znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 223/2011-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. K. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   38   ods.   1   Listiny základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   7   Nto   8/10-418   zo   7.   septembra   2010. Sťažovateľka žiadala odložiť vykonateľnosť uznesenia krajského súdu č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením svojich práv uviedla:

„Na Okresnom súde Bardejov prebieha trestné konanie pod sp.   zn. 2 T 169/07, v ktorom sťažovateľka vystupuje na strane poškodenej.

Predmetná trestná vec bola postupne prideľovaná sudcom okresného súdu, ktorým v súlade s rozvrhom práce bola na rozhodovanie pridelená trestná súdna agenda, ktorí však boli   rozhodnutiami   krajského   súdu   z   vykonávania   úkonov   trestného   konania v prejednávanej veci z dôvodu pomeru k účastníkom konania alebo ich blízkym príbuzným vylúčení.

Predmetná trestná vec bola napokon pridelená sudcovi JUDr. M. K., do ktorého súdnej   agendy   v   súlade   s   rozvrhom   práce   pre   rok   2008   nepatrí   rozhodovanie a prejednávanie vecí na úseku trestnom.

Sťažovateľka dňa 15. 7. 2010 podala prostredníctvom svojho splnomocnenca návrh na odňatie trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 T 169/2007 a jej prikázanie inému súdu.

Dňa   22.   11.   2010   bolo   splnomocnencovi   poškodenej   -   sťažovateľky,   doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 9. 2010 sp. zn. 7 Nto 8/10-148, ktorým Krajský   súd   v   Prešove   rozhodol   tak,   že   podľa   §   23   ods.   1   Tr.   por.   trestnú   vec   proti obžalovanému Ing. J. M. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. a iné, vedenú na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 T 169/07, tomuto súdu neodníma.“

Sťažovateľka tvrdí, že označeným uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva „na nestranný súd zriadený zákonom“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza, že potom, keď sudcovia Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) na trestnom úseku oznámili predsedovi súdu, že existujú skutočnosti, pre ktoré sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 2 T 169/2007, krajský súd rozhodol o ich vylúčení. V nadväznosti na to „bola vec na prejednanie a rozhodnutie pridelená inému sudcovi tunajšieho súdu náhodným výberom za pomoci   technických   prostriedkov   schválených   Ministerstvom   spravodlivosti   slovenskej republiky, v súlade s čl. III. C bod 9 rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008 a § 51 ods. 4 písm. d) zák. č. 757/2004 Z. z.

Podľa potvrdenia na čl. 301 bol spis tunajšieho súdu 2 T 169/07 dňa 26. 11. 2008 pridelený do oddelenia: občianskoprávne veci, a bol pridelený sudcovi tunajšieho súdu JUDr. M. K.

Z rozvrhu práce pre rok 2008 vyplýva, že JUDr. M. K. sú pridelené súdne oddelenia 3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3 Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3 Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3 Em.

Do súdnej agendy JUDr. M. K. nepatrí rozhodovanie a prejednávanie vecí na úseku trestnom. Napriek tomu mu bola v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008 pridelená na prejednanie a rozhodnutie predmetná trestná vec.

Po vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Bardejov, ktorým vzhľadom na rozvrh práce pre rok 2008, mohli napadať nové trestné konania, sa na Okresnom súde Bardejov viac   nenachádza   žiaden   zákonný   sudca   oprávnený   prejednať   a   rozhodnúť   predmetnú trestnú vec.“.

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že „Pokiaľ   teda   v   predmetnom   trestnom   konaní prejednáva a rozhoduje vec sudca, ktorému bola trestná vec pridelená v rozpore s rozvrhom práce pre rok 2008 so zreteľom na to, že súlad s rozvrhom práce je zákonnou podmienkou zákonného sudcu, je trestná vec prejednávaná nezákonným sudcom.“.

Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, „že okrem vylúčených sudcov už žiadnemu ďalšiemu sudcovi podľa rozvrhu práce na rok 2008, teda v rozhodnom čase prideľovania veci,   nebola   pridelená   na   rozhodovanie   trestná   agenda,   a   preto   na   Okresnom   súde Bardejov už žiaden zo sudcov nie je zákonným sudcom v uvedenom trestnom konaní“. Cituje pritom z časti III C bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu na rok 2008 v znení doplnku k rozvrhu   práce   sp.   zn.   Spr.   813/08   z 23.   septembra   2008,   podľa   ktorého „V   prípade vylúčenia sudcu, alebo súdneho úradníka z konania a rozhodovania, vec novému sudcovi, alebo súdnemu úradníkovi sa pridelí pomocou aplikácie. V prípade, ak takýto postup nie je možný, nového sudcu, alebo súdneho úradníka predseda súdu určí výnimkou.“.

Podľa   sťažovateľky „Z   uvedeného   vyplýva,   že   bod   9   rieši   len   problematiku dodržania   zákonnej   podmienky   náhodného   prideľovania   veci,   ale   len   v   rámci   sudcov, ktorým tieto veci majú byť pridelené v rámci ich agendy. Predmetný bod 9 rozvrhu práce teda rieši len splnenie podmienky vylúčenia možnosti ovplyvňovania pridelenia veci (spôsob prideľovania trestných vecí sudcom, ktorým v súlade s rozvrhom práce patrí uvedená súdna agenda) a rieši prípad nemožnosti pridelenia veci technickými prostriedkami v prípade ich nefunkčnosti v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. f) zákona č. 757/2004 Z. z.... V súčasnosti vec pojednávajúci sudca, JUDr. M. K., nie je podľa rozvrhu práce sudcom Okresného súdu Bardejov oprávneným konať a rozhodovať trestnú súdnu agendu, so zreteľom túto skutočnosť nie je JUDr. M. K. zákonným sudcom v tejto trestnej veci a predmetná   trestná   vec   mu   bola   pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie   v rozpore   s rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008.

Vzhľadom   na   skutočnosť   vylúčenia   všetkých   sudcov   oprávnených   prejednávať a rozhodovať trestnú agendu, sa na Okresnom súde Bardejov nenachádza žiaden zákonný sudca oprávnený prejednať a rozhodnúť uvedenú trestnú vec.

Na   úseku   trestnom   v   registroch   T,   sú   sudcom   okresného   súdu   pridelené   súdne oddelenia 1 T, 2 T, 3 T, 5 T, 6 T, s tým, že sudcovia, ktorým sú tieto súdne oddelenia pridelené, sú všetci z rozhodovania a prejednania predmetnej trestnej veci vylúčení.“.

Krajský súd, ktorý rozhodoval o návrhu sťažovateľky na odňatie trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 169/2007 a o jej prikázaní inému súdu, tomuto návrhu nevyhovel   a označenú   trestnú   vec   okresnému   súdu   neodňal,   sa   podľa   sťažovateľky nevysporiadal   v odôvodnení   namietaného   rozhodnutia   s jej   konkrétnou   argumentáciou ústavne konformným spôsobom, a preto malo dôjsť k porušeniu ňou označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Právo sťažovateľky

- na zákonného sudcu zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

- na zákonného sudcu zakotvené v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv,

-   na   prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   zakotvené   v   článku   6   ods.   1 Dohovoru bolo uznesením Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 7 Nto 8/2010 - 418 zo dňa 7. 9. 2010, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Nto 8/2010 - 418 zo dňa 7. 9. 2010 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označila sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04, III. ÚS 153/08).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   na   nezávislom a nestrannom   súde   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   základného   práva   nebyť   odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny v súvislosti s nevyhovením jej návrhu na odňatie trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 169/2007 a na jej prikázanie inému súdu, ktorý podala z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov okresného súdu rozhodujúcich podľa rozvrhu práce v trestných veciach a určenia za zákonného   sudcu,   ktorý   v trestných   veciach   podľa   rozvrhu   práce   na   okresnom   súde nerozhoduje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   38   ods.   1   listiny   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý   vykonáva   funkciu   sudcu   na   príslušnom   súde   a   bol   určený   v   súlade   so   zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt   riadenia   predsedu   súdu,   ktorým   sa   riadi   organizácia   práce   súdu   pri   zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa   predmetu   konania sa   v   súlade   s   rozvrhom   práce   prideľujú   jednotlivým senátom, samosudcom,   súdnym   úradníkom   a   notárom   náhodným   výberom   pomocou   technických prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených   ministerstvom,   tak   aby   bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa časti III písm. c) bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu pre rok 2008 sp. zn. Spr. 1124/2007 v znení jeho dodatku sp. zn. Spr. 813/08 z 23. septembra 2008 vydaného opatrením predsedu okresného súdu podľa § 52 ods. 4 zákona o súdoch, ktorý tvorí prílohu tohto   opatrenia, „v   prípade   vylúčenia   sudcu,   alebo   súdneho   úradníka   z konania a rozhodovania, vec novému sudcovi alebo súdnemu úradníkovi pridelí pomocou aplikácie. V prípade, ak takýto postup nie je možný, nového sudcu alebo súdneho úradníka predseda súdu určí výnimkou.“.

Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že pri uplatňovaní svojej   právomoci   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade   a   uplatňovaní   zákonov   viedli   k   danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch, ak   porušenie   procesných   práv   účastníkov   konania,   ktoré   sú   chránené   zákonmi,   by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou alebo medzinárodnou   zmluvou,   ktorou   je   Slovenská   republika   viazaná   (I.   ÚS   13/00, IV. ÚS 287/04).   Skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené právne závery boli zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   alebo   z   ústavného   hľadiska   inak   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. III. ÚS 180/02, IV. ÚS 1/02).

Vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   uprednostňuje   ústavný   súd   materiálne   poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmie opomínať,   že   prijaté   riešenie   (rozhodnutie)   musí   byť   akceptovateľné   aj   z   hľadiska všeobecne   ponímanej   spravodlivosti   (m.   m.   IV.   ÚS   1/07,   IV.   ÚS   75/08,   I.   ÚS   57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem „bežného   zákonodarstva“   (formálne   poňatie   právneho   štátu)   môže   totiž   v   konkrétnych súdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred   orgánom   verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces, a to bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu tohto práva len vo vzťahu k   jednému alebo vo   vzťahu ku   všetkým   účastníkom   súdneho konania. Tieto zásady musí mať na zreteli pri svojej rozhodovacej činnosti nielen ústavný súd, ale aj iné orgány verejnej moci.

Krajský súd námietky sťažovateľky zhrnul v odôvodnení takto: „Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 07. 2010 požiadala poškodená Ing. M. K., prostredníctvom svojho splnomocnenca, o odňatie prejednávanej veci Okresnému súdu Bardejov a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa z dôvodu,   že   vec   prejednáva   a   rozhoduje   nezákonný   sudca,   pričom   žiaden   zo sudcov Okresného súdu Bardejov nie je v prejednávanej veci sudcom zákonným. Poukázala na to, že sudcovia vybavujúci na Okresnom súde Bardejov podľa rozvrhu práce trestnú agendu, t. j. JUDr. Z. T. (2 T), JUDr. M. R. (1 T), JUDr. V. P. (3 T), JUDr. V. Z. (5 T), JUDr. J. D. (3 T),   boli   rozhodnutiami   Krajského   súdu   v   Prešove   z   vykonávania   úkonov   trestného konania v prejednávanej veci vylúčení, pričom vec bola pridelená sudcovi JUDr. M. K., ktorému sú však podľa rozvrhu práce pridelené súdne oddelenia, a to 3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3 Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3 Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3 Em.   Z   uvedeného   potom   vyvodila   záver,   že   do   súdnej   agendy   JUDr.   M.   K.   nepatrí prejednávanie a rozhodovanie vecí trestnoprávnej povahy s tým, že na Okresnom súde Bardejov už ani nie je ďalší sudca, ktorý by bol vybavovaním takejto agendy poverený. K prideleniu prejednávanej veci sudcovi JUDr. M. K. preto došlo podľa jej názoru v rozpore s rozvrhom práce, čím došlo k porušeniu jej základného Ústavou SR garantovaného práva na prerokovanie   veci   pred   zákonným   sudcom.   Zároveň   vyjadrila   názor,   že   Okresný   súd Bardejov je ako celok vylúčený z prejednávania jej veci,   pretože väčšina sudcov má s obžalovaným   alebo   jeho   bratom   blízke   vzťahy,   napriek   tomu   v prípravnom   konaní opakovane títo sudcovia neakceptovali návrh vyšetrovateľa na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného,   predseda   súdu,   sám   vo   veci   zaujatý,   pridelil   vec   na   rozhodovanie nezákonnému sudcovi, ktorý rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2009 odmietol obžalobu a vec vrátil okresnému prokurátorovi, pričom krajský súd toto uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že väčšinu nedostatkov, na ktoré súd prvého stupňa poukázal, krajský súd posúdil celkom odlišne.

