znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 219/09-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. P., H., J. B., H., Z. P., H., M. P., H., B. B., H., a V. P., H., zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Kežmarok   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   157/2005,   za   účasti   Okresného   súdu Kežmarok, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. priznáva finančné zadosťučinenie každej v sume 1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktoré im je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1 196,04 € [slovom tisícstodeväťdesiatšesť eur a štyri centy (36 031,90 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne Mgr. V. D., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2009 doručená   sťažnosť   M.   P.,   H.,   J.   B.,   rod.   P.,   H.,   Z.   P.,   H.,   v   čase   doručenia   sťažnosti maloletej M. P., zastúpenej zákonnou zástupkyňou M. P., H., B. B., H., a V. P., H. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005.

Sťažovateľky uviedli, že sa žalobou podanou 27. augusta 2005 domáhali ochrany podľa § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane   pred   diskrimináciou   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov (antidiskriminačný   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   365/2004 Z. z.“).   Okresný   súd   o   veci   rozhodol   rozsudkom   z   10.   novembra   2006,   proti   ktorému sťažovateľky   podali   16.   februára   2007   odvolanie.   Od   podania   odvolania   okresný   súd nevykonával v ich veci žiadne úkony, len sťažovateľkám 15. mája 2008 doručil uznesenie, ktorým rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov. Následne, až prípisom z 13. januára 2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľky,   aby   sa   vyjadrili,   či   súhlasia,   aby   odvolací   súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Krajský   súd   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn. 12 Co 20/2009 z 28. mája 2009 tak, že čiastočne vyhovel odvolaniu sťažovateliek a v časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konanie vo veci samej nie je teda právoplatne skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa domáhajú aj uloženia príkazu okresnému súdu postupovať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľky tiež žiadajú priznanie   finančného   zadosťučinenia   každej   v   sume   1   000   €   a   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 219/09-13 z 18. júna 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateliek   a   predseda   okresného   súdu   oznámili   ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním zo 17. augusta 2009, v ktorom k predmetu konania uvádza:

„Návrh na začatie občianskoprávneho konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 3 C 157/2005 sťažovateľky podali na súd dňa 22. 8. 2005. Dňa 10. 11. 2006 Okresný súd v Kežmarku po dokazovaní vykonanom na celkom 5 pojednávaniach o tomto návrhu rozhodol rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku podali sťažovateľky dňa 16. 2. 2007 odvolanie. Dňa 13. 1. 2009 Okresný súd v Kežmarku vyzval sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Po obdržaní písomného stanoviska sťažovateliek dňa 6. 3. 2009 spis bol odoslaný Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.

O   odvolaní   sťažovateliek   odvolací   súd   rozhodol   rozsudkom   zo   dňa   28.   5.   2009, ktorým prvostupňový rozsudok čiastočne potvrdil a čiastočne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu vrátený dňa 19. 6. 2009.

Vo veci je vytýčená termín pojednávania na deň 2. 9. 2009. Vychádzajúc z obsahu spisu sp. zn. 3 C 157/2005 spis od podania odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu v merite veci, t. j. od 16. 2. 2007 do 13. 1. 2009 sa nachádzal na Okresnom súde v Kežmarku bez toho, aby súd bol vo veci vykonával akékoľvek procesné úkony. Je preto pravdou tvrdenie sťažovateliek, že Okresný súd v Kežmarku dva roky spis neodoslal na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa písomného vyjadrenia procesného sudcu JUDr. A. K. zo dňa 27. 7. 2009, ktoré   v   prílohe   zasielame,   vo   veci   sa   v   tejto   dobe   nekonalo   z   dôvodu   straty   spisu   v kancelárii senátu tohto predsedu.

Pokiaľ ide o postup Okresného súdu v Kežmarku v obdobiach od začatia konania vo veci (22. 8. 2005) do podania odvolania sťažovateľkami (16. 2. 2007), ako následne aj od nájdenia spisu (13. 1. 2009) doposiaľ, postup v týchto obdobiach považujeme za plynulý a máme za to, že úkony boli v týchto obdobiach vykonávané v primeraných lehotách.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateliek   nevyužila   možnosť   vyjadriť   sa   k   stanovisku okresného súdu.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 157/2005 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľky, zastúpené zákonnými zástupcami, podali 22. augusta 2005 okresnému súdu   žalobu,   ktorou   sa   domáhali   rozhodnutia,   že   došlo   k   porušeniu   zásady   rovnakého zaobchádzania   a že   boli   vystavené   priamej   diskriminácii,   za   čo   žiadali   od   odporkyne ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy pre každú 40 000 Sk. Súčasne sťažovateľky požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   prípisom   zo   7.   februára   2006   vyzval   zákonných   zástupcov sťažovateliek,   aby   doplnili   údaje   k   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a 15. februára 2006 nariadil pojednávanie na 6. apríl 2006. Uznesením z 10. marca 2006 okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe. Právna zástupkyňa sťažovateliek 24. marca 2006 doplnila k žalobe odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Na pojednávaní 6. apríla 2006 právna zástupkyňa sťažovateliek navrhla, aby okresný súd pripustil pristúpenie mal. M. P., do konania ako žalobkyne v 6. rade. Okresný súd prípisom zo 6. apríla 2006 požiadal Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie, P., o zapožičanie spisu. Na pojednávaní 11. mája 2006 okresný súd rozhodol o pribratí M. P., do konania   ako   žalobkyne   v 6. rade.   Ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   6.   júna   2006. V nadväznosti   na   návrh   právnej   zástupkyne   sťažovateliek,   aby   boli   vypočuté zamestnankyne   žalovanej,   okresný   súd   prípisom   z   26.   júla   2006   požiadal   žalovanú   o predloženie zoznamu jej zamestnankýň a 30. augusta 2006 určil termín pojednávania na 10. október 2006.

