znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 217/03-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov   Juraja Horvátha a Jána Auxta na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2004 vo veci sťažnosti J. P. V. K. SROS, spol. s r. o., Dolný Kubín, zastúpenej advokátom JUDr. V. K., D.   K.,   ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 305/99, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. V. K. SROS, spol. s r. o., Dolný Kubín na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 305/99 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 305/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J. P. V. K. SROS,   spol. s r. o.,   Dolný   Kubín p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť J. P. V. K. SROS, spol. s r. o., Dolný Kubín trovy konania v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. V. K., D. K., do 15 dní od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 217/03-13 z 26. novembra 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. P. V. K. SROS, spol. s r. o., Dolný Kubín (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 305/99.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd písomným stanoviskom sp. zn. Spr. 91/04 zo 4. februára 2004 nasledovne: „Musím konštatovať, že vo veci nebolo zo strany súdu po celú dobu konané plynulo, čo však bolo spôsobené jednak častými a dlhodobými pracovnými neschopnosťami JUDr. M. S. a čiastočne aj nečinnosťou účastníka na strane odporcu.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   písomne   reagoval   na   vyjadrenie   okresného   súdu podaním z 12. februára 2004, v ktorom uvádza: „Bývalý sudca Okresného súdu v Dolnom Kubíne JUDr. M. S. vykonával v dobe podania návrhu a do roku 2003 aj funkciu predsedu Okresného súdu v Dolnom Kubíne, teda bolo v jeho právomoci organizovať činnosť súdu tak,   aby   aj   vzhľadom   na   prípadné   obmedzené   možnosti   počtu   sudcov   bola   efektívna a prejednávané   veci   boli   vybavované   bez   prieťahov.   Naviac   práceneschopnosť   sudcu vznikla až v roku 2003. Sťažovateľ má za to, že ustanovenia O. s. p. umožňovali sudcovi konať vo veci aj napriek tomu, že odporca bol v konaní nečinný a neprodukoval dôkazy, prípadne sa vyhýbal účasti na pojednávaní. Odporca sa mohol dať v prejednávanej veci zastúpiť   advokátom   alebo   komerčným   právnikom.   Naviac   v konaní   sa   riešila   otázka zaplatenia   ceny   za   dielo,   pričom   súd   mal   v preberacom   protokole   o odovzdaní   stavby preukázané, že účastníkmi bola odsúhlasená cena diela tak, ako bola uvedená v žalobe, iné dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby a opodstatnenosť nároku.“

II.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti,   jej   príloh, vyjadrení   účastníkov   konania a spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

- 30. septembra 1999 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky (v konaní pred okresným súdom žalobcu) „o zaplatenie 1 442 428,70 Sk s prísl.“,

- 4. mája 2000 vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 23. mája 2000 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 8. novembra 2000 okresný súd pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,

- 13. decembra 2000 okresný súd pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,

- 6. augusta 2001 na pojednávaní okresný súd vypočul právneho zástupcu sťažovateľky a taktiež zástupcu žalovaného; pojednávanie bolo následne odročené na neurčito za účelom vyžiadania si písomných dokladov od sťažovateľky (stavebného povolenia) a od žalovaného (stanov občianskeho združenia žalovaného) a ďalších listín (listiny ohľadne toho, kto je štatutárnym orgánom, písomnej ponuky na vykonanie prác od sťažovateľky a dôkazov o platbách, ktoré žalovaný previedol v prospech sťažovateľky, resp. iných subdodávateľských firiem),

- 16. októbra 2001 urgoval okresný súd žalovaného, aby predložil listinné dôkazy,

-   16.   novembra   2001   okresný   súd   opätovne   vyzval   žalovaného,   aby   predložil   listinné dôkazy,

- 30. júla 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 8. október 2003; 23. septembra 2003 pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

- 21. októbra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2003; účastníkom konania 27. októbra 2003 oznámil, že sa odročuje na neurčito z dôvodu zaslania spisového materiálu ústavnému   súdu   (spisový   materiál   bol   ústavnému   súdu   doručený   31.   októbra 2003, okresnému súdu vrátený 18. novembra 2003),

- pojednávanie nariadené na 15. marec 2004 bolo z dôvodu   školenia zákonnej sudkyne odročené a bol nariadený nový termín pojednávania na 17. máj 2004.

