosti,   s prihliadnutím   na   deň   nadobudnutia právoplatnosti namietaného uznesenia krajského súdu (19. január 2004), ktorým mali byť porušené označené práva sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. júla 2004) je možné konštatovať, že lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

2)   Ústavný   súd   súčasne   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   aj   z dôvodu   nedostatku právomoci   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   a   to   preto,   že   napadnuté   uznesenie okresného   súdu   sp.   zn.   1   Tp   7/04   z 19.   januára   2004   mohlo   byť   preskúmané   pred nadriadeným väzobným súdom, k čomu však nedošlo, keďže sťažovateľ nevyužil prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (§ 74 ods. 1 Trestného poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júla 2004