znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 219/2012-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., N., zastúpeného advokátom JUDr. T. E., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pp 40/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012 doručená   sťažnosť   M.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pp 40/2010 (ďalej aj „namietané konanie).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľovi bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 12. februára 2009 sp. zn. 1 T 117/2008 uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov; označený rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. februára   2009.   Sťažovateľ   doručil   25.   novembra   2010   okresnému   súdu   návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. O tomto návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 1 Pp 40/2010 z 24. februára 2011 tak, že ho zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, ktorá bola okresnému súdu doručená 15. apríla 2011. Okresný súd pre účely rozhodnutia   o   sťažnosti   sťažovateľa   odstúpil   spis   19.   apríla   2011   Krajskému   súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 5 Tos 15/2011-30 z 28. apríla 2011 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu   zrušil   a   uložil   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   znovu   konal   a   rozhodol.   Spis   bol okresnému súdu vrátený 12. mája 2011.

Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu okresný súd nariadil na 16. jún 2011 verejné zasadnutie, ktoré bolo následne z dôvodu, že okresnému súdu neboli doručené správy potrebné pre rozhodnutie, odročené. O návrhu sťažovateľa okresný súd opätovne rozhodol na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 1 Pp 40/2010 z 8. novembra 2011 tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu 7. decembra 2011 sťažnosť. V ten istý deň podal predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy   pri   vyhotovovaní   rozhodnutia   (podľa § 55 ods.   3   Trestného   poriadku,   pozn.). Krajský   súd   rozhodol   o   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 8. novembra   2011   uznesením   sp. zn. 4 Tos/84/2011   z 20.   decembra   2011   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa zamietol. Uznesenie okresného súdu z 8. novembra 2011 v spojení s uznesením krajského súdu z 20. decembra 2011 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

«Po vykonaní dvoch tretín trestu odňatia slobody uloženého Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 1 T/117/2008,... požiadal príslušný súd o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Návrh   na   podmienečné   prepustenie   bol   Okresnému   súdu   v   Leviciach   doručený dňa 25.   11.   2010.   Senát   Okresného   súdu   v   Leviciach   na   verejnom   zasadnutí sp. zn. 1 Pp 40/2010, konanom dňa 24. 02. 2011 môj návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Nitre sp. zn. 5 Tos/15/2011. Nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal súdu prvého stupňa znovu konať a rozhodnúť.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu sa v predmetnej veci konalo verejné zasadnutie až 08. 11. 2011, na ktorom bol môj návrh opätovne zamietnutý.

Proti   tomuto   Rozhodnutiu   som   znova   podal   sťažnosť   a   paralelne   som   podal   aj sťažnosť   pre   prieťahy   v   konaní   na   nadriadený   súd.   Krajský   súd   v   Nitre   sp.   zn.   4 Tos/84/2011 dňa 20. 12. 2011 zamietol moju sťažnosť proti Uzneseniu a vec tak definitívne uzavrel.

V   uznesení   nadriadeného   súdu   sa   nachádza   aj   konštatovanie,   že   sťažnosť   pre prieťahy v konaní nevzal nadriadený súd do úvahy, pretože súd prvého stupňa už vo veci rozhodol, a teda vykonanie ďalších úkonov už nie je potrebné nariadiť.

... Podľa   ustanovenia   §   415   ods.   3   Tr.   poriadku,   o   návrhu   na   podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musí súd rozhodnúť do 60-tich /kalendárnych/ dní od prijatia návrhu.

Chronológia postupu konania Okresného súdu v Leviciach jednoznačne potvrdzuje, že v predmetnej veci boli prieťahy. Preštudovaním spisu 1 Pp 40/2010 je preukázané, že po vrátení veci z Krajského súdu v Nitre na opätovné rozhodnutie dňa 28. 04. 2011 Okresný súd v Leviciach vo veci nekonal. Moje právo na práva na prerokovanie veci v primeranej lehote boli zmarené zbytočnými prieťahmi.

Túto skutočnosť potvrdzuje uznesenie zo dňa 24. 02. 2011. Podľa výroku, ktorý sa nachádza v tomto uznesení, „Je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, aby odsúdený vykonal trest v pôvodne uloženej výmere“. Logicky tak z nečinnosti súdu vyplýva, že vykonanie zvyšnej tretiny trestu odňatia slobody u odsúdeného sa dosiahlo tak, že v tejto veci sa začali robiť prieťahy.

