znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 223/04-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. arch. D. M., Ž., Ing. S. M., Ž., a M. U., B., zastúpených advokátom   JUDr.   P.   B.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 99/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 99/98 p o r u š i l   základné právo Ing. arch. D. M., Ing. S. M. a M. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing.   arch.   D.   M.,   Ing.   S.   M.   a M.   U. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie každému v sume po 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Senica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. IV. ÚS 223/04-14 z 22. júla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. arch. D. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v I.   rade“),   Ing.   S.   M.,   Ž. (ďalej   len   „sťažovateľ   v II.   rade“),   a M.   U.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka   v III.   rade“; spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   doručenú   ústavnému   súdu 27. apríla 2004 vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 99/98.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že: „(...) sa domáhali na Okresnom súde v Senici v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 99/98-76 určenia ceny vyvlastneného pozemku parc. č. 1623/5 v k. ú. S. Žiadali uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1., 2., sumu po 26 235.- Sk a vydanie cenných papierov v hodnote po 11 600.- Sk. Navrhovateľke v treťom rade zaplatiť 20 800.- Sk. Navrhovatelia zdôvodnili návrh tým, že odporca určil cenu   pozemku   sumou   9,50   Sk   za   1 m2 v rámci   reštitučného   konania.   Navrhovatelia zdôvodnili   svoj   nárok   tak,   že   cena   mala   byť   určená   100.-   Sk   za   1 m2,   pretože   v čase prevzatia nehnuteľnosti štátom sa jednalo o stavebný pozemok v intraviláne a nie o ornú pôdu.“ V čase podania sťažnosti ústavnému súdu 27. apríla 2004 nebolo podľa tvrdenia sťažovateľov vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 99/98 okresným súdom rozhodnuté, pričom sťažovatelia „zdôrazňujú, že ide o vec z reštitúcie“.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd „uložil Okresnému súdu v Senici povinnosť konať vo veci tak, aby bola v primeranej lehote rozhodnutá. Sťažovatelia 1., 2., 3., súčasne žiadajú, aby Ústavný súd SR určil za porušenie práva sťažovateľov odôvodnené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemajetkovú ujmu v sume 30 000.- Sk“.

2.1   Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 26.   mája   2004   sa   k sťažnosti   písomne vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 1616/04 z 15. júna 2004, v ktorom okrem popisu skutkového stavu zákonná sudkyňa konštatovala: „Je pravdou, že v konaní vznikli prieťahy, ktoré však neboli z mojej strany úmyselné. (...) Nemám znížený nápad vecí z dôvodu výkonu funkcie podpredsedníčky súdu. (...) pri bežnom mesačnom nápade vecí v mojom oddelení som musela venovať čas i ďalším nevybaveným veciam.“

2.2 Na výzvu ústavného súdu z 9. septembra 2004 sťažovatelia nezaujali stanovisko k vyjadreniam okresného súdu.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 99/98 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 20. marec 1998 - sťažovatelia v I. a II. rade sa pre účely výpočtu reštitučnej náhrady za vyvlastnený pozemok určovacou žalobou podanou okresnému súdu domáhali rozhodnutia, že 1 m2 vyvlastneného pozemku má byť ohodnotený cenou 100 Sk;

-   14.   apríl   1998   -   sťažovatelia   v I.   a II.   rade   podaním   označeným   ako „Doplnenie a spresnenie žaloby zo dňa 10. 3. 1998 o určenie kultúry a ceny pozemku“ upresnili petit žaloby   a žiadali   o rozhodnutie,   že   vyvlastnený   pozemok   bol   v čase   jeho   prechodu   do vlastníctva štátu stavebným pozemkom, nie roľou a na základe toho sa jeho cena za 1 m2 určuje sumou 150 Sk;

- 14. október 1999 - okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 1999, žalovaných vyzval na vyjadrenie k žalobe a sťažovateľov v I. a II. rade vyzval, aby doplnili petit žaloby vyčíslením   sumy,   ktorú   z   titulu   reštitučnej   náhrady   požadujú   vyplatiť,   a aby   predložili rozhodnutia, na základe ktorých im reštitučná náhrada bola priznaná podľa ich tvrdenia v nesprávnej výške;