Na podklade uvedeného písomného podania bola trestná vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie.“

V nadväznosti   na   takto   formulované   námietky   krajský   súd   svoje   rozhodnutie o neodňatí prikázanej veci okresnému súdu odôvodnil takto:

„Po preskúmaní obsahu podaného návrhu, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade neexistuje žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval odňatie veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Dôvody pre odňatie a prikázanie veci upravuje Trestný poriadok v ustanovení § 23 ods. 1. Podľa uvedeného ustanovenia môže byť vec z dôležitých dôvodov príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že k odňatiu veci príslušnému súdu môže dôjsť len v tom prípade, ak na to existuje dôležitý dôvod. S ohľadom na existenciu Ústavou Slovenskej   republiky   (čl.   48   ods.   1   zák.   č.   460/92   Zb.   v   znení   neskorších   predpisov) garantovanú zásadu zákonného sudcu je takýto postup výnimočný a aj keď pojem dôležité dôvody   nie   sú   zákonom   presne   ustanovené,   práve   vzhľadom   na   výnimočnosť   takéhoto postupu je potrebné nimi rozumieť existenciu takých dôvodov, ktoré v konkrétnej trestnej veci   lepšie   zabezpečia   uplatnenie   základných   zásad   trestného   konania   prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná.

Dôležitým   dôvodom   pre   odňatie   vecí   príslušnému   súdu   by   mohla   byť   napríklad skutočnosť,   že   by   prichádzalo   do   úvahy   vylúčenie   všetkých   sudcov   príslušného   súdu z dôvodu ich prípadnej zaujatosti, resp. iný obdobný dôvod, ktorý by svojou povahou bol nadriadený ústavnému princípu zákonného sudcu.

Z obsahu návrhu poškodenej, ale ani z obsahu spisového materiálu, však žiaden taký dôvod v prejednávanej veci zistený nebol.

Sudca prejednávajúci dotknutú vec doposiaľ neoznámil, že by sa pre pomer k veci, účastníkom   konania,   čí   ich   zástupcom   cítil   byť   zaujatý   a   ani   strany   v   konaní   takéto skutočnosti   nenamietali.   Okolnosť,   že   väčšina   sudcov   súdu   prvého   stupňa   má   pomer k obžalovanému, či jeho bratovi sama o sebe v žiadnom prípade pochybností o nezaujatosti konajúceho sudcu nevyvoláva a rovnako tak takúto pochybnosť nevyvoláva ani skutočnosť, že   iní   sudcovia,   ktorí   neskôr   namietali   svoju   zaujatosť,   vykonávali   úkony   v   rámci prípravného   konania.   Pochybnosti   o   nezaujatosti   konajúceho   sudcu   nevyvoláva   ani okolnosť,   že   predseda   súdu   prvého   stupňa,   inak   sám   vylúčený   z   vykonávania   úkonov trestného konania v prejednávanej vecí, dal pokyn na jej pridelenie konajúcemu sudcovi. Žiadna z uvedených skutočnosti totiž sama osebe bez ďalšieho na pomer konajúceho sudcu k veci, účastníkom konania, či ich zástupcom nepoukazuje.