Okresný súd v Leviciach nekonal o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného takmer sedem mesiacov od vrátenia spisu z nadriadeného súdu. Súd zadovažoval za toto obdobie len jediný dôkaz - spis Okresného súdu v Nových Zámkoch, podľa vedomosti p. M. S. Nedodržanie zákonnej lehoty majúce za následok spôsobenie prieťahov v konaní a tým aj jeho   neprimerane   dlhé   trvanie,   považujem   za   opodstatnené   porušenie   môjho   ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyjadreného v čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd.»

Sumarizujúc svoju argumentáciu sťažovateľ uvádza, že „O návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 25. 11. 2010, súd právoplatne rozhodol po 391 dňoch, a to 20. 12. 2011.

Bez pochybností možno konštatovať, že toto právoplatné rozhodnutie nemá význam, vzhľadom na predošlý postup Okresného súdu a jeho obštrukcie.

Faktom zostáva, že som vykonal celý trest až do konca, ku ktorému došlo 14. 01. 2012. Konečné rozhodnutie v danej veci, 24 dní pred riadnym ukončením výkonu trestu bolo len   formalitou,   a   z   hľadiska   naplnenia   podstaty,   pre   ktorú   sa   žiada   o   podmienečné prepustenie úplne bez významu.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Okresný súd v Leviciach v konaní 1 Pp 40/2010 porušil právo odsúdeného M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie /za porušenie jeho práva vyjadreného v čl. 48 ods. 2 Ústavy/ vo výške 13.800,- EUR, ktoré je Okresný súd v Leviciach   povinný   poukázať   na   účet   sťažovateľa   do   troch   dní   od   doručenia   nálezu Ústavného súdu SR.

3.   Ústavný   súd   priznáva   advokátovi   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia   pred Ústavným súdom, ktoré je Okresný súd v Leviciach povinný zložiť na účet advokáta do troch dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pp 40/2010.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania vyzval predsedu okresného súdu,   aby   sa   vyjadril   k sťažnosti.   Predseda   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu reagoval   prípisom   sp.   zn.   Spr.   406/2012   z 29.   marca   2012,   v ktorom   po   prehľade procesných   úkonov   v napadnutom   konaní   uviedol: „S   poukazom   na   horeuvedenú chronológiu úkonov zákonného sudcu vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 1 Pp/40/2010 udávam, že v predmetnej veci som konal priebežne, zabezpečoval som podklady potrebné k spravodlivému rozhodnutiu a v žiadnom prípade sa nejednalo o úmyselné konanie z mojej strany, aby vec nebola rozhodnutá. Preto namietam tvrdenia odsúdeného. Poukazujem tiež na dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn. 4 Tos/84/2011, ktoré   dôvody   sa   podrobne zaoberajú,   z akého dôvodu bolo   I.   st.   rozhodnutie   krajským súdom potvrdené.

Opätovne   tvrdím,   že   z   mojej   strany   v   žiadnom   prípade   nedošlo   k   úmyselnému konaniu,   ktoré   by   škodilo   odsúdenému   pri   rozhodovaní   ním   podaného   návrhu na podmienečné prepustenie.“

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   ako   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred príslušným   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný   stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval sťažovateľom označené základné právo alebo slobodu,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne   nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež podľa čl. 38   ods.   2   listiny)   poskytuje   v   konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v   čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému   súdu   doručená,   už   nemohlo   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   tohto základného práva, ústavný súd ju zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   je   požiadavka,   aby   smerovala   proti aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   ústavou   chránenej   sféry sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva   aj významnú   preventívnu   funkciu,   a   to   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo k neprípustnému   zásahu do základných   práv,   a v   prípade,   že k takému   zásahu už došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé,   že   v   čase,   keď   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená,   už   k   prieťahom v namietanom   konaní   nemôže   dochádzať,   predovšetkým   z   dôvodu,   že   vo   veci   bolo právoplatne   rozhodnuté,   je   daný   dôvod   na   odmietnutie   takejto   sťažnosti   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   spôsobené   postupom   okresného   súdu v namietanom   konaní,   ktorého   predmetom   bolo   rozhodovanie   o   jeho   návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to v období od podania návrhu   (25.   novembra   2010)   do   20.   decembra   2011,   keď   uznesenie   okresného   súdu z 8. novembra 2011, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, nadobudlo právoplatnosť (v spojení s uznesením   krajského   súdu   z 20.   decembra   2011).   Sťažnosť   sťažovateľa   však   bola ústavnému súdu doručená až 12. marca 2012, t. j. v čase, keď už postupom okresného súdu v namietanom   konaní   zjavne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   ním   označeného základného práva podľa ústavy a listiny.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. mája 2012