znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 218/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnostiach A. M. a E. M., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   43/2008   a postupom Okresného súdu Trnava v tom istom konaní, ktoré bolo ním do 31. decembra 2007 vedené pod   sp.   zn.   PN-11 C 281/2002,   za   účasti   Okresného   súdu   Trnava   a Okresného   súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M. a E. M. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 281/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. A.   M.   a E.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   po   1 350   € [slovom   tisíctristopäťdesiat   eur   (40 670,10   Sk)],   ktoré   im j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   M.   a E.   M.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   362,58   €   [slovom   tristošesťdesiatdva   eur   a päťdesiatosem   centov (10 923,20   Sk)]   na   účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr. M.   K.,   P.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008   doručená   sťažnosť   A.   M.   a E.   M.,   obaja   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom pod sp. zn. 6 C 43/2008 a postupom Okresného súdu Trnava v tom istom konaní, ktoré bolo ním vedené do 31. decembra 2007 pod sp. zn. PN-11 C 281/2002.

Dňa   21.   januára   2008   bola   zároveň   ústavnému   súdu   doručená   ďalšia   sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Trnava v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   PN-11 C 281/2002   (v   súčasnosti   vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 43/2008).

Ústavný súd 31. júla 2008 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uzneseniami č. k. IV. ÚS 218/08-13 a č. k. IV. ÚS 219/08-14, pričom obe veci spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 218/08.

Z   obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovatelia   2.   decembra   2002   podali   bývalému Okresnému súdu Piešťany žalobu, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu P., so   sídlom   K.   (ďalej   len   „odporca“),   ako   predávajúceho   v   zmluve   o prevode   bytu do vlastníctva.

Zákonom   č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) došlo od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Piešťany v dôsledku jeho zrušenia na Okresný súd Trnava.

V súlade   so   zákonom   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon č. 371/2004 Z.   z.   o   sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o   zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   511/2007   Z.   z.“), sa od 1. januára 2008   na   prejednanie   a rozhodnutie   veci   sťažovateľov   stal   opäť   miestne a vecne príslušným novozriadený (obnovený) Okresný súd Piešťany.

Dôvody, pre ktoré sťažovatelia namietali porušenie označeného základného práva, boli   vzhľadom   na   to,   že   išlo   o   jedno   konanie   vedené   v súvislosti   s reorganizáciou všeobecného   súdnictva   na   viacerých   okresných   súdoch,   v oboch   sťažnostiach   identické a spočívali najmä v tom, že:

«V celom,   zatiaľ vyše 5-ročnom súdnom „konaní“ boli vytýčené 3 pojednávania. 1. pojednávanie bolo vytýčené dňa 26. 05. 2005 až Okresným súdom Trnava, t. z. po 30-tich mesiacoch od podania žaloby. Ďalšie 2 pojednávania boli vytýčené 21. 07. 2005 a 19. 10. 2005.   Na   posledne   vytýčenom   pojednávaní   došlo   k zamietnutiu   žaloby.   Po   doručení písomného   vyhotovenia   rozsudku   a po   podanom   odvolaní,   Krajský   súd   v Trnave   svojím uznesením   zo   dňa   28.   07.   2006   rozsudok   Okresného   súdu   Trnava   zrušil   a vec   vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava, viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa dňa   06.   07.   2007   svojím   uznesením   pripustil   zmenu   návrhu.   Túto   zmenu   Okresný   súd Trnava pripustil po vyše 11 a pol mesiacoch. Od tej doby Okresný súd Trnava opäť nekonal a do podania tejto ústavnej sťažnosti spôsobil ďalší 6 mesačný prieťah v konaní.»

