znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 22/2013-49

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   februára   2013 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti T. J., N., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C 108/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 459/99), za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Košice-okolie v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 108/2005   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 459/99) p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. T. J. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e   p o v i n n ý   T. J. uhradiť trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2012 doručená sťažnosť T. J., N. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   459/99)   o   žalobe   o   určenie   vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je [ako dcéra J. J., nar..., zomrelého... (ďalej len „poručiteľ“)] na základe univerzálnej sukcesie a osvedčenia o dedičstve č. D 1059/2001, Dnot 110/2001 z 5. júna 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2003, jednou z dedičiek   po   poručiteľovi,   a   teda   účastníčkou   namietaného   konania   vedeného   okresným súdom pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 459/99) na strane odporcov, toho času (od 16. apríla 2012, resp. od 8. júna 2012) predvolávaná a označená ako odporkyňa v 3. rade v uvedenom konaní.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa   22.   apríla   1999   bol   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   doručený   návrh   na začatie konania navrhovateľa - P. J. smerujúceho voči odporcom - 1/ J. J., 2/ M. K., 3/ M. K. a 4/ V. C. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.

Navrhovateľ   P.   J.   sa   svojim   návrhom   domáhal   voči   odporcom   určenia,   že   je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. N. vedených na LV č. 1008 a na LV č. 1069 v podiele 1/1, na LV č. 1042 v podiele 1/2, na LV č. 1009 v podiele 2/3.

Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 14 C 459/99 a vec bola pridelená sudkyni JUDr. A.

/Odporca v 1. rade J. J., narodený..., zomrel po začatí konania.../ /Dedičské konanie po odporcovi v 1. rade bolo ukončené osvedčením o dedičstve č. D 1059/2001, D not 110/2001 z 5. júna 2003, ktoré sa stalo právoplatným 21. júna 2003. Podľa tohto dedičského rozhodnutia mal odporca v 1. rade tri dedičky (jeho tri dcéry) - sťažovateľka, V. L. rod. J. a M. H. rod. J. a každá z nich zdedila podiel odporcu v 1. rade na niektorej   z   nehnuteľností   tvoriacich   predmet   označeného   konania.   Konkrétne   podiel poručiteľa na nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1069 zdedila sťažovateľka, na LV č. 1042 zdedila V. L. rod. J. a na LV č. 1008 a 1009 zdedila M. H. rod. J./

Okresný súd štyri a pol roka od začatia konania vo veci nevykonal jediný úkon, ani nedoručoval návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcom.

Prvým   úkonom   súdu   vo   veci   bolo   prvé   pojednávanie   vo   veci   nariadené   na 30. októbra   2003,   na   ktorom   pojednávaní   bol   prítomný   len   navrhovateľ.   Odporcovi v 1. rade doručenie predvolania nebolo vykázané a poštový doručovateľ oznámil okresnému súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade. Pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ oznámi súdu nového právneho zástupcu, čo aj urobil 10. novembra 2003.

Ďalší úkon okresného súdu nasledoval po roku a piatich mesiacoch.

Druhým úkonom súdu vo veci bolo druhé pojednávanie nariadené na 20. apríla 2005 a na tomto pojednávaní vyhlásené uznesenie o čiastočnom zastavení konania a vylúčení veci. Okresný súd na toto pojednávanie opätovne volal aj odporcu v 1. rade, napriek tomu,   že   už   mal   vedomosť   o   jeho   úmrtí.   Odporcovi   v   1.   rade   doručenie   predvolania opätovne nebolo vykázané a poštový doručovateľ opätovne oznámil okresnému súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade.

Predvolanie ostatným účastníkom bolo riadne vykázané a pojednávania sa zúčastnila právny zástupkyňa navrhovateľa, odporca v 2. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť odporkyne v 3. rade a pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila odporkyňa v 4. rade. Na   tomto   pojednávaní   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   zobrala   späť   návrh   voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 4. rade a žiadala voči nim konanie zastaviť, naďalej trvala na podanom návrhu voči odporcom v 2. a 3. rade a do spisu na pojednávaní založila úpravu návrhu z 20. apríla 2005.

Úpravou žalobného návrhu z 20. apríla 2005 navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že sa už nedomáhal určenia nehnuteľností v k. ú. N. označených v jeho pôvodnom návrhu do svojho vlastníctva ale do dedičstva po M. J., zomrelom..., v časti zmenil aj rozsah podielov na nehnuteľnostiach označených už v pôvodnom návrhu, ktoré navrhoval určiť do dedičstva a   zároveň   rozšíril   návrh   o   určenie   ďalších   nehnuteľnosti   do   dedičstva   po   M.   J. (nehnuteľností v k. ú. K. na LV č. 14736, LV č. 14737 a v k. ú. J. na LV č. 12396).