Podľa názoru krajského súdu nie je možné z vykonávania úkonov trestného konania vylúčiť súd ako celok len z dôvodu, že tu existujú také skutočnosti,   ktoré väčšinu jeho sudcov z vykonávania trestného konania vylučujú,   pretože takýto postup nemá oporu v trestnom poriadku a je v rozpore so zásadou zákonného sudcu. Vylúčiť všetkých sudcov súdu z vykonávania úkonov trestného konania je možné len za predpokladu, že dôvody vylúčenia sa dotýkajú všetkých sudcov, teda že existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti o nezaujatosti každého sudcu zvlášť. Pomer niektorých zo sudcov k účastníkom   konania   alebo   ich   príbuzným,   prípadne   ich   nesprávny   procesný   postup   v prejednávanej veci nemôžu samé osebe vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu. Okrem uvedeného rozhodne za dôležitý dôvod, ktorým by bolo možné v zmysle § 23 ods.   1   Tr.   por.   odňať   vec   príslušnému   súdu   nemožno   považovať   prípadné   procesné pochybenia konajúceho sudcu, nesprávne hodnotenie dôkazov, či nesprávne vyhodnotenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a pod.. Nepokojnosť strany v konaní s takýmto postupom súdu môže byť len dôvodom pre uplatnenie riadnych, či mimoriadnych opravných   prostriedkov,   nemôže   však   byť   riešená   v rámci   konania   o   odňatí   veci   a   jej prikázaní inému súdu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spočívajúcej v tom, že JUDr. M. K. nie je zákonným sudcom v prejednávanej veci je nutné poukázať na znenie ust. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorých zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, ako aj ust. § 51 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov   a programových   prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Z citovaných ustanovení, ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že zákonným sudcom je sudca vecne a mieste príslušného súdu, ktorému bola prejednávaná vec v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu, ktorý ma zabezpečiť, aby vec bola sudcovi pridelená náhodným výberom za pomoci technických a programových prostriedkov, pričom sudcom je každý sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na dotknutom súde, a to bez ohľadu na to, či sa v prevažujúcej miere venuje trestnému alebo civilnému právu, keďže žiaden právny predpis špecializáciu sudcov nepozná.“

Ústavný súd sa s citovanou právnou argumentáciou krajského súdu stotožňuje.

Na   záver   svojho   odôvodnenia   krajský   súd   konštatuje,   že „nijakým   spôsobom nevyplýva, že by sudca venujúci sa v prevažnej miere agende trestného práva nemohol rozhodovať veci civilného charakteru a naopak. V opačnom prípade by totiž ani trestný sudca nemohol v rámci adhézneho konania rozhodovať o nároku na náhradu škody, pretože v   takomto   prípade   nevyhnutne   musí   aplikovať   normy   občianskeho   práva,   prípadne   by nemohol rozhodovať o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., pretože   v   takomto   prípade   sudca   nie   je   viazaný   rozhodnutím   civilného   súdu   o   výške vyživovacej povinnosti, ale túto otázku si musí vyriešiť sám, a to opätovne podľa noriem civilného práva.

Tomuto   záveru,   podľa   názoru   krajského   súdu,   nebráni   ani   úprava   pravidiel prerozdeľovania veci v prípade vylúčenia sudcu obsiahnutá v bode 9/ rozvrhu práce súdu prvého   stupňa,   podľa   ktorej   v   prípade   vylúčenia   sudcu   z   konania   a   rozhodovania   vec novému sudcovi sa pridelí pomocou aplikácie, teda za pomoci technických prostriedkov zabezpečujúcich náhodné pridelenie veci sudcovi.

Preto podľa názoru krajského súdu je sudca JUDr. M. K. zákonným sudcom na prejednanie a rozhodnutie dotknutej veci.

S poukazom na vyššie uvedené potom krajský súd majúc za to, že v danom prípade nie sú dôvody pre odňatie veci príslušnému súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“.

V nadväznosti na uvedené v danom prípade je namietané uznesenie krajského súdu podľa názoru ústavného súdu primeraným a ústavne udržateľným spôsobom odôvodnené. Krajský   súd   zdôvodnil   svoj   právny   názor,   na   základe   ktorého   nevyhovel   návrhu sťažovateľky   na   prikázanie   označenej   trestnej   veci   inému   súdu,   a to   ústavne akceptovateľným   spôsobom.   Jeho   závery   korešpondujú   platnej   právnej   úprave,   ale   aj rozvrhu práce okresného súdu a nesignalizujú možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Krajský súd, rešpektujúc požiadavky ústavne súladnej aplikácie právnych predpisov a aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyhovením návrhu sťažovateľky na odňatie   veci   okresnému   súdu   rozhodol   spôsobom,   ktorý   nie   je   arbitrárny   a   bez   opory v platnej legislatíve, a preto je podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie krajského súdu   z   ústavného   hľadiska   akceptovateľné   a   udržateľné.   Ústavný   súd   nezistil   medzi uznesením krajského súdu č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010 a základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takú príčinnú súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   vrátane   návrhu,   ktorým   sa   domáhala   odloženia vykonateľnosti namietaného uznesenia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011