znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 218/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti MUDr. J. A., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 260/97, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr.   J. A.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 260/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 260/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr.   J.   A. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   500   €   [slovom štyritisícpäťsto   eur   (135   567   Sk)],   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e   p o v i n n ý   uhradiť MUDr. J. A. trovy konania v sume 292,38 € [slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8 804,24 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2009 doručená sťažnosť MUDr. J. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 260/97 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«I. 1. Sťažovateľ podal 12. 3. 1997 na Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)   návrh   na   začatie   konania   o   vysporiadanie   BSM,   ktoré   do   dnešného   dňa   nebolo skončené.

2.   Sťažovateľ   okrem   viacerých   urgencií   o   plynulé   pokračovanie   v   predmetnom konaní (8-krát), podal aj dve sťažnosti na prieťahy v konaní, adresované predsedníčke súdu.

3. Na prvú sťažnosť z 28. 7. 2003, reagovala predsedníčka tak, že ju uznala za opodstatnenú, za čo sa sťažovateľovi zároveň ospravedlnila a na druhú sťažnosť z 21. 4. 2005 mu predsedníčka oznámila, že spis bude zaradený do osobitného režimu pravidelného sledovania plynulosti konania.

4.   Napriek   uvedenému   v   spore   sa   buď   vôbec   nepokračuje,   alebo   sa   robia   len procesné úkony bez reálneho výsledku, či len preto, aby sa „niečo robilo“, pretože vo veci ťažko odhadnúť jej právoplatné skončenie....

II.... 4. Celková dĺžka konania – zatiaľ vyše 12 rokov – i jednotlivé etapy nečinnosti súdu, nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto okrem vyslovenia ich porušenia a prikázania konať bezprieťahovo, žiadame priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 14.000 EUR podľa štandardu ESĽP za každý rok prieťahov 2.000 EUR a pri zbytočnom najmenej 7-ročnom konaní (prieťahovom) to robí žiadanú čiastku. Porušenie základného práva sťažovateľa veľmi negatívne pôsobí na jeho zdravotný stav, pracovnú   výkonnosť   či   súkromnú   pohodu,   ktorá   sa   nedá   odstrániť,   len   čiastočne kompenzovať.»

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada ústavný súd, aby vydal tento nález:„1. Základné právo MUDr. J. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   Okr.   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 260/97 porušené bolo.

2. OS Bratislava IV prikazuje, aby v uvedenom konaní konal bezprieťahov.

3.   MUDr.   J.   A.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   14.000   EUR,   ktoré   je okresný súd povinný vyplatiť do 2 mesiacov.

4. MUDr. J. A. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,91 EUR – 2 x 105,42 EUR + 2 x 6,3 EUR režijný paušál + 19% DPH, t. j. 42,45 EUR – ktoré okresný súd zaplatí na účet JUDr. E. Ľ. v U. a. s. č. ú..., do dvoch mesiacov.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   na   neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. IV. ÚS 218/09-7 z 11. júna 2009 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu   a   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadrili   k   otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania,   a   predsedníčku   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadrila   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   zo   6.   júla   2009 (Spr. 3249/09 doručenom ústavnému súdu 15. júla 2009) okrem iného uviedla:

«... Na tunajšom súde je pod sp. zn. 6 C 260/1997 vedené konanie v právnej veci navrhovateľa: MUDr. J. A. proti odporkyni: MUDr. D. A. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V označenej právnej veci boli realizované tieto úkony: Dňa   12.   3.   1997   podal   sťažovateľ   (navrhovateľ)   na   tunajšom   súde   návrh   na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou.

Jednalo sa o obdobie zvýšeného nápadu vecí (v roku 1994 napadlo do oddelenia zákonného sudcu 636 vecí, v roku 1995 napadlo 522 vecí, v roku 1996 napadlo 749 vecí a v roku 1997 napadlo 977 vecí), čím sa úmerne zvýšil aj počet všetkých neskončených vecí v   oddelení.   Z   tohto   dôvodu   sa   zákonný   sudca   musel   zameriavať   na   prejednávanie a rozhodovanie tzv. reštančných vecí, preto prvý úkon v konaní 6 C 260/1997 (doručenie návrhu na vyjadrenie a zabezpečenie pripojenia potrebných spisov) bol urobený až dňa 13. 1. 1998.