Okresný   súd   pojednávanie   20.   apríla   2005   ukončil   vyhlásením   uznesenia   č.   k. 14 C 459/1999-47 o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade J. J. a odporkyni v 4. rade V. C. a o vylúčení konania vedeného voči odporcom v 2. rade M. K. a 3. rade M. K. na samostatné konanie, ktoré sa bude viesť pod samostatnou spisovou značkou (ktorá bola označená v písomnom vyhotovení uznesenia ako sp. zn. 16 C 108/2005). Podľa pokynu sudcu na písomnom vyhotovení tohto uznesenia sa predmetné uznesenia malo doručovať len zástupkyni navrhovateľa a odporcom v 2.,3, 4. rade a nemalo sa doručovať odporcovi v 1. rade (ani jeho právnym nástupcom). Na uznesení je vyznačená právoplatnosť dňom 22. júna 2005.

Konanie po vylúčení bolo ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn. 16 C 108/2005 a vec bola naďalej pridelená sudkyni JUDr. A. a počnúc od 13. januára 2009 bola vec pridelená sudkyni JUDr. D.

/Pôvodný navrhovateľ P. J., narodený... zomrel v priebehu konania dňa..., dedičské rozhodnutie po ňom bolo ukončené 1. októbra 2007./

Ďalší   úkon   okresného   súdu   nasledoval   po   dvoch   rokoch   a   necelých   šiestich mesiacoch.

Tretím úkonom okresného súdu bolo pojednávanie konané dňa 17. októbra 2007, na ktorom   bola   prítomná   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   a   na   ktoré   boli   volaní   len predchádzajúci odporcovia v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označený ako odporcovia v 1. a 2. rade. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila, že navrhovateľ zomrel a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že zástupkyňa navrhovateľa má oznámiť súdu, či dedičia navrhovateľa vstupujú do konania.

Dňa   1.   apríla   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie,   ktorým   právny nástupcovia (dedičia) navrhovateľa, ako aj právny nástupcovia (dedičia) M. J. oznamujú, že   vstupujú   do   konania   ako   navrhovatelia.   Zároveň   predložili   plnomocenstva k zastupovaniu bývalou právnou zástupkyňou zomrelého navrhovateľa.

Navrhovatelia 24. júna 2010 doručili okresnému súdu podanie - upresnenie okruhu účastníkov na strane odporcov.

V priebehu ďalších štyroch rokov a necelých šiestich mesiacov (od októbra 2007 do marca   2012)   jediné   úkony,   ktoré   okresný   súd   vo   veci   vykonal   bolo   zasielanie   výziev navrhovateľom na upresnenie okruhu účastníkov na strane odporcov a zaslanie procesných výziev osobám, ktoré súd považoval za účastníkov, t. j. na strane navrhovateľov - právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa a právnym nástupcom M. J. a na strane odporcov predchádzajúcich odporcom v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označeným ako odporcovia v 1. a 2 (výzva zo 17. decembra 2008, uznesenia z 21. septembra 2009 a aj po doručení podania navrhovateľov 24. júna 2010 opätovná výzva súdu z 28. februára 2012).“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   –   okolie   v konaní   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn.   14   C 459/99 a následne pod sp. zn. 16 C 108/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 14 C 459/99 a následne pod sp. zn. 16 C 108/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000,- €, ktoré je Okresný súd Košice – okolie povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 269,58   €   (za   dva   úkony   právnej   služby   –   príprava   a   prevzatie   zastúpenia   a   spísanie sťažnosti) na účet jej advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“.

Ústavný   súd   vyzval   6.   decembra   2012   okresný   súd,   aby   sa   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky   ešte   pred   jej   predbežným   prerokovaním.   Predsedníčka   okresného   súdu vo svojom vyjadrení z 2. januára 2013 doručenom ústavnému súdu 8. januára 2013 uviedla: „Na   vašu   výzvu,   ktorou   nás   žiadate,   aby   sme   zaujali   stanovisko   k   sťažnosti sťažovateľky T. J., N. uvádzame nasledovné:

Vec č. k. 16 C/108/2005 bola vylúčená z konania č. 14 C/459/1999 na samostatné konanie uznesením zo dňa 20. 4. 2005.

