znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/08-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   10.   októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. J. F., B., zastúpeného advokátom Mgr. S. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Malacky   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   6 C 295/2008 (predtým vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. MA 6 C 220/03), za účasti Okresného súdu Malacky, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Malacky vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   6 C 295/2008 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Malacky p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 295/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   J.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Malacky p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Malacky j e   p o v i n n ý   nahradiť   Ing.   J.   F.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   6   732 Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. S. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2008 doručená sťažnosť Ing. J. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. S. T., B., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 295/2008 (pôvodne vedenej pod sp. zn. MA 6 C 220/03).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 22. mája 2003 Okresnému súdu Bratislava I žalobu vo veci ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená bývalému Okresnému súdu Malacky, kde bola vedená pod sp. zn. 6 C 220/03.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Súd vo veci od roku 2003 až do pojednávania dňa 6. 11. 2007 nekonal viac ako 3 roky s tým odôvodnením, že vzhľadom na predmet sporu, kde sa navrhovateľ domáha ospravedlnenia   sa   a náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   od   žalovaného, ktorý   svoje   výroky   predniesol   na   verejnom   pojednávaní   v trestnej   veci   ako   obhajca obžalovaného, sa muselo počkať, kým rozhodne súd v trestnej veci, kde mali odznieť výroky, podľa navrhovateľa spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho cti a dobrej povesti.“

Na pojednávaní 5. marca 2008 zákonná sudkyňa spochybnila „... príslušnosť súdov Slovenskej   republiky   v danej   veci   konať,   odvolávajúc   sa   na   miesto   trvalého   bydliska žalobcu, ktoré sa nachádzalo mimo územia Slovenskej republiky a odročila pojednávanie s tým, že požiada o informáciu, či Sťažovateľ mal na území Slovenskej republiky, v čase podania žaloby trvalý pobyt...“. Sťažovateľ považoval daný postup za nesprávny, preto podal sťažnosť na postup sudkyne podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej namietal aj zbytočné prieťahy v konaní.

Predseda okresného súdu „... na namietanom postupe nevidel nič, čo by zakladalo dôvod na porušenie základných práv a slobôd Sťažovateľa a nezabezpečil nápravu“, pričom „Do   dnešného   dňa   nie   je   Sťažovateľovi   známy   termín   ďalšieho   pojednávania   a ani   po piatich   rokoch   od   podania   návrhu,   nie   je   predpoklad,   že   by   bola   vec   v krátkom   čase právoplatne skončená.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   postupom   okresného   súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Ústavný súd sťažnosti vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru boli porušené tým, že Okresný súd Malacky vo veci 6 C 295/2008 nekoná bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   nariaďuje   Okresnému súdu Malacky,   aby   vo veci   6 C 295/2008 konal.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk.

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. S. T., do 15 dní odo dňa tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 217/08-10 z 31. júla 2008 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 2233/08 z 26. augusta 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2008, uviedol:

„Úvodom konštatujem, že Okresný súd Malacky bol zriadený zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ako   štatutárny   orgán   vo   funkcii   predsedu   Okresného   súdu   Malacky   som   teda oprávnený sa vyjadriť len v takom rozsahu, v akom sa vykonáva konanie na tunajšom súde. Taktiež nie som zo zákona oprávnený sa vyjadriť k obdobiu od 1. 10. 2003 do 31. 12. 2004 t. j. za obdobie počas ktorého sa viedlo konanie na bývalom Okresnom súde Malacky. Okresný súd Malacky zriadený od 1. 1. 2008 totiž nie je právnym nástupcom bývalého Okresného   súdu   Malacky,   ktorý   zanikol   31.   12.   2004.   Právnym   nástupcom   bývalého Okresného súdu Malacky sa stal podľa § 15 ods. 2 zák. č. 371/2004 Z. z. Okresný súd Bratislava   IV   a to   v rozsahu   výkonu   súdnictva,   všetkých   práv   a povinností,   vrátane prechodu majetku štátu.