Dňa 3. 2. 1998 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu na začatie konania. Dňa 24. 3. 1998 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci konania oznámia v lehote 1 mesiaca či došlo k mimosúdnej dohode, príp. navrhnú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dňa 22. 4. 1998 odporkyňa oznámila súdu, že k mimosúdnej dohode neprišlo. Dňa   22.   4.   1998   navrhovateľ   oznámil   súdu,   že   k   mimosúdnej   dohode   neprišlo a zároveň podal vyjadrenie k vyjadrenie odporkyne k návrhu.

Dňa 22. 10. 1998 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. 12. 1998 s tým, že bude opätovne volaný navrhovateľ, ktorý sa nedostavil.

Dňa 3. 12. 1998 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci v lehote 1 mesiaca oznámia súdu návrhy na dokazovanie.

Dňa 18. 12. 1998 doručil navrhovateľ súdu návrh na vykonanie dokazovania vo veci. Dňa 5. 1. 1999 doručila odporkyňa súdu návrh na doplnenie dokazovania. Dňa 18. 3. 1999 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. 4. 1999 s tým, že budú opätovne volané odporkyňa a predvolaná svedkyňa, ktoré sa nedostavili.

Dňa 20. 5. 1999 sa konalo pojednávanie (termín pojednávania bol zmenený), ktoré bolo odročené na 8. 6. 1999 s tým, že budú opätovne volaní účastníci a svedkovia, ktorí sa nedostavili.

Dňa 8. 6. 1999 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. 6. 1999 s tým, že navrhovateľ zabezpečí účasť svedka svojho otca.

Dňa 17. 6. 1999 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   na   hodnotu   investícií   do   nehnuteľnosti   a   súčasne účastníkom uložil, aby oznámili súdu v lehote 5 dní návrhy na doplnenie dokazovania. Dňa 7. 7. 1999 navrhovateľ založil do spisu dokumentáciu v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

Dňa 13. 4. 2000 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-134 ustanovil znalca Ing. I. B., ktorého   úlohou   bolo   vypracovať   v   lehote   1   mesiaca   znalecký   posudok,   v   ktorom   mal zodpovedať otázku výšky investícií do výstavby rodinného domu na parcele č. 607/5 v kat. území   V.   ku   dňu   7.   2.   1996.   Spis   bol   dňa   20.   6.   2000   zaslaný   znalcovi   za   účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 29. 9. 2000 zaslal znalec súdu vypracovaný znalecký posudok č. 34/2000. Dňa 13. 11. 2000 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-170 priznal znalcovi znalečné. Dňa 15. 11. 2000 súd zaslal účastníkom rovnopis znaleckého posudku. Dňa 8. 1. 2001 súd určil termín pojednávania na deň 15. 2. 2001. Dňa   14.   2.   2001   navrhovateľ   doručil   súdu   doplnenie   návrhu   na   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a dňa 15. 2. 2001 vyjadrenie k veci.

Dňa 15. 2. 2001 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ v lehote 14 dní vyšpecifikuje svoje požiadavky na vyporiadanie všeobecnej ceny členského podielu a účastníci oznámia príp. nové návrhy na vykonanie dokazovania. Dňa 22. 2. 2001 navrhovateľ zaslal súdu vyjadrenie k veci, ktoré súd dňa 6. 3. 2001 zaslal na vyjadrenie odporkyni.

Dňa 16. 5. 2001 navrhovateľ založil do spisu stanovisko k určeniu všeobecnej ceny členského podielu bytu v SBD B., v súvislosti so stanovením jeho hodnoty a následného vyporiadania.

Dňa 1. 6. 2001 súd určil termín pojednávania na deň 28. 6. 2001. Dňa 28. 6. 2001 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. 9. 2001 s tým, že bude opätovne volaná odporkyňa, ktorá sa nedostavila.

Dňa 18. 9. 2001 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania na hodnotu družstevného bytu, ktorým bol poverený Ing. B. Dňa 28. 11. 2001 súd žiadal znalca Ing. B. o určenie trhovej hodnoty družstevného bytu č. 21 v B., v lehote 1 mesiaca. Znalec žiadosť prevzal dňa 8. 1. 2002.

