znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 222/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A. K.,   Ž.;   E. Š.,   Ž.;   M. L.,   Ž.;   J. B.,   Ž.,   a A. B.,   K., zastúpených JUDr. M. P..., s. r. o., Ž., konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. M. P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K., E. Š., M. L., J. B. a A. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013 doručená   sťažnosť   A. K.,   E. Š.,   M. L.,   J. B.   a A. B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   14 C 108/2009   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Dňa 12. 09. 2008 bol proti nám podaný vzájomný návrh v konaní č. k. 16 C 124/2004 o nahradenie prejavu vôle, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod č. k. 14 C 108/2009.

Okresný súd v Žiline vo veci vytýčil termín na pojednávanie na deň 17. 3. 2011, teda viac než po 2 rokoch po podaní návrhu. Od pojednávania dňa 17. 3. 2011 do dnešného dňa súd nevytýčil termín na pojednávanie.

Predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 14 C 108/2009. Od podania návrhu v roku 2009 až do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a to napriek tomu, že ide o viac než 4,5 roka trvajúci spor.

Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 14 C 108/2009, nakoľko súdne konanie o vzájomnom návrhu o nahradenie prejavu vôle prebieha už 4,5 roka a za obdobie od podania návrhu až do dnešného dňa súd vo veci doposiaľ právoplatne nerozhodol.“.

Ústavný súd by v tejto súvislosti mal podľa sťažovateľov zohľadniť kritériá ako sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka súdneho konania a postup súdu, pričom ďalej konkretizujú, že:

„1. Predmetom   konania   je   nahradenie   prejavu   vôle,   pričom   predmetné   konanie neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako právne alebo skutkovo zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak odporcovia poskytujú súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia veci.

3. Zbytočné   prieťahy   v   predmetom   konaní   sú   zapríčinené   jednak   nečinnosťou Okresného súdu v Žiline počas viacerých období, ale tiež neefektívnou a nesústredenou činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“

Sťažovatelia   v súvislosti   s namietaným   porušením   svojich   práv   poukazujú na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zbytočných prieťahov v súdnych konaniach (napr. I. ÚS 47/96,   II. ÚS 61/98,   II. ÚS 33/99)   s tým,   aby   ju   ústavný   súd   zohľadnil aj v okolnostiach ich sťažnosti.

Sťažovatelia tvrdia, že pri uplatnení ochrany ich v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru „využili všetky právne prostriedky, ktoré... právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 23. 1. 2013... podali sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Žiline, pričom na sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote predseda Okresného súdu v Žiline neodpovedal. Tým... splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo A. K...., Emílie Š..., M. L...., J. B...., A. B.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a v   čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 108/2009 konať bez zbytočných prieťahov.

Súd   A.   K....,   E.   Š....,   M.   L....,   J.   B....,   A.   B....   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie a to každému z nich vo výške 1.500,- € (slovom jedentisíc päťsto eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Žilina   je   povinný   uhradiť   sťažovateľom   trovy   právneho   zastúpenia vo výške 799,70 € na účet právneho zástupcu JUDr. M. P..., s. r. o., Ž...., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp. zn.   14 C/108/2009   zistil,   že   napadnuté konanie   bolo   uznesením   sp. zn.   14 C/108/2009   z 20.   decembra   2012   prerušené do právoplatného   skončenia   dedičského   konania   po   navrhovateľovi   v 1.   rade.   Na   prípis okresného súdu z 29. januára 2013 o stave dedičského konania ho súdom poverený notár ako súdny komisár v oznámení doručenom okresnému súdu 5. februára 2013 informoval, že toto   konanie   bolo   právoplatne   skončené   25.   januára   2013.   V nadväznosti   na   uvedené zákonný sudca 26. apríla 2013 nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 35/09, II. ÚS 55/98).

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ide   v prípade,   ak   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   ako   aj   v súčinnosti   s   okresným   súdom   zistil,   že sťažovatelia   sa   na prieťahy   v napadnutom   konaní   sťažovali   sťažnosťou   doručenou okresnému   súdu   23.   januára   2013   adresovanou   jeho   predsedovi.   Na   túto   ich   sťažnosť reagoval predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprS 31/2013 zo 7. marca 2013 (teda po uplynutí 30-dňovej lehoty ustanovenej v § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) doručeným právnej zástupkyni sťažovateľov 18. marca 2013 (teda po podaní sťažnosti adresovanej ústavnému súdu). Do uvedeného dátumu sťažovatelia nepreukázali, že by si práva, ktorých porušenie namietajú pred ústavným súdom, chránili iným spôsobom.

Napriek   tomu,   že   predseda   okresného   súdu   v   konaní   zbytočné   prieťahy nekonštatoval, sťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni oznámil, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, je snahou súdu tento spor čím skôr prerokovať a rozhodnúť.

Ako vyplýva zo súvisiaceho spisového materiálu, zákonný sudca 26. marca 2013 (teda   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní,   ako   aj   po   tom,   ako   odpadol   dôvod prerušenia napadnutého konania) nariadil termín pojednávania na 6. jún 2013.

Ústavný   súd   na základe   uvedeného   konštatuje, že využitie právneho   prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   sa v okolnostiach   posudzovanej   veci   prejavilo   ako   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mali sťažovatelia   k dispozícii   a aj   ho   využili   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu. Z hľadiska   dosiahnutia   požadovaného   efektu   predmetnej   sťažnosti   nie   je   podľa   názoru ústavného   súdu   rozhodujúce,   či   k náprave   došlo   v dôsledku   prijatia   opatrení   predsedu okresného   súdu   alebo   priamo   konaním   zákonného   sudcu,   ktorý   reagujúc   na   sťažnosť sťažovateľov,   ako   aj   na   odpadnutie   dôvodu   prerušenia   napadnutého   konania   nariadil pojednávanie vo veci.

Je nesporné, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní na orgáne štátnej   správy   okresný   súd   vo   veci   už   koná,   teda   došlo   k náprave   v jeho   postupe a k odstráneniu   jeho   dovtedajšej   nečinnosti.   Z   toho   možno   vyvodiť,   že   sťažnosť sťažovateľov   predsedovi   okresného   súdu   splnila   svoj   účel   a   súčasný   stav   napadnutého konania umožňuje ústavnému súdu vysloviť názor, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti nie je okresný súd v právnej veci sťažovateľov nečinný, ale jeho úkony smerujú k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov   ako   účastníkov   posudzovaného   konania v procesnom postavení odporcov.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci predložili ústavnému   súdu   novú   sťažnosť,   ale   len   za predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013