Na pojednávaní 10. októbra 2006 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie   odročil   na   13.   október   2006   z dôvodu   vyhlásenia   rozhodnutia.   Dňa 13. októbra   2006   bolo   pojednávanie   odročené   z dôvodu   predvolania   ďalších   svedkov, dožiadania   Mestskej   polície   v K.   o   podanie   správy   a   upresnenie   požadovanej   náhrady nemajetkovej   ujmy   právnou   zástupkyňou   sťažovateliek.   Na   pojednávaniach   31. októbra 2006 a 7. novembra 2006 boli vypočutí ďalší svedkovia. Uznesením zo 7. novembra 2006 okresný súd priznal zákonným zástupcom sťažovateliek oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 10. novembra 2006 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok. Rozsudok bol písomne vyhotovený 31. januára 2007 a právnym zástupcom účastníkov konania bol doručený 8. februára 2007. Sťažovateľky podali 16. februára 2007 proti rozsudku odvolanie.

Prípisom z 13. januára 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateliek, aby oznámila, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Prípisom zo 17. februára 2009 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateliek na vyjadrenie žalovanej. Dňa 6. marca 2009 bola vypracovaná predkladacia správa krajskému súdu, kde bol spis doručený 16. marca 2009. Krajský súd 28. mája 2009 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby vo výroku o určení porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vystavenia priamej diskriminácii 16. decembra 2004, vo zvyšku rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis s rozhodnutím krajského   súdu   doručený   19.   júna   2009   a   okresný   súd   25.   júna 2009   nariadil   vo   veci pojednávanie na 2. september 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

1.   Predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o   žalobe,   ktorou   sa sťažovateľky domáhali ochrany proti diskriminácii podľa zákona č. 365/2004 Z. z. Podľa názoru ústavného súdu vec nie je právne ani skutkovo zložitá a vzhľadom na predmet konania si účinné poskytnutie súdnej ochrany vyžadovalo osobitnú rýchlosť konania. Na právnu ani faktickú zložitosť nepoukázal ani okresný súd.

2.   Správanie   sťažovateliek   ako   účastníčok   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 157/2005 nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné pripísať sťažovateľkám podiel na predĺžení konania.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateliek došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu sa vyskytol kratší prieťah, keď po podaní návrhu (22. augusta 2005) okresný súd vykonal prvý úkon vo veci 7. februára 2006. Následne okresný súd postupoval v prerokúvaní veci v zásade plynulo. Ako zbytočný prieťah v konaní však ústavný súd hodnotí obdobie od 16. februára 2007 do 13. januára 2009,   keď   okresný   súd   z   dôvodu   straty   súdneho   spisu   nekonal,   pričom   bolo   potrebné vykonať len jednoduché úkony súvisiace s podaním odvolania proti rozsudku zo strany sťažovateliek.   Touto   nečinnosťou   zapríčinenou   nedostatkami v   organizácii   práce   súdnej kancelárie okresný súd spôsobil v konaní zbytočné prieťahy, a tým aj porušenie základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom a posudzované konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky   v   petite   sťažnosti   žiadali,   aby   im   ústavný   súd   priznal   finančné zadosťučinenie každej   v sume 1 000 € z dôvodu   neprimerane dlhej   doby   a charakteru zbytočných prieťahov, pričom poukázali, že okolnosti ich prípadu (domáhali sa ochrany pred diskrimináciou, v čase podania žaloby boli maloleté) vyžadovali poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany ich právam. Odôvodnenie žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia nekorešponduje s petitom sťažnosti v uplatnenej sume (v odôvodnení uviedli, že žiadajú každá po 700 €), avšak ústavný súd zdôrazňuje vo svojej judikatúre, že je viazaný petitom sťažnosti,   a   tak   postupoval   aj   v   tejto   veci   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia,   pretože   rozdiel   v   uplatnenej   sume   nie   je   taký,   aby   bolo   opodstatnené konštatovať, že sťažovateľky svoj nárok čo sa týka výšky neodôvodnili.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateliek, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   sa   riadil   zásadami   spravodlivosti   a   zohľadnil   predmet posudzovaného   konania,   jeho   doterajšiu   dĺžku   a   zistené   zbytočné   prieťahy   a   dospel k záveru,   že   v   danom   prípade   bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať sťažovateľkám finančné zadosťučinenie každej v sume 1 000 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou Mgr. V. D. Ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál po 6,95 €, spolu v sume 1 196,04 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateliek   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009