Dňa 5. 3. 2002 súd urgoval znalca o zaslanie žiadaného posudku v lehote 14 dní. Dňa 9. 5. 2002 znalec oznámil súdu, že faktúra za vypracovaný posudok č. 34/2000 z roku 2000 mu nebola doposiaľ zaplatená.

Dňa   15.   5.   2002   súd   urgoval   zaslanie   žiadaného   posudku   v   lehote   10   dní,   pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 5.000,- Sk.

Dňa 22. 5. 2002 znalec zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok č. 21/2002, ktorý súd dňa 22. 7. 2002 zaslal účastníkom konania.

Dňa 14. 8. 2002 zaslal navrhovateľ súdu vyjadrenie k posudku. Dňa 24. 9. 2002 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-257 priznal znalcovi znalečné a vo veci určil termín pojednávania na deň 7. 11. 2002.

Dňa 7. 10. 2002 navrhovateľ zaslal súdu návrh na doplnenie dokazovania. Dňa 7. 11. 2002 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia znaleckého dokazovania ohľadne bytu.

Dňa 5. 12. 2002 zaslala odporkyňa súdu vyjadrenie. Dňa 26. 2. 2003 a dňa 14. 5. 2003 navrhovateľ žiadal súd o ustanovenie znalca v zmysle uznesenia súdu z posledného pojednávania.

Dňa 12. 9. 2003 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-270 ustanovil znalca Ing. V. F., ktorého   úlohou   bolo   v   lehote   1   mesiaca   vypracovať   znalecký   posudok,   v   ktorom   mal zodpovedať otázku výšky hodnoty členských práv a povinností k bytu č. 24 v B. Spis bol dňa 13. 10. 2003 zaslaný znalcovi za účelom vypracovania posudku.

Dňa 6. 11. 2003 znalec žiadal súd o stanovisko k ďalšiemu postupu, nakoľko nedošlo s   odporkyňou   k   dohode   o   poskytnutí   potrebných   podkladov   a   umožneniu   vykonania obhliadky predmetného bytu.

Dňa   7.   1.   2004   znalec   vrátil   súdu   spis   z   dôvodu,   že   odporkyňa   a   jej   právna zástupkyňa mu odmietli poskytnúť podklady a neumožnili mu obhliadku predmetného bytu. Dňa   10.   3.   2004   súd   znalcovi   vrátil   spis   a   odporkyňu   vyzval   na   poskytnutie súčinnosti na vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 25.000,- Sk.

Dňa 10. 5. 2004 znalec oznámil súdu, že odporkyňa mu doteraz neposkytla potrebnú súčinnosť.

Dňa 19. 5. 2004 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-289 uložil odporkyni poriadkovú pokutu 5.000,- Sk a zároveň túto skutočnosť oznámil znalcovi.

Dňa   10.   6.   2004   znalec   vrátil   súdu   spis   z   dôvodu,   že   odporkyňa   mu   doteraz neposkytla potrebnú súčinnosť.

Dňa 21. 6. 2004 súd znalcovi opätovne vrátil spis s tým, že v prípade, že odporkyňa opakovane   neposkytne   súčinnosť   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku,   nech   to   znalec obratom oznámi súdu.

Dňa 6. 7. 2004 odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 19. 5. 2004, č. k. 6 C 260/07-289, ktorým jej súd uložil poriadkovú pokutu 5.000,- Sk. Dňa 7. 10. 2004 znalec oznámil súdu, že odporkyňa mu doteraz neposkytla potrebnú súčinnosť.

Dňa 23. 11. 2004 navrhovateľ žiadal súd o určenie termínu pojednávania. Dňa 6. 12. 2004 súd urgoval zaslanie znaleckého posudku od znalca. Dňa 5. 1. 2005 znalec žiadal súd o poskytnutie preddavku na znalečné. Dňa 26. 1. 2005 súd urgoval zaslanie znaleckého posudku od znalca pod hrozbou uloženia pokuty 5.000,- Sk s tým, že preddavok mu súd nemôže zaslať, pretože ho účastníci doposiaľ nezložili.

Dňa 21. 2. 2005 znalec oznámil súdu, že odmieta vypracovať znalecký posudok, nakoľko mu nebol poskytnutý preddavok. Zároveň vrátil súdu spis.

