znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 219/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. S., N., zastúpeného advokátkou JUDr. R. F., Š., vo veci namietaného porušenia jeho:

a) základného práva   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Tpo 80/04, 4 Tpo 14/05, 3 Tpo 40/05 a 5 Tpo 62/05,

b) základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 62/05 vo veci rozhodovania o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie na slobodu z 13. mája 2005,

c) základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nerozhodnutím Krajského súdu v Trnave o jeho žiadosti o nahradenie väzby sľubom z 18. augusta 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 62/05,

d) základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v   súvislosti   s   jeho   podnetmi   na   podanie sťažnosti   pre   porušenie   zákona   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   IV   Pz   83/05 a IV Pz 115/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. decembra 2005 doručené podanie I. S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. R. F., Š., v ktorej namieta porušenie svojho:

a) základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaniach vedených pod sp. zn. 5 Tpo 80/04, 4 Tpo 14/05, 3 Tpo 40/05 a 5 Tpo 62/05,

b) základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 62/05 vo veci rozhodovania o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“), ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie na slobodu z 13. mája 2005,

c) základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru   nerozhodnutím   krajského   súdu   o   jeho   žiadosti   o   nahradenie   väzby   sľubom z 18. augusta 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 62/05,

d) základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 dohovoru   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“)   v   súvislosti   s   jeho   podnetmi   na   podanie   sťažnosti   pre   porušenie   zákona v konaniach vedených pod sp. zn. IV Pz 83/05 a IV Pz 115/05.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. Tp 210/04 z 15. novembra 2004 bol podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) vzatý do väzby. O jeho sťažnosti   proti   uzneseniu   z   15.   novembra   2004   rozhodol   krajský   súd   uznesením   č.   k. 5 Tpo 80/04-20 z 30. novembra 2004.

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   8/05   z   2.   februára   2005   bol   sťažovateľ prepustený   na   slobodu.   Krajská   prokuratúra   v   Trnave   podala   proti   tomuto   uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením č. k. 4 Tpo 14/05-24 z 24. marca 2005.

Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 104/05 z 27. apríla 2005 bola sťažovateľovi predĺžená väzba do 12. novembra 2005. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením č. k. 3 Tpo 40/05-12 zo 14. júna 2005.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   Tp   128/05   z   18.   mája   2005   zamietol   žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal 25. mája 2005   sťažnosť   predloženú   krajskému   súdu   20.   júna   2005,   ktorý   uznesením   sp.   zn. 5 Tpo 53/05   z   30.   júna   2005   spis   v   tejto   veci   vrátil   okresnému   súdu   s   požiadavkou pripojenia vyšetrovacieho spisu.

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   163/05   z   15.   júla 2005,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2005 boli zmenené dôvody väzby sťažovateľa [bol zrušený dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a väzba ďalej pokračovala z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Na základe uvedenej skutočnosti sťažovateľ podaním   doručeným   krajskému   súdu   18.   augusta   2005   doplnil   svoju   sťažnosť   proti uzneseniu z 18. mája 2005, v ktorom mu ponúkol nahradenie väzby písomným sľubom. Krajský   súd   o   uvedenej   sťažnosti   napokon   rozhodol   uznesením   č.   k.   5   Tpo   62/05-23 z 30. augusta 2005 doručeným sťažovateľovi 30. septembra 2005, v ktorom sa k podanému písomnému sľubu nevyjadril a ani o ňom nerozhodol.

Sťažovateľ   v   dôsledku   uvedených,   podľa   neho   procesných   pochybení   orgánov činných v trestnom konaní „podal 13. 05. 2005, 30. 05. 2005 a 4. 07. 2005 sťažnosť pre porušenie zákona“ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Generálna prokuratúra sťažovateľa prípisom sp. zn. IV. Pz 83/05-15 z 8. júla 2005 (doručeným   14.   júla   2005)   upovedomila,   že   jeho   podnety   jej   boli   najvyšším   súdom postúpené. O spôsobe vybavenia jeho „sťažnosti“ bol sťažovateľ generálnou prokuratúrou upovedomený prípisom sp. zn. IV Pz 83/05-37 z 9. augusta 2005 (doručeným 22. augusta 2005), ktorým neboli jeho námietky týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom konaní vedenom   proti   nemu   vo   fáze   prípravného   konania   a   v   rámci   rozhodovania   o   väzbe akceptované.

