znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 22/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 274/05 zo 16. marca 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. februára 2007 doručená sťažnosť M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 274/05 zo 16. marca 2006.

V sťažnosti   sťažovateľka   okrem   iného   uvádza,   že „...   v   minulosti   podala u Okresného súdu v Prešove žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a žiadala, aby došlo   k určeniu,   že   zmluvy   o   úvere   zo   dňa   20. 12. 2000   na   sumu   3.600.000   NGL (holandských guldenov), zo dňa 20. 12. 2000 na sumu 520.000 DEM (nemeckých mariek), zo   dňa   20. 12. 2000   na   sumu   120.000 DEM   (nemeckých   mariek),   zo   dňa   20. 6. 2000 na sumu 1.100.000 NGL (holandských guldenov), zo dňa 2. 6. 2000 na sumu 400.000 NGL (holandských   guldenov),   zo   dňa   18. 12. 1999   na   sumu   700.000 NGL   (holandských guldenov) a zo dňa 1. 10. 1999 na sumu 131.125 NGL (holandských guldenov) uzatvorené medzi odporcom v 1. rade: PaedDr. A. K., rod. č.... bytom P., odporcom v 2. rade: PaedDr. J. S., rod. č.... bytom P. odporcom v 3. rade: Ing. A. K. rod. č.... bytom P. odporcom v 4. rade: N. so sídlom: Holandsko sú neplatné, a aby súd zaviazal odporcov k náhrade trov konania“.

Ďalej je v sťažnosti uvedené, že „... prvostupňový súd rozhodol, a rozsudkom zo dňa 29. 10. 2003 č. k. 16 C 97/02-165 zamietol návrh o určenie neplatnosti právnych úkonov... Z   dôvodu   vadného   právneho   posúdenia   veci   prvostupňovým   súdom   sťažovateľka žiadala, aby vec bola opakovane prejednaná a po jej preskúmaní a po zistení dôvodnosti odvolania bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 10. 2003 č. k. 16 C 97/02-165 zrušený   a vrátený   tomuto súdu na   ďalšie   konanie,   ev.   bol   zmenený a   aby   bolo žalobe vyhovené.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11 Co 65/04-257 vo veci rozhodol s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa - Okresného súdu v Prešove č. k. 16 C 97/02-165 zo dňa 29. 10. 2003: a) potvrdil: aa) v jeho napadnutej časti vo veci samej, ktorou bol návrh zamietnutý...“.

Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie, vo veci ktorého «... konal Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č.   1 Cdo/274/2005 zo dňa 16. 3. 2006 dovolanie odmietol s tým, že sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania odporcovi v 4) rade...

Podľa   odôvodnenia   cit.   uznesenia   Najvyšší   súd   SR,   dospel   k   záveru,   že   nezistil, že by konanie pred súdmi bolo zaťažené vadou: a) v zmysle ust. § 237 ods. f) Občianskeho súdneho poriadku a že sťažovateľke sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom, pričom Najvyšší súd SR, k uvedenému záveru pristúpil s tým, že: aa) „ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samo o sebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania“ a teda že nemožno považovať za nesprávny postup súdu ak po ospravedlnení sťažovateľky,   ktorá   požiadala   o   odročenie   pojednávania   vo   veci   meritórne   konal a rozhodol“, ab) nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, ac) žiadne procesné ust. neukladá súdu povinnosť doručiť sťažovateľke vyjadrenie odporcu k ňou podanému odvolaniu. b) v zmysle ust. § 237 ods. b) Občianskeho súdneho poriadku ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

pričom Najvyšší súd SR, k uvedenému záveru pristúpil s tým, že sťažovateľka danú skutočnosť žiadnym hodnoverným spôsobom nespochybnila.

So závermi dovolacieho súdu nemôže sťažovateľka súhlasiť. Je zrejmé, že dovolací súd   jednotlivé   skutočnosti   posúdil   len   na   základe   vlastnej   úvahy   a   pri   prehliadnutí existujúcej právnej úpravy a súdnej praxe ale vždy na úkor sťažovateľky.

Sťažovateľka   nesúhlasí   a   ani   nemôže   súhlasiť   so   záverom,   že   jej   ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní malo len formálny dôvod a že by ním nemienila dosiahnuť stav, aby súd vo veci nekonal a nerozhodol. Ak by totiž sťažovateľka mienila urobiť len to, jej činnosť by nemala žiadny význam a opodstatnenie. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka ako nepravdivé odmieta možnosť, aby jej úkonu bol dávaný iný zmysel a účel...

Sťažovateľka, napriek tomu, že si je vedomá skutočnosti, že vedenie súdneho konania je   na   zákonnom   sudcovi   odmieta   možnosť,   aby   súd   vykonával   len   jednostranné   úkony a dôkazy, aby boli prehliadnuté akékoľvek jej návrhy, ktoré by mohli ozrejmiť stav veci a to najmä   preukázať   opodstatnenosť   žaloby   a   vadnosť   niektorých   záverov,   na   základe ktorých rozhodoval súd prvého stupňa.

Už vôbec sťažovateľka nemôže súhlasiť s názorom, že je na vôli či posúdení súdu, ktoré   vyjadrenia,   listiny   a   pod.   sprístupní   druhej   procesnej   strane   a   pod.   Išlo   by   totiž o popretie akýchkoľvek zásad súdneho konania a najmä zásady prejednacej. Pri realizácii uvedených záverov (ich čo len teoretického pripustenia), aby sa zrejme súdne konanie stalo len a výlučne formálne a závislé na súde».

Sťažovateľka následne podala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uvedenému uzneseniu najvyššieho súdu. Generálna prokuratúra sťažovateľke oznámila, že jej vec je bezpredmetná   a nebude   sa   ňou   zaoberať.   Pre   nesúhlas   s administratívnym   vybavením podnetu   podala   sťažovateľka   generálnej   prokuratúre   opakovaný   podnet   na   podanie mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra listom z 30. januára 2007 sťažovateľke oznámila, že opakovaný podnet odkladá z dôvodu, že „Najvyšší súd SR odmietol dovolanie podané sťažovateľkou a teda rozhodol o dovolaní“.

Na základe uvedených skutočností   sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že „... práva sťažovateľky vymedzené Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené právoplatným uznesením Najvyššieho súdu SR č. 1 Cdo/274/2005 zo dňa 16. 3. 2006 a aby uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1 Cdo/274/2005 zo dňa 16. 3. 2006 zrušil a aby vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom   spisu   vedeného   ústavným   súdom   pod   sp. zn.   II. ÚS 339/06   a zistil,   že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľky vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo taktiež namietanie porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 274/05 zo 16. marca 2006.

V konaní sp. zn. II. ÚS 339/06 ústavný súd uznesením z 25. októbra 2006 sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo,   že   v sťažnosti   namietané   uznesenie   najvyššieho   súdu   zo   16. marca 2006 v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Cdo 274/05   nadobudlo   právoplatnosť   2. mája 2006. Vzhľadom   na   dátum   právoplatnosti   označeného   rozhodnutia   (2.   máj   2006)   a dátum doručenia sťažnosti (6. október 2006) ústavný súd v uvedenom uznesení konštatoval, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho oneskorené podanie je rozhodnutím „o podmienkach konania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný (IV. ÚS 36/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   neprípustnosť   [§ 24 písm. a)   zákona   o ústavnom súde], pretože nedostatok podmienky konania nie je možné v tomto konaní odstrániť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007