znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 219/2010-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/84/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/84/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„I.A. Žaloba   24 C/84/2007   bola   podaná   dňa   21. 02. 2007   na   Okresnom   súde Bratislava II sp. zn.: 58 C/36/2007, ale vec bola postúpená na Okresný súd Bratislava I ako miestne príslušnému súdu.

I.B. Prvostupňový   súd   uznesením   24 C/84/2007-36   rozhodol   bez   verejného prerokovania veci, zákonná sudkyňa M. vec odbila uznesením zo dňa 21. 02. 2008. I.C. Sťažovateľ   sa   odvolal   obratom   dna   06. 03. 2008   a odvolací   súd   uznesením 7 Co/26/2008 zo dňa 29. 7. 2009 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.

I.D. Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v konaní,   pretože   aj   chybné rozhodnutie   a   vynútené   odvolacie   konanie   je   možné   považovať   za   zbytočné   prieťahy a obťažovanie   sťažovateľa   ale   aj   odvolacieho   súdu.   Sťažnosť   podaná   dňa   15. 03. 2009 zostala bez reakcie – bez odpovede predsedu súdu.

I.E. Preto   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   nečinnosť   predsedu   okresného   súdu predsedovi Krajského súdu a to dňa 12. 09. 2009. Sťažovateľ sa opäť nedočkal nápravy a odpovede. V súdnom spise sa okrem odmietnutia podania nenachádza nič iné, napríklad ani po 3-rokoch od podania žaloby v spise chýbajú vyjadrenia odporcov. Okresný súd Bratislava I už chronicky prejavuje odpor k činnosti.“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„II.A. Okresný   súd   Bratislava   I   porušuje   základné   práva   D.   B.   v   konaní 24 C/84/2007   garantované   č1. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   č1. 6   ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I konať bez ďalších prieťahov a rozhodnúť spravodlivo, objektívne a nezávisle v lehote 3 mesiace od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I zaplatiť   satisfakciu   vo   výške   10.000   Eur   v   lehote   15   dní   od   dňa   doručenia   Nálezu Ústavného súdu.

II.D. V   prípade   pokračujúcich   prieťahov   v   konaní   24 C/84/2007   si   D.   B.   môže nárokovať   satisfakciu   za   pokračujúce   prieťahy   vo   výške   20.000   Eur,   po   dátume 22. 06. 2010.

II.E. Zákonná   sudkyňa   JUDr. Z.   M.   je   povinná   sa   ospravedlniť   písomne   v lehote 15 dní   od   dňa   doručenia   nálezu   D.   B.   za   chybné   rozhodnutie   24 C/84/2007-36 a za spôsobené prieťahy v konaní.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

1. Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   posúdenie   nároku   sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 24 C/84/2007, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jeho označené práva. Konkrétne ide o súdny spor   na   ochranu   osobnosti   a náhradu   nemajetkovej   ujmy,   v   ktorom   sťažovateľ   žaluje policajných vyšetrovateľov, prokurátorov a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pričom   konanie   sa   začalo   21. februára   2007   doručením   žaloby   Okresnému   súdu Bratislava II, ktorý vec postúpil na prerokovanie miestne a vecne príslušnému okresnému súdu. Sťažovateľ v predmetnej veci 16. marca 2009 uplatnil sťažnosť na prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Okresný súd spolu s vyžiadaným súdnym spisom predložil ústavnému súdu aj túto chronológiu procesných úkonov:

