znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 220/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing. J. D.,   bytom R.,   zastúpeného   advokátom Mgr. R. U., Z., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Rimavská   Sobota   sp. zn.   7 C 195/02   zo 17. júna   2003   a   rozsudkom   Okresného   súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7 C 195/02 z 31. októbra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2005 doručená   sťažnosť   Ing. J. D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 195/02 zo 17. júna 2003 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 195/02 z 31. októbra 2003.

Keďže   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahovala   základné   náležitosti   návrhu na začatie   konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20   ods. 1   a   2   a   § 50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   vyzval   ústavný   súd   31. mája 2005 sťažovateľa   na   odstránenie   jej   nedostatkov   a   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) na jeho zastupovanie v ústavnoprávnom konaní.

Doplnenie sťažnosti spolu s pripojeným splnomocnením pre advokáta Mgr. R. U., Z., bolo ústavnému súdu doručené 24. augusta 2005.

Sťažnosť smeruje okrem iného proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 7 C 195/02 zo 17.   júna   2003,   ktorým   bol   sťažovateľ   (v   označenom   konaní v   procesnom   postavení žalovaného v 1. rade) vyzvaný, aby sa vyjadril k pripojenej žalobe v lehote ôsmich dní od doručenia   tohto   uznesenia   s   tým,   že   ak   sa   v   tejto   lehote   nevyjadrí,   bude   súd predpokladať, že nemá námietky proti tvrdeniam obsiahnutým v žalobe. Základné právo sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   bolo   podľa sťažovateľa uvedeným uznesením porušené najmä tým, že ho okresný súd vydal v rozpore s ustanoveniami   § 114   ods. 2   a   § 169   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“) v znení platnom v relevantnom čase.

Sťažnosť   smeruje   taktiež   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp. zn.   7 C 195/02 z 31. októbra 2003,   ktorým   bol   sťažovateľ   zaviazaný   zaplatiť   žalobcovi   spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade sumu 490 000 Sk s prísl. a nahradiť mu všetky trovy konania.   Porušenie   svojho   označeného   základného   práva   napadnutým   rozsudkom   vidí sťažovateľ predovšetkým v tom, že „Okresný súd v Rimavskej Sobote tým, že postupoval v predmetnej právnej veci 7 C 195/2003 podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednal a rozhodol v našej neprítomnosti rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1, ods. 2 OSP, porušil procesnoprávne princípy konania, čím došlo zo strany Okresného súdu v Rimavskej Sobote k nesprávnemu poskytnutiu právnej ochrany žalobcovi v súkromnoprávnom spore. Mám za to, že v rozpore s ustanovením § 153b ods. 1 OSP neboli splnené podmienky uvedené v odseku   2,   a   preto   súd   nemal   rozhodnúť   rozsudkom   pre   zmeškanie.   Nebola   splnená podmienka uvedená v § 153b ods. 2 písm. a) OSP, nakoľko som ako odporca v bode 1) na pojednávanie nebol riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie som do dnešného dňa nedostal, a teda som ani nebol poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok okresného súdu mu nebol do podania sťažnosti doručený, v dôsledku čoho mu bolo znemožnené podať proti nemu odvolanie. „Rozsudok sa stal právoplatným až 8. 1. 2003“. (Ide o zrejme nesprávny dátum, keďže rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť skôr, ako bol vydaný, t. j. 31. októbra 2003 - pozn. ústavného súdu).

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti vo veci samej týmto nálezom:

„1. Uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 7 C 195/02-21 zo 17. júna 2003 bolo porušené základné právo Ing. J. D., (...), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 7 C 195/02-29 z 31. októbra 2003 bolo porušené základné právo Ing. J. D., (...), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 7 C 195/02-21 zo 17. júna 2003 sa zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Rimavskej Sobote na ďalšie konanie.

4. Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 7 C 195/02-29 z 31. októbra 2003 sa zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Rimavskej Sobote na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť okrem iného uznesením   okresného   súdu   sp. zn.   7 C 195/02   zo   17. júna 2003.   Zo   súvisiaceho   spisu okresného súdu, ktorý ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že predmetné uznesenie sťažovateľ prevzal vo väzbe 31. júla 2003 (kde sa v tom čase nachádzal). Keďže proti uvedenému uzneseniu   nebolo   prípustné   odvolanie,   nadobudlo   právoplatnosť   dňom   doručenia sťažovateľovi.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v   rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, IV. ÚS 50/03). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa z 10. mája 2005 bola, ako už bolo uvedené, ústavnému súdu doručená   13. mája 2005,   teda   takmer   po   dvadsiatich   mesiacoch   od   uplynutia   zákonom stanovenej lehoty na jej podanie.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

2. Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 195/02 z 31. októbra 2003, ktorý mu, ako uvádza, nebol dosiaľ doručený, v dôsledku čoho mu bolo znemožnené podať proti nemu odvolanie.

Vychádzajúc   z   obsahu   súvisiaceho   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že v prípade doručovania zásielky obsahujúcej napadnutý rozsudok sa prvý neúspešný pokus o jej doručenie sťažovateľovi s výzvou o opakované doručenie uskutočnil 24. novembra 2003. Dňa 25. novembra 2003 bola zásielka opakovane neúspešne doručovaná a zároveň uložená   na   Poštovom   úrade   R.   do   12.   decembra   2003.   Pretože   si   sťažovateľ   zásielku v úložnej lehote neprevzal, vrátila sa okresnému súdu 15. decembra 2003. Na napadnutom rozsudku je vyznačené nadobudnutie právoplatnosti dňom 29. decembra 2003.

Ústavný   súd   k   námietke   sťažovateľa,   že   mu   dosiaľ   nebol   doručený   rozsudok okresného súdu sp. zn. 7 C 195/02 z 31. októbra 2003, uvádza, že zo sťažnosti, jej príloh ani z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu nie je možné zistiť, či v okolnostiach prípadu boli splnené podmienky náhradného doručenia zásielky podľa ustanovenia § 47 ods. 2 OSP, t. j.   či   sa   sťažovateľ   ako   adresát   písomnosti,   ktorá   sa   mala   doručiť   do   vlastných   rúk, zdržoval   v   inkriminovanom   čase   v   mieste   doručenia,   čo   bolo   základným   zákonným predpokladom na riadne a účinné doručenie uvedeného rozsudku.

Podľa   citovaného   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   ak   nebol   adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu   v   deň   a   hodinu   uvedenú   v   oznámení.   Ak   zostane   i   nový   pokus   o   doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným   spôsobom   upovedomí.   Ak   si   adresát   zásielku   do   troch   dní   od   uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o doručení nedozvedel.

V prípade, že okresný súd doručoval zásielku sťažovateľovi na adresu, na ktorej sa nezdržiaval, a napadnutý rozsudok mu nemohol byť účinne doručený, nemohlo byť ani konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 195/02 dosiaľ právoplatne skončené.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   však   sťažnosť   nie   je   prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z opísaného skutkového stavu ústavný súd považuje za účinný postup v prípade sťažovateľa   úkon,   ktorým   sťažovateľ   požiada   o   riadne   doručenie   rozsudku,   a   po   jeho doručení podľa vlastného uváženia rozhodne o ďalšom procesnom postupe.

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   a   skutkového   stavu   ústavný   súd odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 195/02 z 31. októbra 2003 pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zároveň   poznamenáva,   že   sťažnosť   v tejto   časti   by   bolo   možné odmietnuť aj pre nedostatok jeho právomoci, keďže o namietanom porušovaní základného práva sťažovateľa môže v danej veci rozhodnúť iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou návrhu na rozhodnutie nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2005