Rozborom spisu sp. zn. 6 C 295/2008, som zistil nasledovné:

-vec napadla na tunajší súd prechodom súdnictva dňom 1. 1. 2008

-pojednávania vo veci boli vykonané v dňoch 16. 1. 2008, 5. 2. 2008, 5. 3. 2008, kedy bolo odročené na neurčito

-dôvodom odročenia bolo doplnenie dokazovania prostredníctvom:

a) Registra obyvateľov SR (úkon vykonaný 8. 4. 2008 a 21. 5. 2008)

b) Ministerstva vnútra SR (úkon vykonaný 8. 4. 2008)

c) Poštového úradu Bratislava 25 (úkon vykonaný 8. 8. 2008)

-Ministerstvo vnútra SR vyhovelo dožiadaniu súdu 10. 6. 2008, Register obyvateľov SR

10. 7. 2008 a Poštovému úradu Bratislava 25 plynie lehota na vyjadrenie.

Na podklade vyššie uvedeného rozboru konštatujem, že v predmetnej veci sa konalo plynule, bez závažnejších prieťahov, a preto navrhujem sťažnosť sťažovateľa zamietnuť. Od nápadu veci boli vykonané tri pojednávania v mesiacoch január, február a marec 2008   a následne   pojednávanie   odročené   za   účelom   zadováženia   dôkazov.   Dožiadania z apríla 2008 boli príslušnými orgánmi vybavené v júni resp. júli 2008.

Je teda nesporné, že celé sťažnosťou napadnuté obdobie v ktorom konal tunajší súd t. j. od nápadu 1. 1. 2008 do podania sťažnosti na Ústavný súd SR 18. 6. 2008, je poznačené riadnou aktivitou okresného súdu nevykazujúcou známky prieťahov v konaní.

Ústavné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda na tunajšom súde porušené nebolo.“

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 29. septembra 2008, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 26. augusta 2008, uviedol:

„Čo   sa   týka   možnosti   zaujať   stanovisko   k vyjadreniu   Okresného   súdu   Malacky k sťažnosti Ing. J. F., tak vzhľadom na obsah, v ktorom nebol spochybnený sťažovateľom opísaný právny stav a z neho vyplývajúci nárok, nemám dôvod k tomuto vyjadreniu zaujať stanovisko, ktorým by som oponoval právnemu názoru Okresného súdu Malacky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe týkajúcej ochrany osobnosti. Predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za zložitú. Ústavný súd ku skutkovej stránke veci poznamenáva, že obvykle považuje spory týkajúce sa ochrany osobnosti za pomerne zložité po skutkovej stránke, a to najmä v prípadoch, keď je potrebné vykonať aj znalecké dokazovanie (IV. ÚS 244/04, IV. ÚS 16/05, IV. ÚS 41/07). Ústavný súd však z predloženého spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na skutkovú náročnosť tejto veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   pri   preskúmaní   predloženého   spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný   súd   zároveň   pri   posudzovaní   veci   prihliadal   aj   na   §   100   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 295/2008 ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I bola 28. mája 2003 doručená žaloba sťažovateľa o ochranu osobnosti proti odporcovi JUDr. M. V., B. (ďalej len „odporca“), s prílohami, ktorej bola pridelená spisová značka 7 Ct 13/2003. Okresný súd Bratislava I vydal 4. júna 2003 pokyn na postúpenie veci okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu podľa § 88 písm. o) OSP. Spis bol bývalému Okresnému súdu Malacky doručený 1. októbra 2003, kde bol vedený pod sp. zn. 6 C 220/03.

Prípisom   z 29.   marca   2004   vyzval   bývalý   Okresný   súd   Malacky   sťažovateľa   na úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu (súdny poplatok bol uhradený 12. mája 2004). Následne bývalý Okresný súd Malacky prípisom z 8. októbra 2004 vyzval sťažovateľa na predloženie požadovaných písomností. Následne už Okresný súd Bratislava IV, na ktorý prešiel od 1. januára 2005 výkon súdnictva v tejto veci, uznesením č. k. MA 6 C 220/03-55 zo 17. februára 2005 vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobe sťažovateľa.