Vec č. k. 16 C/108/2005 bola pridelená JUDr. D. dňa 13. 1. 2009. Následne bolo účastníkom konania doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach. Vzhľadom na   to,   že   súd   zistil,   že   je   nesprávne   označený   okruh   účastníkov   konania   (pasívne legitimovaných), bola právna zástupkyňa žalobcov vyzvaná, aby spresnila okruh pasívne legitimovaných účastníkov. Právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu dňa 24. 6. 2012 spresnenie okruhu účastníkov... Predmetné podanie však bolo nedostatočné a nejasné... Z uvedeného dôvodu bola opätovne vyzvaná, aby upravila okruh účastníkov konania.... Dňa 16. 4. 2012 Okresný súd Košice – okolie v danej veci vytýčil pojednávanie na T 15. 6. 2012. Z poštovej obálky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie žalobkyni A. J. (pôvodnej žalobkyne v 6. rade), vrátenej na súd dňa 11. 6. 2012, bolo zistené, že menovaná zomrela. Súd preto pojednávanie zo dňa 15. 6. 2012 odročil na 21. 8. 2012 s tým, že na nasledujúce pojednávanie predvolal aj žalovanú v 3. rade T. J., žalovanú v 4. rade M. H. a žalovanú v 5. rade V. L. Zároveň súd vyzval PZ žalobcov JUDr. H., aby v lehote 15 dní oznámila   súdu   dátum   úmrtia   žalobkyne   v   6.   rade   A.   J.,   mená   a   adresy   jej   právnych nástupcov   a   predložila   dedičské   rozhodnutie.   Žalovaným   v   3.,   v   4.   a   v   5.   rade   bola doručená úprava žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 2. 7. 2012 bolo pojednávanie určené   na   21.   8.   2012   zrušené   z dôvodu   čerpania   dovolenky   PZ   žalobcov   JUDr.   H. Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené na 21. 9. 2012, pričom na toto pojednávanie bola žalovaná v 3. rade T. J. riadne predvolaná. PZ žalobcov JUDr. H. doručila súdu dňa 18. 9. 2012 žiadosť o odročenie pojednávania určeného na 21. 9. 2012 za účelom upresnenia okruhu dedičov na strane žalobcov v dôsledku úmrtia A. J. Písomným podaním, ktoré došlo súdu   dňa   12.   10.   2012,   PZ   žalobcov   upresnila   okruh   právnych   nástupcov   neb.   A.   J. Nasledujúce   pojednávanie   súd   vytýčil   na   13.   11.   2012,   na   ktorý   boli   všetci   účastníci konania riadne a včas predvolaní.   Pojednávanie bolo   odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania tak, ako je uvedené v úprave žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 6. 12. 2012 si súd dal pripojiť dedičské spisy tunajšieho   súdu,   č.   k.   D   288/76,   D   94/80,   D   1327/97,   Dnot   457/97,   D   1059/01, 10 D/759/2006, Dnot 143/2006 a dedičský spis po neb. A. J., a zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcov na odstránenie rozporu v písomných vyjadreniach zo dňa 21. 6. 2010 a dňa 6. 6. 2012, pretože z uvedených podaní nie je zrejmé, či berie žalobu voči žalovaným v 1. rade M. K. a v 2. rade M. K. späť alebo nie. Po odpovedi právneho zástupcu žalobcov na vyššie uvedenú výzvu a pripojení dedičských spisov súd rozhodne o pripustení žalobcov v 6. až 10. rade do konania, o prípadnom späťvzatí žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade a následne bude rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu na začatie konania.

Poukazujem   aj   na   skutočnosť,   že   v   júli   2011   JUDr.   D.   čerpala   dovolenku   a   od začiatku augusta 2011 až do decembra 2011 bola dlhodobo a nepretržito práceneschopná. Sťažovateľka   podala   29.   3.   2012   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   aj   k   rukám predsedníčky tunajšieho súdu. Po prešetrení sťažnosti vzhľadom na zistené, bol nad ďalšou plynulosťou   konania   v   apríli   2012   nariadený   dohľad   predsedníčkou   súdu   a   to v trojmesačných   intervaloch.   Po   nariadenom   dohľade   možno   konštatovať,   že prejednávajúca sudkyňa ďalej vo veci koná bez prieťahov.“

Ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sú   splnené   všetky   ústavné a zákonné   predpoklady   na   prijatie   sťažnosti   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie,   a   preto uznesením č. k. IV. ÚS 22/2013-33 z 10. januára 2013 rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   28.   januára   2013 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   zo   4.   februára   2013 (1 Spr.V 77/2013)   doručenom   ústavnému   súdu   7.   februára   2013   okrem   iného   uviedla „Prehľad   úkonov“ vykonaných   v konaní   od   posledného   vyjadrenia   sa   k   sťažnosti a spresnenie úkonov za obdobie od 4/2012, z ktorého možno doplniť nové údaje o konaní za rok 2013:

„- 15. 1. 2013 podanie PZ žalobcov na žiadosť zo dňa 20. 12. 2012 súdu nedoručená

- 23. 1. 2013 vydané uznesenie o pripustení ďalších účastníkov na strane žalobcov, expedované 31.1. 2013, spis na lehote do 20. 2. 2013.“

Predsedníčka   okresného   súdu   ďalej   uviedla,   že   okresný   súd   súhlasí   s   tým,   aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu z 15. februára 2013 (doručenom ústavnému súdu 18. februára 2013) okrem iného uviedla hlavné skutočnosti, ktoré už predtým opísala vo svojej sťažnosti. Okrem toho ďalej uviedla: „Z...   priebehu   namietaného   konania   je   zrejmé,   že   účastníctvo   sťažovateľky v namietanom konaní bolo dané počnúc úmrtím jej právneho predchodcu v súlade s § 107 OSP, čomu nasvedčuje aj to, že okresný súd toho času so sťažovateľkou ako účastníčkou koná bez toho, že by vznik jej účastníctva podmieňoval potrebou procesného rozhodnutia o jej pripustení do konania....

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konania uvádza, že postup súdu počnúc rokom 2012 (po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, resp. sťažnosti ústavnému súdu) sa už nevyznačuje prieťahmi s týmto hodnotením stavu konania sťažovateľka nemôže súhlasiť.

Je pravdou, že na novú zákonnú sudkyňu, ktorej bola pridelená vec až v roku 2009 sa presunula ťarcha nápravy dovtedajších závažných procesných pochybení okresného súdu v namietanom   konaní   (trvajúcom   v   čase   pridelenia   veci   novej   sudkyni   už   skoro   desať rokov). Pričom náprava týchto procesných pochybení bola nesporne sťažená aj laxným prístupom   navrhovateľov   k   jasnému   vymedzeniu   účastníkov   konania.   Avšak   vzhľadom k celkovej   dĺžke   konania   a   k   laxnému   prístupu   navrhovateľov,   resp.   ich   zástupcu k opätovným výzvam súdu, úkony súdu spočívajúce v opakovanom vyzývaní navrhovateľov k upresňovaniu okruhu účastníkov sa javia ako nadbytočné a neefektívne. Okresný súd aj bez týchto výziev mohol už v roku 2009 vydať uznesenia, ktoré vydal aj v januári 2013. Neefektívnym sa javí aj opakované odročovanie pojednávaní v roku 2012 z takých dôvodov na strane navrhovateľov, ktoré nie je možné považovať za relevantné a zákonné dôvody pre odročenie   pojednávaní.   Vzhľadom   k   uvedenému   postup   súdu   na   rozdiel   od   názoru predsedníčky okresného súdu, sa sťažovateľke nejaví ako bezprieťahový nielen v rokoch 1999 až 2011, ale ani v roku 2012.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   to   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že okresný súd počas celého priebehu konania opakovane zisťoval okruh účastníkov konania tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane odporcov   a   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľka   bola   označená   ako   právna   nástupkyňa pôvodného odporcu v 1. rade J. J. v úprave žalobného návrhu právnej zástupkyne žalobcu z 20. apríla 2005. V tomto návrhu právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla:

„Z LV č. 1069 pre kat. úz. N. vyplýva, že parcely sú v celosti zapísané na mene T. J. rod J. v ½ -ici a M. C. rod J. v ½- ici....

Rozširujem   žalobu   aj   voči   dedičom   po   neb.   J.   J.,   ktorý   je   ešte   evidovaný   ako spoluvlastník na LV č. 14736.

Navrhujem,   aby   súd   pripustil   zmenu   okruhu   účastníkov   na   strane   žalovaných. Zastavil konanie voči žalovaným J. J... a pripustil do konania žalovaných V. L., M. H. a dedičov po J. J. na neznámom mieste.“

Sťažovateľka splnomocnila 23. júna 2008 na svoje zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 (sp. zn. 14 C 459/99) advokátku JUDr. R. S. vo veciach, ktoré sú predmetom   tohto   súdneho   konania   [t.   j.   určenie   vlastníckeho   práva   k parcele   č.   477/2 vedenej na LV č. 1069 v k. ú. N., voči ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe dedičského rozhodnutia č. D 1059/2001, Dnot 110/2001 právoplatného 21. júna 2003, v jednej polovici (č. l. 30)].

