znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 222/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť S. A., zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   a   čl. 1   Protokolu   č. 12   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. A. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2014 doručená sťažnosť S. A. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným 14. marca 2014, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   čl. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj   čl. 1   Protokolu   č. 12   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne č. 7412158677.

Napriek tomu, že sťažovateľ je právne zastúpený, sám doplnil 2. apríla 2014 svoju sťažnosť   z 27.   februára 2014 o ďalšie (nové)   na vec sa   vzťahujúce   prílohy,   ku   ktorým opätovne   pripojil   aj   svoju   sťažnosť   z 27.   februára   2014.   Keďže   petit   sťažnosti   ostal nezmenený, ústavný súd sa zaoberal sťažnosťou tak, ako mu bola doručená 3. marca 2014 v znení jej doplnenia doručeného 14. marca 2014.

Sťažovateľ   v úvode   sťažnosti   uvádza,   že   Sociálna   poisťovňa „vydala   spolu 6 rozhodnutí, ktorými zamietla moju žiadosť o invalidný dôchodok. Preto 6 rozhodnutí, lebo som   sa   odvolával   ja,   alebo   poisťovňa.   Krajský   súd   Prešov   a   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky vždy vracali vec sociálnej poisťovni.“.

Ďalej   zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   Sociálna   poisťovňa   naposledy rozhodnutím   č. 7412158677   z 30.   júla   2012   podľa   § 70   ods. 1   a   § 293ax   zákona č. 461/2003   Z. z.   o sociálnom   poistení   v znení   neskorších   predpisov   zamietla   žiadosť sťažovateľa o invalidný dôchodok z 3. februára 2011. Sťažovateľ toto rozhodnutie napadol opravným prostriedkom (návrhom na preskúmanie súdom), o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) tak, že ho rozsudkom sp. zn. 1 Sd 59/2012 z 25. apríla 2013   zrušil   a vrátil   Sociálnej   poisťovni   na   ďalšie   konanie.   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 9 So 88/2013 z 18. decembra 2013 potvrdil   odvolaním   Sociálnej   poisťovne   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   sp. zn. 1 Sd 59/2012 z 25. apríla 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Za   roky   1993   –   1995   som   dlhoval   sociálnej   poisťovni   ako   SZČO   3.180,04   €. Sociálna   poisťovňa   odo   mňa   tento   dlh   vymáhala   cestou   exekútora.   Osobne   som   bol u exekútora   a   dňa   27. 05. 2009   som   zaplatil   cestou   VUB   dlžobu   3.870,00   €   na   účet exekútora.   Ten   poslal   sociálnej   poisťovni   3.180,04   €.   Sociálna   poisťovňa   z   tejto   sumy odoslala firme R... sumu 1.837,08 € (ja neviem, prečo). Sociálna poisťovňa si nechala iba zvyšnú sumu 1.342,96 €. Viem o tom, že v minulosti sociálna poisťovňa predala pohľadávku voči mne firme R., čiže sociálna poisťovňa už mala peniaze, ktoré som ja dlhoval. Napriek tomu poverila exekútora, aby vymáhal odo mňa znova tú istú sumu: teda 3.180,04 €. Z toho potom poslala horeuvedenú sumu firme R. a sebe nechala ďalších 1.342,96 €...

Po týchto finančných transakciách medzi sociálnou poisťovňou, exekútorom a firmou R... som požiadal 01. 02. 2011 o invalidný dôchodok, a preto sociálna poisťovňa vydávala rozhodnutia, ktorými zakaždým porušovala moje základné ľudské právo, chránené Ústavou Slovenskej republiky, uvedené v Ústave v čl. 46 a ktoré sú predmetom aj tejto sťažnosti.“

Sťažovateľ doplnil sťažnosť o argumentáciu, v ktorej zo svojho pohľadu poukazuje „na   následok   niekoľkonásobného   a   dlhotrvajúceho   protiprávneho   konania   sociálnej poisťovne, ktorým je nielen psychická trauma, ale v konečnom dôsledku psychická choroba, na   ktorú sa   obaja   budú   musieť liečiť   do konca života,   teda ťažké ublíženie na zdraví. Choroba M. A. súvisí s problémami, ktoré sociálna poisťovňa zavinila sťažovateľovi, lebo manželka   sťažovateľa   v dôsledku tejto traumy   taktiež   dlhodobo   nemala   z čoho žiť a je spoluzodpovedná za dlhy sťažovateľa. Život ohrozujúce ťažkosti, životnú a právnu neistotu spôsobila sociálna poisťovňa aj manželke, lebo manželia zdieľali spoločný život a dodnes v láske spolu žijú.

Telefonicky sme dňa 11. 03. 2014 zistili, že aj keď rozsudky Krajského súdu Prešov a Najvyššieho súdu SR Bratislava, ktorými súdy rozhodli, že sťažovateľovi patrí invalidný dôchodok, rozhodnutie o jeho priznaní nie je ešte doručované a nachádza sa na oddelení opravných prostriedkov z dôvodu, že sa skúma obdobie, za ktoré bolo poistné zaplatené. Táto otázka však bola vyriešená právoplatnými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky. Sťažovateľovi teda rozhodnutie nebude doručené ani v najbližších dňoch.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677 naposledy zo dňa 30. 07. 2012“ bolo porušené jeho základné právo podľa   čl. 46   ods. 1 ústavy,   čl. 1   dohovoru,   ako   aj   čl. 1   Protokolu   č. 12   k dohovoru.   Taktiež   žiada   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   proti   ostatnému   rozhodnutiu Sociálnej   poisťovne   podľa   § 250l   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“) opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom tento v rámci jeho preskúmania posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia a nadväzne na to ho zrušil   a vrátil   vec   Sociálnej   poisťovni   na   nové   konanie,   teda   sťažovateľovi   vyhovel. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9 So 88/2013 z 18. decembra 2013 odvolaním Sociálnej poisťovne napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Sd 59/2012 z 25. apríla 2013 ako vecne správny potvrdil.

Z toho vyplýva, že po zrušení ostatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a vrátení veci na nové konanie pokračuje správny orgán v konaní o žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok.

V nadväznosti na to ústavný súd konštatuje, že ochranu sťažovateľom v sťažnosti označeným právam je oprávnená poskytnúť v ďalšom konaní jednak Sociálna poisťovňa, ktorá   po   vrátení   veci   krajským   súdom   opätovne   rozhodne   o jeho   žiadosti   o invalidný dôchodok,   a následne   aj   príslušný   krajský   súd,   a to   za   predpokladu,   ak   by   sťažovateľ v prípade opätovného zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok z 3. februára 2011, podal návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v rámci správneho súdnictva. Ak   by   sťažovateľ   nebol   úspešný   ani   v konaní   pred   krajským   súdom   za   zákonom ustanovených   podmienok   (§ 250   s OSP)   má   možnosť   podať   proti   jeho   rozhodnutiu odvolanie.

Ústavný   súd   ďalej   dodáva,   že   za   už   opísanej   situácie   je   zrejmé,   že   sťažnosťou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už právne neexistovali, a preto ako také nemôžu byť predmetom ústavného prieskumu.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ má k dispozícii   účinné   opravné   prostriedky   na   dosiahnutie   nápravy   namietaného   porušenia svojich práv, ktoré mali byť v okolnostiach jeho prípadu porušené. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že sťažnosť smeruje proti neexistujúcim (zrušeným) rozhodnutiam, posúdil ju ústavný súd ako neprípustnú a z toho dôvodu ju pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, ústavný súd sa nimi už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2014