-   28.   október   1999   -   žalovaný   v I. rade   vo   vyjadrení   k žalobe   konštatoval,   že   sporný pozemok   bol   v čase   jeho   prechodu   do   vlastníctva   štátu   v roku   1974   v evidencii nehnuteľností evidovaný ako roľa a k zmene jeho bonity zápisom v evidencii nehnuteľností došlo až v roku 1976, preto sa pri jeho ocenení z titulu náhrady za vyvlastnenie vychádzalo zo stavu ku dňu vyvlastnenia;

- 29. október 1999 - sťažovatelia v I. a II. rade v zmysle výzvy okresného súdu doplnili petit žaloby   vyčíslením   sumy,   ktorú   z titulu   reštitučnej   náhrady   požadovali   od   žalovaných, predložili súdom požadované listiny a oznámili, že už v roku 1973 bývalý Mestský národný výbor v S. rozhodol „o prípustnosti stavby“ Z. e. z. na vyvlastnenom pozemku, a preto už v čase vyvlastnenia mal pozemok charakter „pozemku určeného na stavbu“ a podľa tejto bonity im bola určená aj náhrada za vyvlastnenie;

- 10. november 1999 - okresný súd na pojednávaní spojil na jedno konanie vec vedenú pod sp. zn. 4 C 99/98 a pod sp. zn. 4 C 285/98 (týkajúcu sa sťažovateľky v III. rade) s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 4 C 99/98. Po vypočutí účastníkov konania a po uskutočnení oboznámenia s vyjadrením žalovaného v II. rade, ktorým namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že výšku reštitučnej náhrady len vyplatil osobám na to oprávneným na základe výpočtu žalovaného v I. rade, bolo pojednávanie odročené na 8. december 1999 s tým, že z katastra nehnuteľností budú vyžiadané doklady o všetkých zmenách bonity sporného pozemku;

- 29. november 1999 - okresnému súdu boli z katastra nehnuteľností doručené vyžiadané listiny;

- 8. december 1999 - pojednávanie bolo odročené na 10. január 2000 z dôvodu vyžiadania z katastrálneho úradu originálov alebo overených kópií súdu zaslaných listín;

- 10. január 2000 - pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu urgovania správy od katastrálneho úradu;

- 20. január 2000 - sťažovatelia doplnili petit žaloby a od žalovaných požadovali navyše úroky z omeškania a náhradu trov konania;

- 23. február 2000 - katastrálny úrad zaslal okresnému súdu požadované listiny;

- 22. marec 2000 - okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2000;

- 19. apríl 2000 - okresný súd rozsudkom žalobu sťažovateľov v celom rozsahu zamietol;

- 19. máj 2000 - zákonná sudkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku;

- 22. jún 2000 - sťažovatelia sa odvolali proti rozsudku z 19. apríla 2000;

-   3. júl 2000   -   okresný   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie   k odvolaniu   sťažovateľov a žalovaný v II. rade sa vyjadril 21. júla 2000;

- 31. júl 2000 - spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní;

-   19. september   2000   -   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   9   Co   310/00   zrušil   rozsudok okresného   súdu   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   z dôvodu,   že   okresný   súd   konal   na základe nejasného žalobného návrhu, a preto: „Súd vo veci rozhodol o nároku žalobcov napriek tomu, že neboli splnené podmienky konania (...), preto nerozhodol vecne správne“;

- 5. október 2000 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu, ktorý pod hrozbou zastavenia   konania   vyzval   sťažovateľov,   aby   jasne   a zrozumiteľne   formulovali   žalobný petit;

-   31. október 2000   a 2.   november   2000   -   sťažovatelia   žiadali   okresný   súd   o predĺženie lehoty na úpravu žalobného petitu;