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   vyslovil, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 43/2008, ako aj   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. PN-11 C 281/2002 porušené bolo, prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie každému z nich v sume 200 000 Sk a úhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a upustil   od   ústneho   pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný   súd   Trnava   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   vo   svojej   odpovedi sp. zn. 1 SprV/559/2008   z   9.   decembra   2008   k sťažnosti   nevyjadril   a oznámil,   že „vzhľadom na skutočnosť, že spisový materiál (pôvodne vedený na tunajšom súde pod sp. zn. PN-11 C/281/2002)   sa   t.   č.   už   nachádza   na   Okresnom   súde   Piešťany   a predmetnú vec vybavovala pôvodne na tunajšom súde zákonná sudkyňa, ktorá pracuje od 1. 1. 2008 na spomínanom   súde   v Piešťanoch,   nemôžeme   sa   podrobnejšie   k sťažnosti   vyjadriť, resp. zaujať k nej stanovisko“.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu vyjadrila   k sťažnosti   podaním   sp.   zn.   Spr.   504/2008   z   18.   augusta   2008   doručeným ústavnému súdu 21. augusta 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Predmetom   konania   je   uloženie   povinnosti   odporcovi   uzavrieť   s navrhovateľmi kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k 3-izbovému bytu s príslušenstvom č..., na druhom poschodí bytového domu súp. č..., nachádzajúceho sa v kat. úz. T. v celosti o podlahovej ploche 76,53   m2,   zapísaného   na   LV   č...,   postaveného   na   parc.   č...   a v zodpovedajúcich podieloch   previesť   na   navrhovateľov   vlastníctvo   k spoločným   častiam   a zariadeniam obytného   domu   v zmysle   Zmluvy   o prevode   vlastníctva,   ktorá   bude   tvoriť   neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Skutkovo a právne uvedený spor nie je zložitý, spornou je výška kúpnej ceny bytu.

Sťažovatelia A. M. a E. M. podali ako navrhovatelia zastúpení advokátkou JUDr. M. K., so sídlom P. proti odporcovi: P., zastúpeného advokátkou JUDr. K. C., so sídlom v P., na Okresnom súde Piešťany dňa 17. 12. 2002 návrh na splnenie povinnosti previesť byt v bytovom dome do osobného vlastníctva nájomcov za regulovanú cenu, v zmysle ust. § 17 a 18 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších platných zmien. Konanie bolo vedené Okresným   súdom   Piešťany   pod   sp.   zn.   11 C/281/2002,   vec   bola   pridelená   zákonnému sudcovi Mgr. F. B., ktorý vo veci neurobil žiaden úkon a predmetná vec bola dňa 1. 10. 2004   v súlade   s predsedníckym   opatrením   č.   6   pridelená   zákonnej   sudkyni   Mgr. I.   Š. z dôvodu odchodu Mgr. F. B. na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave.

S účinnosťou   od   01.   01.   2005   došlo   k optimalizácii   súdnictva   a výkon   súdnictva Okresného súdu Piešťany tak prešiel na Okresný súd Trnava. Zákonná sudkyňa vytýčila dňa 4. 4. 2005 prvé pojednávanie na termín 26. 05. 2005, ktorého sa zúčastnili obe právne zástupkyne účastníkov konania a na tomto pojednávaní súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni navrhovateľov znalecký posudok č. 02/2005 vypracovaný znalcom Ing. M. Š., v konaní č. 11 C/280/2002, v ktorom išlo o tú istú právnu vec, kde bol ten istý odporca, avšak iný navrhovateľ. Právna zástupkyňa navrhovateľky mala proti tomuto znaleckému posudku vážne výhrady a s týmto nesúhlasila a právna zástupkyňa odporcu sa k posudku nevyjadrovala.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľov   na   tomto   pojednávaní   uviedla, že sa pokúsi   stretnúť   s odporcom   za   účelom   uzavretia   mimosúdnej   dohody,   preto   súd pojednávanie odročil na termín 21. 07. 2005.