Dňa 11. 5. 2006 súd vrátil znalcovi spis s tým, že nie sú splnené podmienky pre odmietnutie vykonania znaleckého posudku.

Dňa 26. 5. 2005 znalec oznámil súdu, že nevykonáva ďalej znaleckú činnosť, preto považuje opätovné prevzatie spisu za bezpredmetné.

Dňa 28. 8. 2005 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-309 zmenil uznesenie zo dňa 12. 9. 2003, č. k. 6 C 260/97-270 tak, že namiesto znalca Ing. V. F. ustanovil znalca Doc. Ing. P. R. Dňa 4. 10. 2005 novoustanovený znalec Ing. R. oznámil súdu, že posudok nemôže vypracovať, nakoľko je pracovne dlhšiu dobu v zahraničí.

Dňa 10. 10. 2005 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-315 zmenil uznesenie zo dňa 28. 8. 2005, č. k. 6 C 260/97-309 tak, že namiesto znalca Doc. Ing. P. R. ustanovil znalca Ing. A. V. Dňa 19. 10. 2005 navrhovateľ zaslal súdu návrh na doplnenie uznesenia súdu. Dňa 22. 12. 2005 súd vo veci určil termín pojednávania na deň 7. 3. 2006. Zároveň oznámil Ing. V., že znalecký posudok nie je potrebný.

Dňa 7. 3. 2006 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 4. 5. 2006 s tým, že bude opätovne volaná odporkyňa, ktorá sa nedostavila.

Dňa 4. 5. 2006 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 11. 5. 2006.

Rozsudkom zo dňa 11. 5. 2006, č. k. 6 C 260/1997-341 súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov.

Dňa 20. 7. 2006 podala odporkyňa proti uvedenému rozsudku odvolanie. Spis bol spolu s predkladacou správou zo dňa 22. 8. 2006 zaslaný na Krajský súd v Bratislave na odvolacie konanie, na ktorý bol doručený dňa 16. 8. 2006.

Spis sa od 16. 8. 2006 do 20. 3. 2008 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave. Krajský   súd v Bratislave uznesením   zo dňa 22.   2.   2008,   č.   k.   3   Co   390/06-384 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (tunajšieho súdu) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Uznesenie bolo doručené spolu so spisom na tunajší súd dňa 20. 3. 2008. Dňa 28. 3. 2008 súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania.

Dňa 14. 4. 2008 navrhovateľ žiadal súd o určenie termínu pojednávania. Dňa 19. 5. 2008 súd určil vo veci termín pojednávania na 19. 6. 2008. Dňa 19. 6. 2008 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, za účelom nariadenia znaleckého dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dňa   20.   6.   2008   navrhovateľ   doručil   súdu   vyjadrenie   ohľadom   znaleckého dokazovania.

Dňa 25. 6. 2008 súd uznesením, č. k. 6 C 260/97-401 ustanovil znalca Ing. J. N., ktorého úlohou bolo v lehote 1 mesiaca vypracovať znalecký posudok, v ktorom stanoviť všeobecnú cenu nehnuteľných vecí tvoriacich BSM. Spis bol dňa 7. 8. 2008 zaslaný znalcovi za účelom vypracovania posudku.

Dňa 10. 9. 2008 znalec oznámil súdu, že prvá obhliadka nehnuteľností určená na deň 5. 9. 2008 bola neúčasťou účastníkov konania zmarená. Ďalší termín obhliadky stanovil na 23. 9. 2008.

Dňa 10. 9. 2008 súd vyzval účastníkov konania aby umožnili ustanovenému znalcovi vykonať obhliadku nehnuteľností, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 5.000,- Sk. Dňa 14. 10. 2008 znalec zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok č. 70/2008. Dňa 27. 10. 2008 súd posudok doručoval účastníkom konania na vyjadrenie, v lehote 5 dní. Dňa 10. 11. 2008 zaslala odporkyňa súdu vyjadrenie k posudku. Dňa 12. 11. 2008 súd vo veci určil termín pojednávania na 20. 1. 2009. Dňa 14. 11. 2008 súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Dňa 19. 11. 2008 zaslal navrhovateľ súdu vyjadrenie s námietkami k znaleckému posudku.

Dňa 20. 1. 2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci oznámia súdu v lehote 5 dní prípadné otázky na znalca a znalec doplní posudok. Súd tiež nariadil kontrolného znalca na ocenenie bytu.