III.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy z dôvodu zbytočných prieťahov v súdnom konaní v procesnom postavení žalobkyne.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   konštantne   vychádza   z toho,   že „účelom   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   súdu,   pričom   k naplneniu   tohto   práva zásadne   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím“   (II.   ÚS   114/02,   I.   ÚS   27/03,   IV. ÚS 92/03), čo v celom rozsahu uplatňuje vo veci sťažovateľky, predmetom ktorej je zaplatenie 1 442 428,70 Sk „z titulu nezaplatenia časti ceny za vykonané dielo“.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa   ktorého   akonáhle   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   zásadne   bez   ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 20/02, IV. ÚS 92/03) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú faktická a právna zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

1) Preskúmavaním doterajšieho priebehu konania vo veci vedenej na okresnom súde pod   sp.   zn. 1 Cb   305/99   ústavný súd zistil,   že jeho predmetom   je návrh   na zaplatenie finančnej čiastky z titulu ceny diela (úhrada časti ceny diela za vykonanú prácu na základe zmluvy o dielo). Ústavný súd zo skutočností uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu   nezistil   v súčasnom   štádiu   konania   takú   okolnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver o takej faktickej a právnej zložitosti predmetnej veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť doterajší priebeh konania. Faktickú a právnu zložitosť veci nenamietal ani okresný súd vo svojom vyjadrení zo 4. februára 2004.

2) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu označeného práva sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa nepodieľala na zbytočných prieťahoch v konaní a neprispela k dĺžke konania.

3)   Tretím   kritériom,   na   základe   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v   namietanom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd vyhodnotil činnosť okresného súdu v obdobiach:

- od 30. septembra 1999 (podanie žaloby) do 6. augusta 2001 (pojednávanie),

- od 16. novembra 2001, keď okresný súd opätovne vyzval žalovaného na predloženie listinných dôkazov, do 21. októbra 2003 (nariadenie pojednávania).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a z predloženého spisu zistil, že činnosť okresného súdu a úkony ním vykonané v čase od podania žaloby (30. septembra 1999) do 6. augusta 2001 (22 mesiacov), keď súd vo veci prvýkrát pojednával, možno hodnotiť ako neefektívnu   činnosť   okresného   súdu,   ktorá   nesmerovala   k rozhodnutiu   vo   veci   samej. V tomto období okresný súd dvakrát odročil nariadené pojednávanie (8. novembra 2000 a 13. decembra 2000) z dôvodu neúčasti žalovaného. Na prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo 6. augusta 2001, uložil okresný súd žalovanému povinnosť predložiť v stanovenej lehote označené listinné dôkazy.

K zbytočným prieťahom okresného súdu v predmetnom konaní, ktoré nesmerovalo k rozhodnutiu   vo   veci   samej,   došlo   v období   od   16.   novembra   2001,   keď   okresný   súd opätovne   vyzval   žalovaného   na   predloženie   listinných   dôkazov,   do   21.   októbra   2003 (23 mesiacov), keď okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2003, ktoré bolo neskôr odročené z dôvodu zaslania spisového materiálu ústavnému súdu. V tomto období okresný súd síce nariadil 30. júla 2003 pojednávanie na 8. október 2003, toto však odročil z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Postup   okresného   súdu   síce   sťažovala nedisciplinovanosť   žalovaného,   pokiaľ   ide o účasť na pojednávaniach, predkladanie požadovaných informácií a podkladov potrebných na   rozhodovanie.   Príslušné   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   však   dávali okresnému   súdu   procesné   prostriedky,   ako   sa   s touto   nedisciplinovanosťou   vyrovnať. Okresný súd ich však nevyužil.

Z uvedených skutočností vyplýva, že postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 6 a § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 305/99 boli spôsobené prieťahy v celkovej dĺžke 45 mesiacov.

So   zreteľom   na   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné   zadosťučinenie   má   povahu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch.   Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk. Svoju žiadosť odôvodňovala doterajšou dĺžkou konania od roku 1999, ujmou spôsobenou   neistotou   v súvislosti   s uplatnením   jej   nárokov,   ako   aj   znížením   jej dôveryhodnosti   z dôvodu   dlhotrvajúcej   evidencie   nezaplatenej   a ťažko   vymožiteľnej pohľadávky v účtovníctve.

Pri   rozhodovaní   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd vychádzal   z ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   a prihliadal   na   všetky okolnosti zakladajúce porušenie uvedeného základného práva sťažovateľky.

Vychádzajúc z uvedeného, pozície sťažovateľky, princípu spravodlivosti a potreby zavŕšenia   ochrany   jej   základných   práv,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu ústavný súd dospel k názoru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk je dostatočnou satisfakciou spojenou s porušením základných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   rozhodol   priznať   úhradu   trov   konania   sťažovateľke,   aplikoval ustanovenie   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   môže   ústavný   súd v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   určení   výšky   trov   konania   vychádzal   ústavný   súd   z ustanovenia   §   13   ods.   8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška“),   podľa ktorého vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon právnej služby je jedna tretina výpočtového základu.

Podľa   §   1   ods.   3   vyhlášky   výpočtovým   základom   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   predchádzajúceho kalendárneho   roka.   Podľa   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý polrok 2002 dosahovala priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky výšku 12 811 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu   za   dva   úkony   právnej služby (príprava a prevzatie veci a sťažnosť), každý v hodnote 4 270 Sk [§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky]. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 128 Sk [§ 19 vyhlášky], t. j. spolu 8 796 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004