znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   N.,   Z.,   zastúpeného   JUDr.   R.   M.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v súvislosti s konaním o veci postúpenej mu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 190/2004 z 31. mája 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. N. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006   doručená   sťažnosť   V.   N.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. R.   M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Ministerstva   hospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ministerstvo   hospodárstva“)   v súvislosti   s konaním   o   veci   postúpenej   mu   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 190/2004 z 31. mája 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... podal Okresnému súdu v Trebišove ešte   v roku   1998   žalobu   o vykonanie   vhodných   a primeraných   opatrení   na   odvrátenie hroziacej škody,   pričom konanie   sa viedlo   pod   sp.   zn.   13   C   718/98.   Po   právoplatnom skončení uvedeného konania bola dovolacím rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 31. 5. 2005 vec postúpená na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky...

Napriek postúpeniu veci a povinnosti porušovateľa ústavného práva konať... podľa zákona   o energetike   č.   656/2004   Z.   z.   Ministerstvo   hospodárstva   Slovenskej   republiky dodnes nápravu nezjednalo.

Ani   1,5   roka   po   spomenutom   postúpení   veci   tak   nebolo   z pozemku   sťažovateľa odstránené vedenie vysokého napätia... ani po viac než 8 rokoch od iniciovania konania zo strany   sťažovateľa   nerozhodli   o jeho   oprávnenom   nároku   orgány   verejnej   moci... a to aj napriek výzve na odstránenie prieťahov z 29. 9. 2006...“.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:„Základné právo V. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky...   postupom   Ministerstva   hospodárstva Slovenskej republiky v správnom konaní porušené bolo.

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa prikazuje, aby v správnom konaní V. N. konalo bez zbytočných prieťahov.

V.   N.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500 000,- Sk,   ktoré   mu   je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné zaplatiť...

V.   N.   sa   priznáva   náhrada   trov   konania,   ktoré   je   Ministerstvo   hospodárstva Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa z hľadiska existencie dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil nasledovné:

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,   ak   tak   ustanoví   zákon.   Podľa   § 7   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej len „OSP“)   v   občianskom   súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z pripojeného spisu ministerstva hospodárstva vyplýva, že vec sťažovateľa mu bola postúpená   rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp. zn.   1 Cdo 190/2004   z   31. mája 2005. Ministerstvo hospodárstva listom z 26. júla 2005 postúpilo vec Š. T. Následne Š. T. listom zo 4. augusta 2005 vec „odstúpila na priame vybavenie“ K. K., ktorý vykonal kontrolu vo vzťahu   k umiestneniu   vedenia   vysokého   napätia   v blízkosti   pozemku   sťažovateľa a výsledok kontroly, ktorou nezistil porušenie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, oznámil sťažovateľovi listom z 18. januára 2006. Ministerstvo hospodárstva v nadväznosti na   tento   výsledok   kontroly   listom   z 21. marca 2006   oznámilo   sťažovateľovi,   že   začatie správneho konania považuje za bezpredmetné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu správnosti postupu   ministerstva   hospodárstva,   prípadne   ďalších   orgánov   verejnej   správy   vo   veci vrátane ich nečinnosti, je daná právomoc všeobecných súdov v správnom súdnictve. Túto právomoc nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto musí každý rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   nevyužil   všetky   možné   prostriedky nápravy na ochranu svojich práv a nepodal žalobu podľa § 250t ods. 1 OSP.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne III. ÚS 59/04 a IV. ÚS 49/04).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími nárokmi   sťažovateľa,   ktoré   sú   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2007