„Dňa 21. 02. 2007 bol Okresnému súdu Bratislava II doručený návrh na začatie konania   v   právnej   veci   navrhovateľa:   MUDr.   D.   B.,   proti   odporcovi:   1. JUDr. P.   Ž. (Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky),   2. JUDr. V.   H.   (Okresná   prokuratúra Bratislava IV) a bol zapísaný pod sp. zn. 58 C 36/2007. Dňa 01. 03. 2007 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu a bola zapísaná pod sp. zn. 24 C 84/2007. Dňa 15. 05. 2007 bol   predmetný   spis   predložený   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi.   Dňa   03. 07. 2007   súd uznesením č. k. 24 C 84/2007-29 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania.   Dňa   16. 07. 2007   doručené   podanie   navrhovateľa.   Dňa   21. 02. 2008   súd uznesením   č. k.   24 C 84/2007-36   návrh   odmietol.   Dňa   07. 03. 2008   doručené   odvolanie navrhovateľa. Dňa 23. 04. 2008 doručené podanie odporcu v 2. rade. Dňa 04. 06. 2008 súd adresoval   žiadosť   o   súčinnosť   Generálnej prokuratúre   Slovenskej   republiky,   Okresnej prokuratúre   Bratislava   IV.   Dňa   15. 07. 2008   doručené   podanie   navrhovateľa.   Dňa 23. 07. 2008 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 29. 07. 2009 súd uznesením č. k. 7 Co 26/2008-52 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 18. 08. 2009 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu   súdu.   Dňa   19. 10. 2009   pokyn   na   doručenie   rozhodnutia   odvolacieho   súdu účastníkom konania. Dňa 16. 09. 2009 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 21. 12. 2009 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 14. 04. 2010 pokyn na vyrubenie súdneho poplatku.“

Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu navyše zistil, že okrem uvedených procesných úkonov okresný súd 3. mája 2010 zaslal sťažovateľovi výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Ústavný   súd   zistil,   že   po   odrátaní   doby,   počas   ktorej   sa   súdny   spis   nachádzal v odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), napadnuté konanie na okresnom súde prebieha necelé 2 roky. Berúc do úvahy uvedené zistenie, ako aj s prihliadnutím   na   charakter   sporu   (návrh   na ochranu   osobnosti   vedený   v súvislosti so subjektívnou   nespokojnosťou   sťažovateľa   s priebehom   ním   vyvolaného   trestného konania) ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a preto   sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Ústavný súd berúc do úvahy priebeh napadnutého konania poukazuje najmä na to, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom konaní napriek tomu, že dosiaľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Ústavný súd v súvislosti s nezaplatením súdneho poplatku sťažovateľom konštatuje, že v sporovom konaní je zaplatenie súdneho poplatku vecnou podmienkou konania. Súdny poplatok je splatný podaním návrhu, pričom splatnosť poplatku nie je podmienená výzvou konajúceho súdu na jeho zaplatenie. Táto skutočnosť vyplýva z § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním   návrhu,   a z   § 8   citovaného   zákona,   podľa   ktorého   je   súdny   poplatok   splatný vznikom   poplatkovej   povinnosti.   Následkom   nezaplatenia   súdneho   poplatku   podľa   § 10 ods. 1   uvedeného   zákona   je   výzva   konajúceho   súdu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku, obsahom   ktorej   je   aj   poučenie   o dôsledkoch   jeho   nezaplatenia,   ktorým   je   zastavenie konania.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ ani po viac ako troch rokoch trvania napadnutého konania   nezaplatil   súdny   poplatok   za návrh   na   začatie   konania   splatný   jeho   podaním, ústavný súd sťažnosť namietajúcu porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z tohto dôvodu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. Pokiaľ sa sťažovateľ domáha vyslovenia výroku, že „Zákonná sudkyňa JUDr. Z. M. je povinná sa ospravedlniť písomne v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu D. B. za chybné rozhodnutie 24 C/84/2007-36 a za spôsobené prieťahy v konaní“, ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený ukladať sudcom všeobecných súdov povinnosť písomne sa ospravedlniť   účastníkom   konania,   pričom   v danom   prípade   sťažovateľom   označené „chybné   rozhodnutie   24 C/84/2007-36“ okresného   súdu   bolo   už   napokon   preskúmané v odvolacom   konaní,   keď   krajský   súd   uznesením   sp. zn.   7 Co 26/2008   z 29.   júla   2009 napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   z 21. februára   2008   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie konanie.   Sťažovateľ   na   základe   riadneho   opravného   prostriedku   dosiahol   nápravu   už v konaní pred všeobecným súdom, čo vylučuje vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu (čl. 127 i. f. ústavy) ingerenciu z jeho strany.

Ústavný súd na základe uvedeného sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. júna 2010