znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 220/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M. I...,   t. č. vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   bližšie   neoznačených   práv   podľa   Dohovoru   o ochrane ľudských práv základných slobôd rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej   stráže   Bratislava   sp. zn.   GR   ZVJS-2-1112809/31-2011   z 8.   februára   2011 a oznámením Sociálnej poisťovne, ústredia, č. 610 726 6957 z 10. marca 2011 o vykonávaní zrážok z dôchodku na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. I. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013 doručená   sťažnosť   M. I.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj bližšie neoznačených práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   rozhodnutím   Generálneho   riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže Bratislava   (ďalej   len   „generálne   riaditeľstvo“)   sp. zn.   GR   ZVJS-2-1112809/31-2011 z 8. februára 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a oznámením Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), č. 610 726 6957 z 10. marca 2011 o vykonávaní zrážok z dôchodku na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej aj „napadnuté oznámenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že generálne riaditeľstvo rozhodlo napadnutým rozhodnutím   vo   veci   výkonu   rozhodnutia   oprávneného   Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia slobody   a Ústavu   na   výkon   väzby...   proti   sťažovateľovi   ako   povinnému   o náhrade   trov výkonu trestu z dôchodku tak, že nariadilo (podľa § 29 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone   trestu   odňatia   slobody   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov) výkon zrážok z jeho dôchodku vo výške 50 % zo sumy dôchodku, maximálne   však   vo   výške   60 %   životného   minima   mesačne.   Nadväzne   na   to   bolo sťažovateľovi doručené napadnuté oznámenie Sociálnej poisťovne, v ktorom sa uvádza, že „Podľa § 29 ods. 2 zákona   č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný na základe výkonu rozhodnutia generálneho riaditeľa nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50 % dôchodku, najviac však za kalendárny mesiac v sume rovnajúcej sa výške   časti   mzdy   nepostihnuteľnej   výkonom   rozhodnutia   podľa   osobitného   predpisu (111,22 EUR   mesačne).   Vzhľadom   na   uvedené   Vám   oznamujeme,   že   na   náhradu   trov výkonu   trestu   odňatia   slobody   budeme   od   12.   apríla   2011   zrážať   z Vášho   dôchodku 46,60 EUR mesačne a Vám poukazovať 46,60 EUR mesačne.“.

Na   základe   uvedeného bolo   od   14.   apríla   2011   začaté   vykonávanie   zrážok z dôchodku sťažovateľa, ktoré sa až dosiaľ realizuje. Sťažovateľ vyjadruje názor, že takýto postup „je   v rozpore   s ustanoveniami   ústavy   ako   i medzinárodných   práv,   ktoré   som podrobne rozobral a poukázal vo svojej sťažnosti proti uvedenému konaniu a na ktoré som dostal   odpoveď   bez riešenia   a bez   odborne   právneho   stanoviska.   Dostal   som zmätočné informatívne vyjadrenie, ktoré vôbec nekorešpondovalo s obsahom mojej sťažnosti, ktorá bola odborne prezentovaná prijatými medzinárodný zmluvami, ktoré poukazujú na nesúlad so zákonnými podmienkami. V uvedenom zákone sa hovorí, že na akúkoľvek zmenu v mojom dôchodku   treba   môj   súhlas   a dopracovaný   bod   o strhávaní   z dôchodku   je   právne irelevantný a nesúladný so zákonom, nakoľko Ústav môže zrážky na náhradu trov výkonu trestu   vykonať   len   z pracovnej   odmeny   a nie   z dôchodku.   Je   to   v rozpore   s ústavnými a základnými   právami   a medzinárodnými   zmluvami   EHS,   ktoré   boli   prijaté   SR   a sú nadradené vnútroštátnym zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že konanie Sociálnej poisťovne ako i GRZVJS je nezákonné a protiústavné a ich rozhodnutiami boli porušené moje ústavné a základné práva.“.

S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal nález, v ktorom vysloví, že:

„1. Ruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 610 726 6957 o zrážkach.

2. Zrušil   rozhodnutie   GR ZVJS   Bratislava   č. GR ZVJS-2-1112809/31-2011 z 8. 2. 2011.

3. Prikázal Sociálnej poisťovni Bratislava, aby vyplácala môj dôchodok mne v plnej výške a zrážky, ktoré vykonala, mne refundovala.“

Sťažovateľ zároveň žiada, aby mu bol v konaní o jeho sťažnosti ustanovený zástupca z radov advokátov, a to vzhľadom na jeho insolventnosť.

Keďže   sťažovateľ   k svojmu   podaniu   nepripojil   kópiu   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia   alebo   dôkazu   o inom   zásahu   v zmysle   § 50   ods. 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ho prípisom z 26. marca 2013 vyzval, aby tak dodatočne urobil   v lehote,   ktorú   mu   určil.   Túto   povinnosť   sťažovateľ   v určenej   lehote   splnil a požadované fotokópie písomností ústavnému súdu zaslal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta, že oznámením Sociálnej poisťovne č. 610 726 6957 z 10. marca 2011   a rozhodnutím   generálneho   riaditeľstva   sp. zn.   GR ZVJS-2-1112809/31-2011 z 8. februára   2011   došlo   k   porušeniu   jeho   v sťažnosti   označených   základných   práv a článkov podľa ústavy, ako aj bližšie neoznačených práv zaručených dohovorom, a v tejto súvislosti sa domáha zrušenia napadnutého oznámenia i napadnutého rozhodnutia.

Z k sťažnosti pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo doručené do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sťažovateľ v tom čase vykonával trest odňatia slobody, 14. februára 2011. Nadväzne na to bolo sťažovateľovi doručené napadnuté oznámenie z 10. marca 2011, v dôsledku čoho mu od 12. apríla 2011 začali byť vykonávané zrážky z dôchodku. Sťažovateľ však doručil ústavnému súdu sťažnosť až 9. januára 2013 (na poštovú prepravu podanú 8. januára 2013), t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   to   už   neprichádzalo   do   úvahy   rozhodovať   o   ďalších   návrhoch obsiahnutých v sťažnosti, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej. Rovnako bolo už nadbytočné zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013