V ďalšom období sa činnosť Okresného súdu Bratislava IV sústredila na vyžiadanie súvisiaceho trestného spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 5 T 76/02 (prípisy z 20. mája 2005 a 6. januára 2006). Na pojednávaní 13. marca 2006, na ktoré účastníci   konania   neboli   predvolaní,   Okresný   súd   Bratislava   IV   uznesením č. k. MA 6 C 220/03-82   predmetné   konanie   prerušil „až   do   právoplatného   ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 5 T 76/02“ a spis bol následne 25. augusta 2006 daný na lehotu 6 mesiacov.

Prípisom z 15. marca 2007 si Okresný súd Bratislava IV vyžiadal súvisiaci spis Okresného   súdu   Bratislava   I vedený   pod   sp.   zn.   5   T   76/02,   ktorý   bol   k predmetnému konaniu pripojený 21. mája 2007. Následne Okresný súd Bratislava IV nariadil 3. septembra 2007   termín   pojednávania   na   9.   október   2007.   Uvedené   pojednávanie   bolo   z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania odročené na 6. november 2007. Na pojednávaní 6.   novembra   2007   Okresný   súd   Bratislava   IV   a na   pojednávaniach   16.   januára   2008, 5. februára 2008 a 5. marca 2008 okresný súd vykonal dokazovanie v danej veci, pričom ostatné pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vypravenia prípisov týkajúcich   sa   adresy   a druhu   pobytu   sťažovateľa   na území   Slovenskej   republiky   v čase podania žaloby (úpravy z 19. marca 2008, 19. mája 2008, 8. augusta 2008 a 18. augusta 2008). Následne bol spis 2. septembra 2008 predložený ústavnému súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu   správy   majetku   štátu,   práv   a povinností   z pracovnoprávnych   vzťahov a štátnozamestnaneckých   vzťahov   a   iných   právnych   vzťahov   a   práv   a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli k 1. januáru 2005 z okresného súdu na Okresný súd Bratislava IV.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona stal okresný súd od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľa, čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označených práv sťažovateľa   aj   za   obdobie,   v ktorom   boli   vo   veci   miestne   a vecne   príslušné   konať   iné okresné súdy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených základných   práv   sťažovateľa   považoval   konanie   pôvodne   vedené   bývalým   Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 6 C 220/03, neskôr vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. MA 6 C 220/03 a v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 C 295/2008 ako jeden celok.

Ústavný   súd   vyhodnotil   činnosť   okresného   súdu   ako   neefektívnu   v období   od 8. októbra   2004   do   6.   januára   2006,   v ktorom   sa   obmedzila   na   výzvu   odporcovi   na vyjadrenie   k žalobe   a vyžiadanie   súvisiaceho   trestného   spisu   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 76/02, a na tomto základe rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   295/2008   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 295/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na „narušenie dôvery   sťažovateľa   v právny   systém   Slovenskej   republiky   a princípy,   na   ktorých   je postavený   moderný   demokratický   (materiálny)   štát   porušením   jeho   Ústavou   SR garantovaných práv orgánom štátu a... vyššie uvedené medzinárodné štandardy...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým   charakter neefektívnej   činnosti   okresného súdu,   ktorá viedla   k zbytočným   prieťahom   v   konaní,   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania a povahu veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom   prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľa   v sume 20 000 Sk   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu (§ 56 ods. 4   zákona   o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   Mgr.   S.   T. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie   sťažnosti   a jej   podanie)   vykonané   v roku   2008   v   súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume dvakrát 3 176 Sk (§ 11 ods. 2 vyhlášky) a dvakrát 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada   bola   priznaná   v   sume   6 732 Sk.   Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2008