Sťažovateľ podal 25. augusta 2005 proti postupu prokurátora generálnej prokuratúry „sťažnosť“.   Podaním   adresovaným   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky doručeným mu 20. októbra 2005 požiadal o urýchlenie konania vo veci tejto „sťažnosti“. O jej vybavení bol sťažovateľ upovedomený prípisom sp. zn. IV Pz 115/05-20 z 26. októbra 2005   (doručeným   31.   októbra   2005)   riaditeľom   trestného   odboru,   ktorý „nevyhovel žiadostiam a sťažnostiam... a tieto nepredložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie“.

Sťažovateľ namietal, že k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy došlo tým, že v jeho trestnej veci rozhodovali traja predsedovia senátu krajského súdu. Vzhľadom   na to,   že   v   prípravnom   konaní bol   okresným   súdom   ustanovený   dozorujúci sudca, v konaní vedenom krajským súdom mal podľa sťažovateľa „o všetkých sťažnostiach a odvolaniach   proti   jeho   rozhodnutiam   rozhodovať   jeden   zákonný   sudca...   predseda senátu..., určený rozvrhom práce na Krajskom súde Trnava na rozhodovanie o sťažnosti... proti uzneseniu č. Tp 210/04 zo dňa 15. 11. 2004“.

Vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   sťažovateľ   namietal,   že   orgány   činné   v   trestnom   konaní   v   jeho väzobnej   veci   nepostupovali   s   náležitou   starostlivosťou,   urýchlene,   prednostne   a   bez prieťahov, pretože rozhodnutie krajského súdu č. k. 5 Tpo 62/05-23 z 30. augusta 2005 mu bolo   doručené   až 30.   septembra   2005,   t.   j.   po   uplynutí   viac ako   štyroch   mesiacov   od spísania jeho sťažnosti 25. mája 2005.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru došlo tým, že krajský súd uznesením č. k. 5 Tpo 62/05-23   z   30.   augusta   2005   nerozhodol   o   jeho   žiadosti   o   nahradenie   väzby písomným sľubom z 18. augusta 2005.

K porušeniu práv sťažovateľa došlo podľa neho aj postupom generálnej prokuratúry v konaní o jeho „podnetoch“, ktorými namietal „zásadné porušenie jeho ľudských práv a slobôd a zároveň procesných práv jeho ako obvineného v trestnom konaní, ktorému je obmedzená   osobná   sloboda   výkonom   väzby“.   Sťažovateľ   tvrdil,   že   postup   generálnej prokuratúry pri vybavovaní uvedených podnetov bol poznačený prieťahmi a taktiež že sa generálna prokuratúra jeho „podnetmi“ dostatočným spôsobom nezaoberala.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 80/04, 4 Tpo 14/05, 3 Tpo 40/05, 5 Tpo 62/05 porušil

a) Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR tým, že sťažovateľ bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi;

b) Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   Čl.   17   ods.   2   a   5   Ústavy   SR,   čl.   5   ods.3   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd tým, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou, urýchlene, prednostne a bez prieťahov.

c) Čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky tým, že uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5 Tpo 62/05-23 dňa 30. 08. 2005 nebolo rozhodnuté o alternatívnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na základe sľubu.

2. Generálna prokuratúra SR v konaní vedenom pod č. IV Pz 83/05, IV Pz 115/05 porušila Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   Čl.   17   ods.   2   a   5   Ústavy   SR,   čl.   5   ods.3   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   tým,   že   nepostupovala   s   náležitou   starostlivosťou,   urýchlene, prednostne a bez prieťahov.

3.   I.   S.,   nar.   29.   09.   1966,   trvale   bytom:   N.   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 19.600,- Sk (slovom devätnásťtisícšesťsto Slovenských korún), ktorú sú Krajský súd v Trnave a Generálna prokuratúra SR povinní vyplatiť jeho advokátovi JUDr. R. F., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. S. priznáva náhradu škody vo výške 500.000,- Sk (slovom päťsto Slovenských korún), ktorú sú mu Krajský súd v Trnave a Generálna prokuratúra SR povinní vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu:

a)   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   postupom   krajského   súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Tpo 80/04, 4 Tpo 14/05, 3 Tpo 40/05 a 5 Tpo 62/05,

b) základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 13. mája 2005,

c) základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru nerozhodnutím krajského súdu o jeho žiadosti o nahradenie väzby sľubom z 18. augusta 2005

