znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 218/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť R. T., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie čl.   12 Ústavy   Slovenskej republiky   a základného práva podľa   čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   sp.   zn.   1   Pp   81/04 z 15. decembra 2004 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 23/05 z 25. januára 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. T. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2005 doručená sťažnosť R. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Pp 81/04 z 15. decembra 2004 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 23/05 z 25. januára 2005.

Sťažovateľ   uviedol,   že   sťažnosť   podáva „proti   rozhodnutiu   Okresného   súdu v Rimavskej Sobote (ktorý Uznesením č. 1 Pp 81/04) ako aj proti rozhodnutiu Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   (ktorý   Uznesením   č.   5   To   23/05)   zamietli   moju   žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody“.

Podľa názoru sťažovateľa boli označenými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu porušené jeho práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru, pretože „ani jedno ustanovenie zákonov platných v SR neneguje právo podmienečného prepustenia len z toho dôvodu, že som bol viackrát súdne trestaný. Toto odôvodnenie súdu sa prieči § 62 ods. 1 Tr. zák. v závere vety, že aj obzvlášť nebezpečný recidivista môže byť podmienečne prepustený po výkone 2/3 (dvoch tretín) uloženého trestu“.

Sťažovateľ   sa   domáha   aj   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 1 000 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených základných práv   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Pp   81/04   z 15.   decembra   2004   v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 23/05 z 25. januára 2005.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a jej   príloh   zistil,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 1 Pp 81/04   z   15. decembra 2004   rozhodol   tak,   že   žiadosť   sťažovateľa   o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 To 23/05 z 25. januára   2005   tak,   že   ju   zamietol.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi doručené 22. februára 2005.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Podľa   §   140   ods.   1   písm.   b)   Trestného   poriadku   je   uznesenie   právoplatné a vykonateľné,   ak   zákon   síce   proti   nemu   pripúšťa   sťažnosť,   avšak   v zmysle   písm.   cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 22. februára 2005 (rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozhodnutím   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   25.   januára   2005)   a predmetná sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 10. augusta 2005, teda v čase, keď nepochybne už uplynula lehote ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Preto je sťažnosť podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005