- 6. november 2000 - sťažovatelia   zaslali   okresnému   súdu   žalobný   petit   doplnený vyčíslením   súm,   ktoré   každý   zo   sťažovateľov   požadoval   uhradiť   od   žalovaných   spolu s úrokmi z omeškania („od dátumu uplatnenia“) a náhradou trov konania;

- 13. november 2001 - okresný súd opätovne vyzval sťažovateľov, aby v žalobe upresnili, odkedy požadujú úroky z omeškania;

-   21. november   2001   -   sťažovatelia   upresnili   dátum,   od   ktorého   požadovali   úroky z omeškania;

- 27. február 2002 - okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2002, žalovaných vyzval na vyjadrenie k sťažovateľmi doplnenej žalobe doručenej okresnému súdu 6. novembra 2000 (č. l. 107 spisu) a 7. marca 2002 vyzval sťažovateľov na opravu žaloby upresnením označenia žalovaného v II. rade;

- 14. marec 2002 - sťažovatelia upresnili označenie žalovaného v II. rade;

- 10. apríl 2002   -   po   všeobecnom   poučení   sťažovateľov   o náležitostiach   žaloby   bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že okresný súd pod hrozbou zastavenia konania uložil sťažovateľom doplniť žalobu;

- 10. máj 2002 - sťažovatelia v I. a II. rade žiadali o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby;

- 18. február 2003 - okresný súd urgoval sťažovateľov ohľadne doplnenia žaloby;

- 17. marec 2003   -   sťažovatelia   predložili   okresnému   súdu   opravený   žalobný   návrh, v ktorom vyčíslili sumy, ktoré pre každého zo sťažovateľov požadovali vyplatiť z titulu reštitučnej náhrady za vyvlastnený pozemok, vychádzajúc z ocenenia 1 m2 vyvlastneného pozemku sumou 100 Sk;

- 25. november 2003 - okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k doplnenej žalobe (žalovaný v II. rade sa vyjadril 18. decembra 2003 a žalovaný v I. rade 22. decembra 2003);

- 14. jún 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2004;

- 29. september 2004 - okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby podľa jeho doplnenia sťažovateľmi doručeného okresnému súdu 17. marca 2003; uznesením rozhodol o zmene žalovaného v I. rade (z dôvodu zániku právneho predchodcu) a rozsudkom konanie o časti žalobného návrhu zastavil (zaplatenie po 3 765 Sk sťažovateľom v I. a II. rade) a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľov zamietol;

- 7. december 2004 - zákonná sudkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku z 29. septembra 2004;

-   12.   január   2005   -   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   proti   rozsudku   podané sťažovateľmi   v I. a II.   rade   a 27.   januára   2005   okresný   súd   uznesením   odvolanie sťažovateľa v II. rade odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania;

- 1. február 2005 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie proti rozsudku z 29. septembra 2004 podané sťažovateľkou v III. rade, ktoré okresný súd uznesením z 10. februára 2005 z dôvodu jeho oneskoreného podania odmietol;

- 14. február 2005 - sťažovatelia v I. a II. rade sa odvolaním proti uzneseniu okresného súdu z 27. januára 2005 (ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa v II. rade) domáhali rozhodnutia,   že   odvolanie   sťažovateľa   v II.   rade „bolo   podané   spolu   s navrhovateľom v 1. rade 11. 1. 2005 na tej istej listine“, a teda včas;

-   17.   marec   2005   -   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní sťažovateľa v I. rade proti rozsudku z 29. septembra 2004 (konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 62/05) a na konanie o odvolaní sťažovateľov v I. a II. rade proti uzneseniu okresného súdu z 27. januára 2005, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa v II. rade odmietnuté ako oneskorene podané (na krajskom súde vedené pod sp. zn. 9 Co 63/05);

- 20. apríl 2005 - krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 63/05 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 27. januára 2005 a odvolanie sťažovateľa v I. rade proti tomuto uzneseniu odmietol ako podané neoprávnenou osobou;