Dňa 21. 1. 2009 navrhovateľ zaslal súdu cenové ohodnotenie domu a bytu iným súdnym znalcom.

Dňa 26. 3. 2009 navrhovateľ zaslal súdu doplňujúce otázky na znalca.

Dňa 18. 6. 2009 súd vyzval znalca na doplnenie znaleckého posudku. K jednotlivým bodom sťažnosti: K bodu I K bodom 1. 2. 3. uvádzam: Je pravdou, že sťažovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 3. 1997 domáha   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   pričom   toto   konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.

Sťažovateľ v priebehu konania viac krát písomne urgoval súd o vytýčenie termínu pojednávania a o ustanovenie znalca v konaní.

Sťažovateľ tiež podal dve sťažnosti na prieťahy v konaní k rukám predsedu súdu, ktoré boli riadne prešetrené v zmysle príslušných zákonných ustanovení (Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). O výsledku šetrenia bol sťažovateľ písomne upovedomený s tým, že jeho sťažnosti na prieťahy boli vyhodnotené ako dôvodné.

K bodu 4., v ktorom sťažovateľ konštatuje, že v spore sa napriek jeho urgenciám a sťažnostiam buď vôbec nepokračuje, alebo sa robia len procesné úkony bez reálneho výsledku, či len preto, aby sa „niečo robilo" uvádzam, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.

Z prehľadu súdom vykonaných úkonov vyplýva, že súd vo veci postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko   predmetom   bezpodielového   spoluvlastníctva   účastníkov   sú   okrem hnuteľných   vecí   (na   ktorých   zostatkových   hodnotách   sa   účastníci   vedeli   dohodnúť)   aj nehnuteľnosti, t. j. rozostavaný rodinný dom a družstevný byt; súd musel v konaní ustanoviť piatich znalcov (Ing. B., Ing. F., Ing. R., Ing. V. a Ing. N.) a vypočúvať veľké množstvo svedkov, navrhnutých účastníkmi konania.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 11. 5. 2006, č. k. 6 C 260/1997-341 vo veci rozhodol a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súd po vrátení spisu z krajského súdu (marec 2008) vo veci určil termín pojednávania a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

K bodu II.

K bodom 1. a 2. považujem za zbytočné sa vyjadrovať, nakoľko sa jedná o citácie príp. výklad právnych noriem.

K bodu 3., v ktorom sťažovateľ konštatuje, že „vyporiadanie BSM je bežnou rutinou agendou sudcu okresného súdu, že sťažovateľ nezavdal príčinu pre predlžovanie sporu, takže   doterajšie   prieťahy   sú   spôsobené   výlučne   konajúcim   sudcom   (nesústredenosť,   zlá organizácia   práce   a   pod.)   či   jeho   zaneprázdnenosťou;   to   však   nesmie   ísť   na   ťarchu účastníka“ uvádzam, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.

Z vyššie uvedeného ako aj zo spisu je zrejmé, že sa jedná o právne náročnú vec, čoho dôkazom je skutočnosť, že v konaní bolo ustanovených spolu 5 znalcov, vypočutých viacero svedkov a nariadených spolu 14 pojednávaní.

Prieťahy v konaní neboli spôsobené výlučne konajúcim sudcom. Prieťahy vznikali z dôvodov subjektívnych, ako aj objektívnych a tiež ako z dôvodov na strane súdu, tak i na strane sťažovateľa (účastníkov konania).

Navrhovateľ   sa   nedostavil   na   pojednávanie   dňa   22.   10.   1998   a   20.   5.   1999. Odporkyňa sa nedostavila na pojednávanie dňa 18. 3. 1999, 20. 5. 1999, 28. 6. 2001 a 7. 3. 2006.   Správaním   odporkyne   (neposkytnutím   súčinnosti   znalcovi,   nesprístupnením nehnuteľnosti) vznikol prieťah v konaní v období rokov 2003 a 2004 (za čo súd odporkyni následne uložil poriadkovú pokutu).

