znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 222/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., S. B.   a J. K., S. B., zastúpených advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom   Obvodného   pozemkového úradu   Košice - mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   A.   T.   a J.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2007 doručená sťažnosť A. T., S. B., a J. K., S. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 30. januára 1992 si sťažovatelia ako osoby oprávnené podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov uplatnili u právneho predchodcu obvodného pozemkového úradu svoj nárok na vydanie „pozemku, pôvodnej parcely č. 2318 o výmere 3908 m2, vedenej pzkn. vložke č. 4561, v kat. území Košice - Sever, ktorej   časť   v súčasnosti   tvoria   parcely:   č.   1735/1,   1735/4,   1735/6   a 1735/7   v celkovej výmere 1180 m2, ktoré sa užívajú ako záhrady a nie sú zastavané“.

Obvodný pozemkový úrad v uvedenej veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. 6/95-PÚ zo 17. januára   1995.   Sťažovatelia   následne   proti   uvedenému   rozhodnutiu   podali   opravný prostriedok, ktorým sa domáhali preskúmania jeho zákonnosti (návrh z 20. februára 1995). Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol podľa sťažovateľov ich návrh na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia z 20. februára 1995 predložený až v roku 2005, t. j. po viac ako desiatich rokoch.

Krajský   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   2   Sp   28/2005 z 13. februára 2007 tak, že rozhodnutie obvodného pozemkového úradu zo 17. januára 1995 zrušil   a vec   vrátil   späť   na   ďalšie   konanie.   Podľa   sťažovateľov   uvedené   skutočnosti vyplývajú aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1-Sž-o-KS 202/2004 z 13. septembra 2005.

Sťažovatelia   sa   podaniami   z 23.   mája   2007   a 21.   augusta   2007   adresovanými riaditeľovi obvodného pozemkového úradu domáhali odstránenia nečinnosti tohto úradu v predmetnej   veci.   Odpoveď   na   ich   sťažnosti   im   však   nebola   doručená   a obvodný pozemkový   úrad   o nimi   uplatnenom   nároku   počas   šestnásť   rokov   trvajúceho   obdobia nerozhodol. Sťažovatelia preto 5. septembra 2007 podali krajskému súdu návrh na začatie konania proti nečinnosti obvodného pozemkového úradu.

Podľa sťažovateľov vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie v ich veci vedené obvodným   pozemkovým   úradom   trvá   už   šestnásť   rokov   a nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené, dochádza v ňom k porušovaniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia „sa   považujú   za   obete   porušenia   ich   základných   práv,   ktorých odškodnenie   im   Krajský   súd   v Košiciach,   zatiaľ   vo   forme   finančného   zadosťučinenia nemôže priznať, a keďže súčasní sudcovia ústavného súdu konajú rýchlejšie ako všeobecné súdy“, ústavnému súdu navrhli, aby nálezom rozhodol takto:

„1) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto porušil základné právo navrhovateľov J. K. a A. T. v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a, aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Obvodnému pozemkovému úradu Košice - mesto prikazuje konať v konaní sp. zn. 6/95 bez zbytočných prieťahov.

3) Navrhovateľom J. K. a A. T. sa priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 220.000.- Sk (slovom dvestodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto je povinný vyplatiť J. K. a A. T. 11.000.- Sk, na účet ich právnej zástupkyne, JUDr. D. S., advokátke so sídlom na Š., K., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   namietali porušenie   ich   základného práva   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nečinnosťou   obvodného pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, poukazuje na nasledovné:

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   § 7   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“)   v   občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci.   Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu   byť   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb   priamo   dotknuté.   Postupom   správneho   orgánu   sa   rozumie   aj   jeho nečinnosť.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým   je   aj   obvodný   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   využili   svoje   oprávnenie   iniciovať konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP podaním návrhu na začatie konania z 5. septembra 2007.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a pred tým než podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu.

Z logického výkladu § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že vyčerpaním všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, nemožno rozumieť už   samotné   podanie   posledného   z   nich   oprávnenou   osobou,   ale   až rozhodnutie   o   ňom príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu situáciu, keď by to isté rozhodnutie, resp. postup súčasne preskúmavali ako všeobecný súd, tak aj ústavný súd (m. m. IV. ÚS 177/05).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04 a IV. ÚS 49/04).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007