znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/04-4

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2004 predbežne prerokoval sťažnosť Zoltána Molnára, toho času v B. B., vo veci porušenia jeho základných práv postupom denníka Nový čas a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Zoltána Molnára   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2004 doručená   sťažnosť   Zoltána   Molnára   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   porušenia   jeho základných práv postupom denníka Nový čas.

Sťažovateľ   opiera   svoju   sťažnosť   o skutočnosť,   že   denník   Nový   čas   uverejňuje o ňom ako o osobe, ktorá je vo väzbe, informácie, akoby bol právoplatne odsúdený, čo dokresľuje aj uverejnením jeho fotografie z 18. mája 2004 v uvedenom denníku. Sťažovateľ uverejnenie fotografie svojej osoby bez prekrytia očí a bez jeho súhlasu vníma v súvislosti s trestným konaním, v ktorom sa rozhoduje o jeho vine a treste, ako porušenie prezumpcie neviny.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je založená len vtedy, ak nie je o ochrane základných práv a slobôd, ktorých porušenie sa namieta, oprávnený rozhodovať   iný   (všeobecný)   súd.   V danom   prípade   je   o ochrane   základných   práv sťažovateľa oprávnený rozhodovať všeobecný súd na základe žaloby o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa nemá ústavný súd právomoc.

Zároveň ústavný súd opierajúc sa o svoju doterajšiu judikatúru (napr. II. ÚS 133/04) poukazuje   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   môže   smerovať   len   proti rozhodnutiam, opatreniam alebo zásahom orgánov verejnej moci, ktorými sú štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci, a nie proti konaniu či   úkonom   právnických   osôb,   za   akú   treba   považovať   vydavateľa   denníka   Nový   čas. V danom prípade namieta sťažovateľ porušenie svojich práv v občianskoprávnom vzťahu, a preto   je   v súlade   s čl.   142   ods.   1   ústavy   („súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych... veciach“) rozhodnutie o predmete sťažnosti v právomoci všeobecných súdov.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2004