Záverom poukazujem tiež na skutočnosť, že spis sa od 18. 6. 2006 do 20. 3. 2008 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, za účelom rozhodnutia o odvolaní odporkyne. K bodu 4., v ktorom sťažovateľ žiada o. i. priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 14.000 € uvádzam:

Ak by bolo vyslovené, že v konaní k prieťahom došlo, treba zdôrazniť, že sťažovateľ nepreukázal, že mu bola spôsobená ujma (nijako nepreukázal, že by mu bola priamym následkom porušenia jeho základných práv spôsobená akákoľvek ujma).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa jedná o právne náročnú vec. Z prehľadu postupu a úkonov zákonného sudcu v konaní vyplýva, že vo veci vykonával potrebné procesné úkony a pojednával. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 11. 5. 2006.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.»Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa   § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.   Následne 15. októbra 2009 doručila ústavnému súdu predmetný spis vo veci sp. zn. 6 C 260/97.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 22. júla 2009 (doručenom ústavnému súdu 27. júla 2009), ktorým reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 6. júla 2009, uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia predsedníčky súdu musíme konštatovať, že mu nie celkom dobre rozumieme, pretože

-   agenda   vyporiadania   BSM   je   bežnou   agendou   pre   sudcu   všeobecného   súdu, k riešeniu ktorej má dostatok právnych prameňov (judikatúry, literatúry ap.) a nedominuje jej ani skutková zložitosť (v danom prípade bola sporná len hodnota nehnuteľností, ktorá sa dá vyriešiť v priebehu roka),

- z hľadiska prieťahov v konaní nerozhoduje množstvo procesných úkonov sudcu (viď Palgutová v. SR pred ESĽP ap.), ale celková dĺžka sporu, ktorá je v trvaní 12 rokov určite neprimeraná a táto musí ísť na ťarchu súdu, bez ohľadu na zaťaženosť sudcov tohto súdu,

- pokiaľ ide o preventívny a kompenzačný účinok čl. 127 ústavy, aj žiadané finančné odškodnenie je primerané vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a čo je predmetom sporu pred   okresným   súdom;   výška   priznaného   finančného   zadosťučinenia   na   vnútroštátnej úrovni nesmie byť neprimeraná okolnostiam prípadu (Bako v. SR, Horváthová v. SR ap.) a praxi ESĽP (viď Scordino v. Taliansko ap.).

Pri priznaní odmeny za úkon právnej služby treba vychádzať z PMM v 1. polroku 2008 v sume 20.950 Sk, teda 695,41 EUR, z ktorej 1/6 je 115,90 EUR x 3 úkony právnej pomoci = 347,70 EUR + 3 x režijný paušál po 6,95 EUR = 20,85 EUR, celkom 368,55 EUR + 19 % DPH, t. j 70,02 EUR, celkom náhrada trov konania činí 438,57 EUR, ktorú sumu zaplatí okresný súd na účet JUDr. E. Ľ.

Netrváme na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je podľa   §   117   OSP povinný robiť vhodné opatrenia,   aby sa   zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   pred   okresným   súdom,   v   ktorom   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   je rozhodovanie   o   vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Predsedníčka okresného   súdu   poukázala   na   faktickú   zložitosť   veci   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti zo 6. júla   2009,   túto   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s   obdobiami   nečinnosti,   resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v rámci nariaďovania a zabezpečovania výsledkov znaleckého   dokazovania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   ide   o   vec,   ktorá   tvorí   štandardnú súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a   ktorá   síce   vykazuje   určité   znaky skutkovej   zložitosti,   avšak   nie   takého   stupňa,   ktoré   by   ospravedlňovali   skutočnosť,   že predmetné konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako dvanástich rokoch od jeho začatia.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote.   Sťažovateľ,   ktorý   je   navrhovateľom v označenom konaní, sa nezúčastnil na dvoch pojednávaniach okresného súdu nariadených na 22. október 1998 a na 20. máj 1999, čo však zásadným spôsobom neovplyvnilo jeho doterajšiu dĺžku. Ústavný súd nielenže nezistil skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou preskúmavaného konania bolo treba pripísať na ťarchu sťažovateľa, ale naopak, jeho správanie hodnotí ako aktívne.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či   v právnej veci   sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

Sťažovateľ   podal   12.   marca   1997   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvej fáze konania okresný súd vo veci nekonal 10 mesiacov a až od roku 1998 vo veci nariadil celkovo 14 pojednávaní (2006), pričom na poslednom z nich rozhodol vo veci samej. Odvolanie proti rozhodnutiu okresného   súdu   bolo   predložené   príslušnému   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) 16. augusta 2006.