Dňa   16.   06.   2005   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   Okresnému   súdu Trnava písomné vyjadrenie k dohode vo veci splnenia povinnosti previesť byt do osobného vlastníctva   nájomcu,   v ktorom   uviedla,   že   napriek   stretnutiu   sa   s protistranou   nedošlo k výraznému tak skutkovému, ako aj právnemu posunu vo veci, a preto navrhla, aby súd ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu zistenia kúpnej ceny bytov, ktoré   sú   predmetom   sporu,   vychádzajúc   pritom   z obstarávacej   ceny   1.830.000,- Sk pre každý vchod obytného domu,   t.   j.   pre vchod 430 a 431 a nielen v jednom prípade, t. j. v prípade pána J. G. (konanie vedené pod sp. zn. PN-11 C/280/2002).

Dňa 21. 07. 2005 sa pojednávania nezúčastnili účastníci, ani ich právni zástupcovia, keďže   právna   zástupkyňa   odporcu   svoju   neúčasť   ospravedlnila   z dôvodu   kolízie   s iným pojednávaním   a požiadala   o odročenie   pojednávania.   Súd   preto   odročil   pojednávanie na ďalší termín 19. 10. 2005.

Dňa   28. 09. 2005   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   Okresnému   súdu Trnava návrh zmeny petitu. Dňa 18. 10. 2005 požiadala o prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti z dôvodu jej hospitalizácie vo F. v T. Na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2005 súd uznesením (č. l. 93) pripustil zmenu návrhu tak, ako to žiadala právna zástupkyňa   navrhovateľov   a vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh   navrhovateľov   zamietol a zaviazal   ich   povinnosťou   zaplatiť   odporcovi   náhradu   trov   konania   do   3   dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Písomné vyhotovenie rozsudku č. PN-11 C/281/2002-53 zo dňa 19. 10. 2005 bolo obom právnym zástupcom účastníkov doručené dňa 25. 11. 2005. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 12. 12. 2005 odvolanie (č. l. 58), v ktorom okrem iného navrhli ďalšiu zmenu petitu. Odvolaciemu súdu bol spis spolu s opravným prostriedkom predložený dňa 20. 12. 2005 (č. l. 64). Krajský súd v Trnave vyzval dňa 22. 2. 2006 navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.000,- Sk a tento poplatok bol zaplatený dňa 13. 3. 2006 (č. l. 73). Uznesením zo dňa 13. 2. 2006   (č.   l.   67)   Krajský   súd   v Trnave   vyzval   navrhovateľov   na   opravu   a doplnenie odvolania. Právna zástupkyňa navrhovateľov doručila odvolaciemu súdu dňa 21. 2. 2006 (č. l. 70) opravu a doplnenie odvolania. Dňa 20. 3. 2006 bolo právnej zástupkyni odporcu doručené odvolanie navrhovateľov, jeho doplnenie a výzva, aby sa k odvolanie vyjadrila. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu bolo Krajskému súdu v Trnave doručené dňa 23. 3. 2006 (č.   l.   76).   Krajský   súd   v Trnave   uznesením   č.   9 Co/332/2005-79   zo   dňa   28.   07.   2006 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby po vrátení veci prvostupňový súd rozhodol o zmene návrhu na začatie konania, postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. odstránil vady návrhu a po ich odstránení a prípadnom doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol. Toto uznesenie bolo prvostupňovému súdu predložené dňa 30. 08. 2006,   právnej   zástupkyni   navrhovateľov   bolo   doručené   dňa   19.   09.   2006   a právnej zástupkyni odporcu dňa 18. 09. 2006.

Okresný   súd   Trnava   uznesením   č.   PN-11 C/281/2002-88   zo   dňa   06.   07.   2007 pripustil   zmenu   návrhu.   Toto   uznesenie   bolo   obom   právnym   zástupkyniam   účastníkov doručené dňa 16. 07. 200. Podaním zo dňa 06. 08. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľov opäť zmenila návrh na začatie konania (č. l. 90).