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   práva   na   zákonného   sudcu v konaniach vedených krajským súdom pod sp. zn. 5 Tpo 80/04, 4 Tpo 14/05, 3 Tpo 40/05 a 5 Tpo 62/05. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že z týchto konaní posledne prebiehajúcim bolo konanie vedené pod sp. zn. 5 Tpo 62/05, ktoré bolo právoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu z 30. augusta 2005 doručeným sťažovateľovi 30. septembra 2005.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 dohovoru malo dôjsť aj postupom okresného   súdu   a   krajského   súdu   v   konaní   o   jeho   žiadosti   o   prepustenie   na   slobodu z 13. mája 2005, a tým, že krajský súd v tomto konaní nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o nahradenie jeho väzby sľubom z 18. augusta 2005. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím   krajského súdu   z 30.   augusta 2005 a sťažovateľovi bolo doručené 30. septembra 2005.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je jej podanie v zákonom stanovenej lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej lehoty neumožňuje kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia zachovania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu poukázal na svoje podania doručené ústavnému súdu 2. júna 2005 a 20. októbra 2005, t. j. pred podaním jeho sťažnosti, ktoré boli ústavným súdom odložené v zmysle § 23a zákona o ústavnom súde.

O odložení uvedených podaní bol sťažovateľ ústavným súdom upovedomený listami zo 16. júna 2005 a 9. novembra 2005. V prvom z nich bol navyše sťažovateľ aj podrobne poučený o zákonných náležitostiach sťažnosti. Doručenie uvedených podaní sťažovateľom ústavnému súdu však nemá žiadny vplyv na plynutie lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V   rámci   odôvodnenia   zachovania   lehoty   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že doručil generálnej prokuratúre podnet na podanie   sťažnosti   pre   porušenie   zákona,   ktorý   bol   oznámením   generálnej   prokuratúry sp. zn. IV Pz 115/05-20 z 26. októbra 2005 ako nedôvodný odložený. Od dátumu doručenia uvedeného oznámenia odvodzuje zrejme sťažovateľ zachovanie lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne,   nemožno považovať   za   účinné   právne   prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Preto podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   žiadny   vplyv.   Plynutie   uvedenej   lehoty   nie   je   totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky,   ale naplnením skutočností   uvedených   v   ustanovení   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   (m.   m. I. ÚS 209/03).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   podaná   na   poštovú   prepravu 22. decembra 2005 (doručená ústavnému súdu 27. decembra 2005) bola podaná po uplynutí dvojmesačnej   lehoty   po   právoplatnosti   rozhodnutia   krajského   súdu   z 30. augusta   2005 (doručeného   sťažovateľovi   30.   septembra   2005),   ktorým   malo   dôjsť   k porušeniu   ním označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 dohovoru postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v konaniach vedených pod sp. zn. IVPz 83/05 a IVPz 115/05

K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť v dôsledku prieťahov vzniknutých v postupe generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podaní (podnetu na podanie sťažnosti pre   porušenie   zákona   a „sťažnosti“ proti   spôsobu   vybavenia tohto   podnetu,   ktorá   bola generálnou prokuratúrou považovaná za opakovaný podnet) a taktiež v dôsledku spôsobu vybavenia   týchto   podaní   generálnou   prokuratúrou,   ktorá   ich   ako   nedôvodné   odložila. Sťažovateľ bol o odložení svojich podnetov generálnou prokuratúrou vyrozumený listami z 9. augusta 2005 a 26. októbra 2005.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04), že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho   opravného   prostriedku,   ktorým   sťažnosť   pre   porušenie   zákona   je,   nemá sťažovateľ nárok, teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu, ktorý mu bol postúpený, vyhovieť. Ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 7/00). Z tohto dôvodu generálny prokurátor nemôže odložením takéhoto podania, t. j. jeho   neakceptovaním,   spôsobiť   namietané   porušenie   označených   práv   sťažovateľa. Podnecovateľ má právo len na to, aby sa generálna prokuratúra jeho podnetom zaoberala, náležite sa s ním vysporiadala a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumela.

V preskúmavanom prípade sťažovateľ bol o vybavení svojich podnetov vyrozumený už   v   čase   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   listami   generálnej   prokuratúry sp. zn. IV Pz 83/05-37   z   9.   augusta   2005   (doručeným   22.   augusta   2005)   a sp.   zn. IV Pz 115/05-20 z 26. októbra 2005 (doručeným 31. októbra 2005).

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS   55/05,   IV.   ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Keďže   odložením   podania   generálnym   prokurátorom   Slovenskej   republiky,   resp. jeho   neakceptovaním   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa a k prieťahom v postupe generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať, bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007