Ústavný súd z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, z predloženého spisu, ako aj z vyjadrení sťažovateľa zistil tie isté úkony, ktoré vykonal okresný súd od doručenia návrhu sťažovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Okresný súd v označenej veci sťažovateľa (návrh bol podaný na okresnom súde 12. marca 1997) po období počiatočnej nečinnosti (10 mesiacov) v ďalšom období počas rokov 1998-1999 nariadil 7 pojednávaní, často v rýchlom slede, nepripravených a trikrát odročených   na   neurčito   (pojednávania   uskutočnené   24.   marca   1998,   22.   októbra   1998, 3. decembra 1998, 18. marca 1999, 20. mája 1999, 8. júna 1999 a 17. júna 1999). Okresný súd aj ďalej konal nesústredene, neefektívne a so zbytočnými prieťahmi, predovšetkým pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie (uskutočnené pojednávania 15. februára 2001,

28. júna 2001, 18. septembra 2001 a 7. novembra 2002). Od novembra 2002 až do marca roku   2006   bez   nariadenia   pojednávania   neúčinne   a   zdĺhavo   zabezpečoval   znalecké dokazovanie. Po dvoch odročených pojednávaniach v priebehu roku 2006 (7. marca 2006 a 4. mája 2006) vyhlásil 11. mája 2006 rozsudok, proti ktorému odporkyňa podala 20. júla 2006 odvolanie.

Rozsudok   okresného súdu č.   k. 6 C 260/1997-341 z 11. mája 2006 bol zrušený uznesením krajského súdu ako odvolacieho súdu č. k. 3 Co 390/06-384 z 22. februára 2008 pre účely doplnenia dokazovania.

Po vrátení veci okresný súd vykonával ďalšie znalecké dokazovanie a nariadil ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 20. januára 2009 a ktoré bolo odročené na neurčito. Zo spisu   ďalej   vyplýva,   že   okresný   súd   vyzval   18.   júna   2009   znalca   na   doplnenie znaleckého   posudku.   Znalec   2.   októbra   2009   doručil   okresnému   súdu   doplnok   č.   1 k znaleckému   posudku   č.   70/08   a   ospravedlnil   sa   za   nedodržanie   lehoty   na   jeho vypracovanie.

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 260/97 ani v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa, po zrušení rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie nie je po viac ako dvanástich rokoch právoplatne skončené. Vykazuje také znaky neefektívnej činnosti, ktoré ústavný súd viedli k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neprijateľné, aby právna   neistota   sťažovateľa   nebola   odstránená   ani   po   viac   ako   12   rokoch   od   začatia napadnutého konania (napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 59/09). Preto rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru okresným súdom,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez zbytočných   prieťahov   a   odstránil   tak   stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia – so zreteľom na celkovú dĺžku konania 12 rokov – „ v sume 14. 000 EUR podľa štandardu ESĽP za každý rok prieťahov 2.000 EUR a pri zbytočnom najmenej 7-ročnom konaní (prieťahovom) to robí žiadanú čiastku. Porušenie základného práva sťažovateľa veľmi negatívne pôsobí na jeho zdravotný stav, pracovnú výkonnosť či súkromnú pohodu, ktorá sa nedá odstrániť len čiastočne kompenzovať.“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   rozhodnutie   o   porušení,   prípadne   vydania   príkazu   na   ďalšie   konanie   bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 6 C 260/97 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval   priznanie   sumy   4   500   €   (135   567   Sk)   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku   jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. Ľ. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa si uplatnila úhradu konania za tri úkony právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola   695,41   €   (20   950   Sk).   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. spolu 231,80 € (6 983,20 Sk), čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (209,38 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky)   predstavuje   sumu   245,70   €   (7   401   Sk).   Keďže   advokátka   je   platcom   dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Za tretí úkon právnej služby ústavný súd so zreteľom na obsah podania právnej zástupkyne sťažovateľa z 22. júla 2009, ktoré nevyhodnotil ako podanie relevantné na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej, odmenu sťažovateľovi nepriznal. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH v sume 46,68 € (1 406 Sk) a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 292,38 € (8 808,24 Sk).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009