S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany   a predmetnej   právnej   veci   bola   pridelená   sp.   zn. 6C/43/2008. Dňa 24. 01. 2008 právna zástupkyňa odporcu doručila tunajšiemu súdu návrh na uzavretie zmieru (č. l. 99) Zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie predsedníčky súdu a preto v zmysle dodatku k rozvrhu práce na rok 2008 č. 6 zo dňa 27. 03. 2008 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie Mgr. K. A. a dňa 16. 6. 2008 dodatkom č. 9 JUDr. O. K.

Sťažovateľka   sa   sťažuje   na   prieťahy   v konaní   spôsobené   tak   Okresným   súdom Trnava ako aj Okresným súdom Piešťany a poukazuje na to, že v 5-ročnom súdnom konaní boli vytýčené 3 pojednávania, prvé pojednávanie Okresný súd Trnava vytýčil po 30-tich mesiacoch od podania návrhu.

Od podania návrhu do prvého úkonu súdu, ktorým vytýčil termín pojednávania došlo k zbytočným prieťahom v konaní z objektívnych dôvodov, nakoľko v dotknutom konaní bola na   Okresnom   súde   Piešťany   nepriaznivá   situácia   v dôsledku   dlhodobo   nedostatočného obsadenia súdu a vysokého   nápadu sporov.   Jednotlivé veci   sa   vybavovali viac ako rok od dôjdenia návrhu na súd a v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho stavu sa táto lehota postupne predlžovala. 1. 10. 2004 bola predmetná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. spolu s ďalšími nevybavenými vecami v počte 500 v súdnom oddelení sudcu Mgr. F. B.“V ďalšej časti vyjadrenia predsedníčka Okresného súdu Piešťany poukázala na to, že „v konaní došlo k zbytočným prieťahom aj v súvislosti so správaním sa navrhovateľov, resp. ich právnej zástupkyne, ktorá od podania návrhu niekoľkokrát tento menila a dopĺňala na základe výziev súdu, ktorý jej postupne dal presný návod ako návrh opraviť a formulovať tak, aby bol perfektný.“.

Obsah   súvisiaceho   spisu   Okresného   súdu   Piešťany   potvrdzuje   úkony   uvedené v jeho vyjadrení   z   18.   augusta   2008,   a preto   ústavný   súd   poukazuje   len   na   úkony, ktoré považuje za preukázané.

Právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na vyjadrenie Okresného súdu Piešťany podaním doručeným ústavnému súdu 5. septembra 2008, v ktorom okrem iného uviedla:„Trváme   na   dôvodoch   uvedených   v ústavnej   sťažnosti.   S vyjadrením   predsedkyne Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je vec skutkovo ani právne zložitá, a to ani pokiaľ ide o kúpnu cenu, ktorú je možné   veľmi   jednoducho   vypočítať   v zmysle   ustanovení   zákona   č.   182/1993   Z.   z.   (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov).

Vzniklé prieťahy v konaní, ospravedlňované organizáciou súdu, vysokým počtom vecí v príslušnom oddelení a optimalizáciou, nie sú ospravedlniteľné.

Okresný   súd   koná,   resp.   Okresné   súdy   konali,   vzhľadom   k štádiu   konania k vykonaným procesným úkonom nepravidelne a neefektívne.

Odôvodnenie   prieťahov   v súvislosti   so   správaním   účastníkov   (neustále   menenie návrhu právneho zástupcu) taktiež nie je na mieste, keďže akýkoľvek návrh, v ktorom ide o nahradenie vyhlásenia vôle na základe zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien, pričom podstatnou náležitosťou je kúpna cena, musí byť každým rokom menený (vždy každý rok o 2 % menej z kúpnej ceny), tak aby bol návrh perfektný, nakoľko ide o regulovaný cenu. Tak ako sme uviedli vo svojich ústavných sťažnostiach zo dňa 16. 01. 2008, prieťahy boli spôsobené oboma súdmi.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťami domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   a to jednak   postupom   Okresného súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 43/2008 a jednak postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 281/2002.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   111/02,   III   ÚS   142/03)   zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného   súdu.   V súlade   s judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   spory o nahradenie prejavu vôle z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   pričom   spravidla ich nemožno   po   skutkovej   ani   po   právnej   stránke   hodnotiť   ako   zložité.   Ústavný   súd po preskúmaní   spisovej   dokumentácie   konštatuje,   že   ani   napadnuté   konanie   nemožno považovať za právne či skutkovo zložité.

2. Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní   o tom,   či   v napadnutom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   akceptuje   argumenty   Okresného   súdu   Piešťany   z jeho   vyjadrenia k sťažnosti v súvislosti s tým, že k spomaleniu priebehu konania došlo aj v dôsledku podaní sťažovateľov, ktorými menili a dopĺňali pôvodný návrh, avšak touto argumentáciou podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť nečinnosť v právnej veci sťažovateľov dosiaľ konajúcich všeobecných súdov v obdobiach vyhodnotených na inom mieste tohto nálezu ani zistenú neefektívnosť ich konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný   súd   zistil,   že   bývalý   Okresný   súd   Piešťany   bol   v priebehu   napadnutého konania nečinný v období od 17. decembra 2002 (doručenie návrhu na začatie konania) do 4. apríla   2005   (nariadenie   termínu   pojednávania   na   26.   máj   2005),   t.   j.   takmer 28 mesiacov.

Okresný   súd   Trnava   bol   v priebehu   napadnutého   konania   nečinný   v období od 30. augusta 2006 [vrátenie spisu po rozhodnutí o odvolaní Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“)] do 6. júla 2007 (pripustenie zmeny návrhu), t. j. 10 mesiacov. Okrem   nečinnosti   Okresného   súdu   Trnava   bolo   ním   vedené   konanie   poznačené aj neefektívnosťou, ktorú možno vyvodiť z dôvodov, pre ktoré bol uznesením krajského súdu   sp.   zn.   9 Co 332/2005   z   28.   júla   2006   rozsudok   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn. 11 C 281/2002   z 19.   októbra   2005   zrušený   a vec   mu   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie. V odôvodnení označeného uznesenia krajského súdu, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok, sa totiž okrem iného uvádza:

„Pokiaľ   teda   súd   prvého   stupňa   napriek   tomu,   že   upravený   návrh   vykazoval odstrániteľné vady, bez toho, že by navrhovateľov postupom podľa § 43 O. s. p. vyzval na ich   odstránenie   vydal   vo   veci   meritórne   rozhodnutie,   ktorým   takýto   návrh   zamietol, nepostupoval   správne   a svojím   postupom   odňal   navrhovateľom   možnosť   konať pred súdom.“

Argumentáciu Okresného súdu Piešťany, ktorý vo vyjadrení k sťažnosti v spojitosti s doterajším   priebehom   preskúmavaného   konania   poukazoval   na   vysoký   nápad   vecí, resp. personálne   zmeny,   ústavný   súd   nemohol   akceptovať,   pretože   podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

