znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 220/2010-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   S.   B.,   J.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného   súdu   Senica   sp. zn.   4 C 24/2009   zo 16. júna   2009   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   S.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010 doručená sťažnosť Ing. S. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) v spojení s uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn.   9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   a   z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom z 18. marca   2008   doručeným   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   domáhal vyslovenia neplatnosti závetu po poručiteľovi J. V. Vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená 18. apríla 2008 okresnému súdu, ktorý ju následne postúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Galanta. Tento však s postúpením veci vyjadril nesúhlas, ktorý vyhodnotil krajský súd ako dôvodný, a preto bola vec 28. januára 2009 vrátená okresnému súdu.

Ešte   Okresný   súd   Galanta   výzvou   zo   7.   augusta   2008   vyzval   sťažovateľa na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh   v sume   99,58   €   s tým,   že   ho   poučil o následkoch   jeho   nezaplatenia   v 10-dňovej   súdom   stanovenej   lehote.   Na   túto   výzvu reagoval sťažovateľ podaním, v ktorom žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tejto žiadosti však už okresný súd 12. mája 2009 nevyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2009. Okresný súd z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za konanie o neplatnosti   závetu,   s poukazom   na   § 10   ods. 1   zákona   č. 71/1992   Zb.   o súdnych poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   konanie o neplatnosti závetu 16. júna 2009 zastavil. Sťažovateľ podal 10. júla 2009 odvolanie proti zastavujúcemu   uzneseniu   okresného   súdu,   ktorému   krajský   súd   nevyhovel   a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil uznesením sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010.

Sťažovateľ   považuje   postup,   resp.   obe   napadnuté   uznesenia   označených   súdov za také,   ktorým   mu „ako   účastníkovi   konania   bola   odňatá   možnosť   pred   nimi   konať“, pretože   podľa   jeho   názoru   okresný   súd,   ktorý „rozhodol   o poplatkovej   povinnosti za podanie k návrhu, ale k jej splneniu ma cestou príslušných nástrojov nevyzval“, a preto mu „nebola daná možnosť poplatkovú povinnosť splniť“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci   jeho sťažnosti vydal tento nález:

„1./ Základné právo na spravodlivé súdne konanie: upravené v č1. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom súdov na oboch, stupňoch riadenia v konaní pod sp. zn. 4 C/24/2009 porušené bolo.

2./ Rozhodnutie Okresného súdu Senica sp. zn. 4 C/24/2009-54 zo dňa 16. júna 2009 v   spojení   s   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Trnave   sp. zn.   9 CoD/87/   2009-64   zo   dňa 28. januára 2010 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie s príkazom, aby vo veci konal.

3./ Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia v sume........ eur, ktoré je povinný Krajský súd Trnava uhradiť na účet advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   v sťažnosti   zároveň   uviedol,   že   z dôvodu   časovej   tiesne   doručí „po výzve... oznam o povinnom zastúpení advokátom v konaní pred ústavným súdom“.

Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   neuviedol   číselným   označením   článok   ústavy,   resp. základné právo, porušenie ktorého namieta (resp. označil čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý je kompetenčným ustanovením zakladajúcim právomoc ústavnému súdu), preto ústavný súd vychádzal z jeho slovného označenia a nepovažoval za potrebné ho vyzývať na odstránenie tohto nedostatku podania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nebolo   v jeho   právomoci   preskúmanie   napadnutého   uznesenia   okresného súdu,   lebo   na   základe   podaného   odvolania   to   patrilo   do   právomoci   krajského   súdu. Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   proti   v   sťažnosti   namietanému   uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej   časti   sťažnosti,   v ktorej   sa   namieta   porušenie   označeného   základného   práva sťažovateľa predmetným uznesením okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Ústavný súd zastáva názor, že v prípade, ak odvolací súd právoplatne rozhodne o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľ, ktorý nie je oslobodený od súdnych poplatkov, takýto   poplatok   nezaplatí,   nenastupuje   proti   takému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu automaticky   ústavná   kontrola   zo   strany   ústavného   súdu   (napr.   III. ÚS 321/06, III. ÚS 125/08).

Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   v   danom   prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie proti namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod („postupom súdov mi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť pred nimi konať“) je dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Ústavou   daná   právomoc   ústavného   súdu   neumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať rozhodovaciu   činnosť   (právomoc)   všeobecných   súdov,   ak   je   táto   založená   zákonom alebo na   základe   zákona,   t. j.   v   danom   prípade   na   základe   uplatnenia   postupu   podľa § 237 písm. f) OSP.   Ústavný   súd   môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až   vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,   naopak,   čl. 127   ods. 1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých sťažovateľovi   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu.

Aj   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   poskytovať   ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti uzneseniu   odvolacieho   súdu   bolo   možné   zo   sťažovateľom   tvrdeného   dôvodu   podať dovolanie   [§ 237   písm.   f) OSP],   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   základným právam   sťažovateľa má Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   ako   súd   dovolací,   čím   bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné   zaoberať   sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   a ani   ho   vyzývať   na   predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010