- 20. máj 2005 - spis bol vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa v I. rade proti rozsudku okresného súdu z 29. septembra 2004 (sp. zn. 9 Co 62/05) z dôvodu, že nezaplatil súdny   poplatok za odvolanie,   s tým, že sťažovateľ v I. rade bude povinný doplniť „odvolací   petit“ a vyjadriť   sa   k tomu,   či   trvá   na   žalobe   proti   žalovanému   - Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   (žaloval   ho   podaním   doručeným   okresnému súdu 6. novembra 2000), pretože okresný súd o tejto časti žalobného návrhu nerozhodol;

- 1. jún 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľa v I. rade na zaplatenie súdneho poplatku, na doplnenie „odvolacieho petitu“ a na vyjadrenie, či trvá na žalobe proti „MF SR“.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Predmetom konania sp. zn. 4 C 99/98, ktoré sa na okresnom súde začalo podanímžaloby   20.   marca   1998,   bol   nárok   sťažovateľov,   ktorým   sa   domáhali   oceniť   sporný pozemok.

Od   29.   septembra   2004,   keď   okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   žalobného návrhu bol predmetom konania nárok sťažovateľov na vyplatenie náhrad za vyvlastnený pozemok (žaloba na plnenie).

Z vyjadrení   sťažovateľov,   okresného   súdu   ani   z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti   veci.   Aj   keď   ústavný   súd   pripúšťa   určitú   možnosť   faktickej   zložitosti   veci (dokazovanie   okolností   vyvlastnenia   sporného   pozemku   v nadväznosti   na   evidenciu nehnuteľností), súčasne konštatuje že, pri dobrej organizácii práce okresným súdom táto zložitosť nemala v konečnom dôsledku spôsobiť doterajšie trvanie konania, t. j. viac ako 6,5 roka.

2) Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd u sťažovateľov   zistil   skutočnosti   (oneskorené   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh a oneskorené   predloženie   opraveného   žalobného   návrhu),   ktoré   je   potrebné   osobitne zohľadniť na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3)   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný v období:

- od 20. marca 1998 (podanie žaloby) do 14. októbra 1999 (okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie), t. j. viac ako 1 rok a 6 mesiacov;

- od 6. novembra 2000 (sťažovatelia predložili okresnému súdu opravený žalobný návrh) do 13.   novembra   2001(okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľov   na   upresnenie   žaloby), t. j. 1 rok,

- od 17. marca 2003 (sťažovatelia predložili okresnému súdu opravený žalobný návrh) do 25. novembra 2003 (okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k doplnenej žalobe), t. j. 8 mesiacov.

Okresný súd tak spôsobil prieťahy v konaní viac ako 3 roky.

Zákonná   sudkyňa   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   1616/04 z 15. júna   2004   odôvodnila   vzniknuté   prieťahy   v konaní   nasledovne: „Nemám   znížený nápad veci z dôvodu výkonu funkcie podpredsedníčky súdu. (...) k 1. 1. 1997 zostalo na tunajšom súde 8 sudcov, z ktorých občiansko-právnu agendu zostalo vybavovať 6 sudcov. Nevybavené veci 6-tich sudcov boli rozdelené medzi 5-tich sudcov, medzi nimi som bola i ja, a preto pri bežnom mesačnom nápade vecí v mojom oddelení som musela venovať čas i ďalším nevybaveným veciam.“ Ústavný súd konštatuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   zákonnej sudkyne okresného súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 99/98 bolo porušené označené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Vzhľadom na to, že 29. septembra 2004 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 4 C 99/98-148, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   za   porušenie   nimi   označeného   základného   práva finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením, ústavný súd uznal za   dôvodné   priznať   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie   každému   po   10   000   Sk, t. j. v požadovanej výške 30 000 Sk, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky   okolnosti   prípadu,   najmä s prihliadnutím   na postup okresného   súdu   považuje za primerané.

Podľa   §   56   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom nežiadali priznať im úhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd sa touto otázkou nezaoberal.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005