V súvislosti   so   skúmaním   podielu,   či   oba   sťažovateľmi   označené   okresné   súdy prispeli   k predĺženiu   namietaného   konania,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť, že v danom prípade prijal sťažnosť na ďalšie konanie voči obom sťažovateľmi označeným všeobecným   súdom,   aj   keď   v zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy smerujúce voči všeobecnému súdu, ktorý v čase doručenia sťažnosti vo veci už nekoná, zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnené.   V okolnostiach   daného   prípadu   by   však   podľa   názoru   ústavného   súdu uplatnenie   tejto   stabilizovanej   judikatúry   odporovalo   princípom   všeobecne   ponímanej spravodlivosti. Keďže k zmene miestnej príslušnosti z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany došlo na základe zákona č. 511/2007 Z. z., bolo by z hľadiska materiálneho chápania ústavnosti nespravodlivé, aby zodpovednosť za celý doterajší priebeh konania mal niesť   novozriadený   Okresný   súd   Piešťany,   keď   navyše   v čase   doručenia   sťažností ústavnému súdu bol zákon č. 511/2007 Z. z. účinný iba 21 dní, a preto počas uvedeného krátkeho   obdobia   jeho   postupom   ani   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní nemohlo dôjsť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že k zbytočným prieťahom v právnej   veci   sťažovateľov   došlo   len   postupom   Okresného   súdu   Trnava,   ktorým   bolo predmetné konanie vedené do 31. decembra 2007 pod sp. zn. PN-11 C 281/2002. Pretože v súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. prešiel s účinnosťou od 1. januára 2005 z bývalého   Okresného   súdu   Piešťany   na   Okresný   súd   Trnava   okrem   výkonu   súdnictva aj výkon   všetkých   práv   a povinností,   ústavný   súd   pripísal   Okresnému   súdu   Trnava zodpovednosť   aj   za   nečinnosť   bývalého   Okresného   súdu   Piešťany,   ktorý   nemožno stotožňovať   s novozriadeným   Okresným   súdom   Piešťany   konštituovaným   podľa   zákona č. 511/2007 Z.   z. Vzhľadom   na tento   záver   ústavný súd vyslovil   porušenie   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, len pokiaľ ide o Okresný súd Trnava.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosti vo vzťahu k (novozriadenému) Okresnému súdu Piešťany nevyhovel a Okresný súd Trnava v súčasnosti už v právnej veci sťažovateľov nekoná, nepovažoval za vhodné prikázať Okresnému súdu Piešťany, aby v predmetnej veci ďalej   konal   podľa   osobitných   predpisov   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia   domáhajúci   sa   rozhodnutia   súdu [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia   žiadali   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v celkovej   sume 200 000 Sk pre každého z nich (po 100 000 Sk od každého z označených porušovateľov ich základného   práva)   argumentujúc   najmä   tým,   že   nečinnosť   v konaní   v ich   právnej   veci vyvoláva u nich pocit právnej neistoty a „vzrastajúcu nechuť k zákonom, ktoré garantujú ich práva“.

Pri   určovaní   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   v súčasnosti   Okresným   súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 43/2008 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného čiastočný podiel sťažovateľov na spomalení konania, povahu veci a význam konania   pre   sťažovateľov,   ako   aj   skutočnosť,   že   vyhodnocované   konanie   nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy 1 350 € pre každého navrhovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4   zákona   o ústavnom   súde.   Priznané   finančné   zadosťučinenie   je   povinný   vyplatiť sťažovateľom Okresný súd Trnava, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. K. v konaní pred ústavným   súdom.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou, ktorá vykonala štyri úkony právnych služieb pre každého zo sťažovateľov [2 x prevzatie a príprava   zastúpenia   a   2 x   písomné   podanie   (sťažnosť)].   Všetky   úkony   boli vykonané v roku 2008. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 2 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu [§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 632,54 € (19 056 Sk za úkony v roku 2008)], čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume 105,42 € (3 176 Sk). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži   o   20   %,   ak   ide   o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   osôb. Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní dvoch sťažovateľov, preto základnú sadzbu tarifnej   odmeny   po   jej   znížení   o 20 %   určil   v celkovej   sume   674,71   €   (20 326,40   Sk), ktorá spolu   s režijným   paušálom   [8   x   6,31   €   (190   Sk)]   predstavuje   sumu   725,15 € (21 846,40 Sk).

Vzhľadom na to, že obe sťažnosti vypracované advokátkou sa týkali toho istého konania za účasti tých istých účastníkov konania a text oboch sťažností je takmer identický, ústavný   súd   znížil   takto   vypočítanú   odmenu   za   poskytovanie   služieb   o jednu   polovicu, t. j. na sumu 362,58 €, t. j. 10 923,20 Sk.

Podanie právnej zástupkyne doručené 5. septembra 2008 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom   na   jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie   relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je Okresný súd Trnava povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009