znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/09-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 Nc 327/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v označenom súdnom konaní je sťažovateľ v pozícii navrhovateľa (návrh na obnovu konania doručil okresnému súdu 24. mája 1995). Konanie do dnešného dňa nie je skončené. Sťažovateľ 24. júna 2008 využil aj podanie sťažnosti podľa   § 62 a nasl. zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorú   okresný   súd   uznal   za   dôvodnú   s tým,   že podpredsedníčka okresného súdu mu oznámila, že „zbytočné prieťahy boli sudkyni vytknuté a bola upozornená na zabezpečenie bezprieťahového konania“.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   MUDr.   M.   S.,   bytom   C.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III vedenom pod. sp. zn. Nc 327/97 (16 Nc, pozn.) a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   pod.   sp.   zn.   Nc   327/97 (16   Nc,   pozn.) prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

MUDr. M. S., bytom C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Bratislava III ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi JUDr. M. T. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 2 908 EUR na účet vedený vo VUB, a. s. č. ú. 1976947559/0200 do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu označeného základného práva dochádza podľa neho vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej okresným súdom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní o návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.

Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. júna 2009 vyplýva, že uznesením č.   k.   16   Nc   327/1997-78   z 9.   júna   2008   ustanovil   okresný   súd   sťažovateľovi   nového právneho zástupcu a v nadväznosti na to ho uznesením č. k. 44 C 9/2008-84 vyzval na doplnenie podania z 24. mája 1995. Sťažovateľ tak urobil 11. novembra 2008, avšak žiaden ďalší relevantný úkon okresný súd do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu vo veci neurobil. Právna zástupkyňa sťažovateľa v tomto doplnení sťažnosti uviedla aj nový petit, keď navrhla, aby ústavný súd vyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ chce dosiahnuť zmenu právoplatného rozsudku okresného   súdu   č. k. 6 C 213/93-26   z 24.   júna   1994   prostredníctvom   mimoriadneho opravného prostriedku, obnovy konania, a preto ho napadol návrhom na obnovu konania.

Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) návrh na obnovu konania   súd   uznesením   buď   zamietne,   alebo   obnovu   konania   povolí.   V   zmysle   ods. 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia vo veci.

Podľa   § 235   ods. 1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 OSP, ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože   nejde   o rozhodovanie   o občianskom   práve   alebo   záväzku   a odstránenie   stavu právnej   neistoty   v primeranej   lehote   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci.   Takéto rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní,   v zmysle   § 159   ods. 1   OSP predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť,   že pod ochranu čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   nespadá   konanie   o mimoriadnych   opravných   prostriedkoch,   za   ktorú   treba považovať aj obnovu konania (A. B. C. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003).

Prekážka veci   rozhodnutej   odpadne   len   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia o povolení obnovy konania (napr. I. ÚS 5/02, II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06). Pretože v čase doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   o návrhu   sťažovateľa   na   obnovu   konania   nebolo právoplatne rozhodnuté, nemohlo vzhľadom na citovanú judikatúru ústavného súdu u neho ani dôjsť   k porušeniu   označeného   základného   práva,   a preto   ústavný   súd   jeho   sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada vysloviť aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Aj bez bližšieho identifikovania je zrejmé, že namieta porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Napriek svojmu právnemu zastúpeniu však sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol dôvody, pre ktoré namieta porušenie tohto svojho základného práva tak, ako to ustanovuje aj   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   upravuje všeobecné   náležitosti   každého návrhu, o ktorom má ústavný súd konať.

V súlade so svojou doterajšou rozhodovacom činnosťou (I. ÚS 63/05, II. ÚS 117/05, III.   ÚS   107/06)   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľ   je   v konaní   o jeho   sťažnosti   pred ústavným   súdom   zastúpený   advokátkou.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o ďalších   požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009