Právna   zástupkyňa   žalobcu   spresnila   24.   júna   2010   okruh   účastníkov   na   strane žalovaných, pričom medzi nimi uvádza aj sťažovateľku (T. J., rod. J., N.): „Upravujeme... okruh pasívne legitimovaných účastníkov, tak ako sme ho uviedli na základe univerzálnej sukcesie a navrhujeme, aby súd konal namiesto pôvodne žalovaného J. J. s dedičkami M. H., T. J. a V. L.“

Okresný   súd   koná   so   sťažovateľkou   ako   s účastníčkou   namietaného   konania. Ústavný súd postup okresného súdu akceptuje.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   namietaného   konania   okresného   súdu,   v   ktorom   sťažovateľka vystupuje ako právna nástupkyňa odporcu v 1. rade v pôvodnom konaní, ktorý zomrel 11. júna 2001, je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti; skutkovo je však (vzhľadom na zmeny   v okruhu   účastníkov   konania   tak   na   strane   žalobcov,   ako   aj   odporcov po medzičasom zomrelých navrhovateľoch a odporcoch) zložitá.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako právnej nástupkyne pôvodného odporcu v 1. rade od 21. júna 2003 (ktorá reálne tak svoje právne postavenie v namietanom konaní na strane odporcov   uplatňovala   od   roku   2010)   nemalo   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania. Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 29. marca 2012, ktorá jej sťažnosť uznala za odôvodnenú.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo v roku 1999.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Za   neodôvodnenú   považuje   ústavný   súd   nečinnosť   okresného   súdu   v období   od 22. apríla   1999   do   30.   októbra   2003.   Obdobne   je   namietané   konanie   poznamenané neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože po vylúčení veci na samostatné konanie vedené   ďalej   pod   sp.   zn.   16   C   108/2005   až   do   roku   2010   neustálil   okruh   účastníkov označeného   konania   napriek   tomu,   že   bolo   zrejmé,   že   odporca   v prvom   rade   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 459/99 zomrel 11. júna 2001 a dedičské konanie po ňom vedené pod č. D 1059/2001, Dnot 110/2001 bolo právoplatne skončené 21. júna 2003 (osvedčením o dedičstve z 5. júna 2003).

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   nebola odstránená ani po viac ako 13 rokoch od jeho začatia, a preto vychádzajúc predovšetkým zo samotnej   doterajšej   dĺžky   napadnutého   konania,   ale   aj   z   jeho   doterajšieho   priebehu s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 459/1999) bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 13 000 €, ktoré považuje za primerané „... vzhľadom na spôsob ako došlo k porušeniu jej práv postupom okresného súdu (viď vyššie opísaná absolútne neefektívna činnosť okresného súdu s úplnou ignoranciou   účastníctva   sťažovateľky   v   konaní,   s   množstvom   na   seba   nadväzujúcich zmätočných úkonov súdu a skutočnosť, že okresný súd po skoro 13 rokoch konania ani len nezačal   meritórne   prejednávať   vec   samú).   Ako   aj   vzhľadom   na   ujmu   danú   dlhodobou neistotou sťažovateľky ohľadom jej vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania a nemožnosťou disponovania s touto nehnuteľnosťou, najmä ak pre sťažovateľku ako   starobnú   dôchodkyňu   táto   nehnuteľnosť   predstavovala   isté   garancie   možnosti zabezpečiť si dôstojnú starobu.“.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   viac   ako   trinásť   rokov vedeného pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 459/99) a berúc do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu   a   to,   že   konanie   vo   veci   sťažovateľky   nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   resp.   nedospelo   ani   do   štádia meritórneho   prerokovania   veci   s   ustáleným   okruhom   účastníkov   konania,   ústavný   súd považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľke   sumu   8   000   €   ako   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. Š. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   pôvodne   vyčíslila   úhradu   trov   konania   sumou 269,58 €, neskôr sumou 542,34 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €. Za ďalšie úkony vyčíslené sťažovateľkou ústavný súd úhradu nepriznal, pretože neprispeli k ústavnoprávnemu objasneniu veci.

Priznanú   náhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013