znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. S. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Dunajská   Streda   č. k. 5 C 133/07-77   zo   6.   marca   2009   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave č. k. 23 Co 223/2009-119 zo 17. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011 doručená sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. S. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5   C   133/07-77   zo   6.   marca   2009   (ďalej   aj   „napadnutý   rozsudok   okresného   súdu“)   a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Co 223/2009-119 zo 17. marca 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu Košice II 8. januára 2007 domáhal, aby bol žalovaný (Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pozn.) zaviazaný nahradiť mu škodu vo výške 43 241 Sk, t. j. 1 435,33 € v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov z dôvodu, že „jeho sťažnosť, ktorú podal na postup vo vyšetrovaní jeho trestného oznámenia pre krádež plynového kotla v obci L., vyhodnotila Sekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad kontroly MV SR ako dôvodnú“. K postúpeniu veci z Okresného súdu Košice II na okresný súd došlo 5. marca 2007, pričom okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 133/07-77 zo 6. marca 2009   žalobu zamietol.   Krajský   súd   na základe   sťažovateľom podaného odvolania rozsudkom č. k. 23 Co 223/2009-119 zo 17. marca 2010 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Vzhľadom   na   tú   skutočnosť,   že   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   bol   potvrdený Krajským súdom, neboli dané podmienky na to, aby sťažovateľ mohol podať dovolanie proti týmto rozsudkom. Z uvedeného dôvodu sme dňa 07. 12. 2010 podali Podnet na mimoriadne dovolanie   podľa   §   243e   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   a navrhli   sme,   aby generálny prokurátor SR na základe nášho podnetu ako účastníka konania po zistení, že hore uvedenými právoplatnými rozsudkami súdov bol porušený zákon,   a že to vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, podal proti týmto rozhodnutiam súdov mimoriadne dovolanie.

Krajská   prokuratúra   Trnava   listom   zo   dňa   09.   02.   2011,   ktorý   bol   doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 21. 02. 2011 naše námietky uvádzané v podnete na podanie   mimoriadneho   dovolania   neuznala   za   dôvodné   a náš   podnet   ako   nedôvodný odložila.

Zo strany sťažovateľa boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky (podanie žaloby   a odvolania   proti   rozsudku   Okresného   súdu   v Dunajskej   Strede),   nebolo   možné podať   dovolanie   z dôvodu   jeho   neprípustnosti   a taktiež   bol   podaný   podnet   na   podanie mimoriadneho   dovolania,   ktorý   bol   ako   nedôvodný   odložený.   Vzhľadom   k tomu,   že neexistuje ďalší riadny, či mimoriadny opravný prostriedok v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,   sú   splnené   podmienky   na   to,   aby   vec   preskúmal   v rámci   svojej   subsidiárnej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy ústavný súd. Je zachovaná 2-mesačná lehota, ktorá začala plynúť doručením rozhodnutia Krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011... Nemôžeme   súhlasiť   s právnym   záverom   súdov,   že   neboli   splnené   podmienky   na priznanie uplatneného nároku pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a zisteným   nesprávnym   postupom   polície.   Sme   presvedčení,   že   právoplatné   rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu spočívajú   a vychádzajú zo skutkového zistenia, ktoré   nemá   oporu   vo   vykonanom   dokazovaní   a v nesprávnom   právnom   posúdení   veci, pretože   sťažovateľovi   bola   spôsobná   škoda   nečinnosťou   vyšetrovateľa,   pretože   keby   si riadne   plnil   svoje   povinnosti,   mohol   byť   páchateľ   trestného   činu   krádeže   odhalený a sťažovateľ si mohol škodu uplatniť priamo od neho. V dôsledku toho, že vyšetrovateľ ani nevykonal   ohliadku   miesta   činu,   nevypočul   svedkov,   zanedbal   svoje   povinnosti a v konečnom dôsledku spôsobil škodu sťažovateľovi.“

Sťažovateľ   na základe   uvedeného žiada,   aby ústavný súd   po prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 133/07 ako aj Krajský súd Trnava potvrdzujúcim rozsudkom č. k. 23 Co 223/2009 porušili základné práva Ing. J. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2.   Rozsudok   Okresného   súdu   v Dunajskej   Strede   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 133/07 ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 23 Co 223/2009 Ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Ing. J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Podľa   zistení   ústavného   súdu   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   v   spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2010,   pričom   sťažnosť   bola ústavnému   súdu   doručená   21.   apríla   2011,   teda   zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu priamo dostupné.   Ustanovenie §   243e   ods.   1 zákona č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   neukladá   totiž povinnosť   (nevzniká   právny   nárok)   vyhovieť   každému   podnetu.   Je   na   voľnej   úvahe generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   rozhodnúť o tom,   či   podá,   alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné podmienky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   splnené).   Oprávnenie   na   podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 19/01).

Ústavný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že plynutie dvojmesačnej lehoty   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   začalo   až   dňom   doručenia   mu „rozhodnutia krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011“. Samotné podanie podnetu v prípade   jeho nevyhovenia   generálnym prokurátorom   Slovenskej   republiky   nie je totiž účinným právnym   prostriedkom,   ktorý   právny   poriadok   Slovenskej   republiky   poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich   základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011