znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 216/2014-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Jána Lubyho, prerokoval prijatú sťažnosť M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S., zastúpených advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, Štúrova 20, Košice,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011, za účasti Okresného súdu Košice II, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. S., G. F., M. S. a K. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C   34/1997   v   období   po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011 p o r u š e n é   b o l i.

2. Základné právo S. S. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 p o r u š e n é   b o l i.

3. M. S., G. F., M. S. a K. F. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur) a S. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   im j e   Okresný   súd   Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý uhradiť M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S. trovy   konania   v sume   364,45   €   (slovom   tristošesťdesiatštyri   eur   a   štyridsaťpäť   centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Kristíny Piovarčíovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013 doručená sťažnosť M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„K porušeniu nášho práva ako sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 29 C 34/1997, v právnej veci žalobcu Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A o určenie vlastníckeho práva, v ktorom my sťažovatelia vystupujeme ako žalovaní v rade 5/, 6/, 27/, 47/ a 51/ tým, že v uvedených časových úsekoch súd nevykonal žiadny úkon.

Okresný   súd   Košice   II   koná   vo   vyššie   označenej   právnej   veci   od   roku   1997, t. j. 16 rokov.

Postup súdu pri prejednávaní predmetnej   veci,   resp.   jeho nečinnosť a zbytočné prieťahy   už   boli   viackrát   namietané   a   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyniesol vo veci zbytočných prieťahov do dnešného dňa 4 nálezy, a to sp. zn. IV. ÚS 300/04, sp. zn. II. ÚS 8/05, sp. zn. IV. ÚS 37/05 a naposledy sp. zn. II. ÚS 335/2011. Vo všetkých troch bolo pod bodom 2 prikázané súdu konať bez nich.

Po   uvedených   nálezoch   sa   spor   po   vecnej   stránke   nijako   neposunul,   čo   viedlo následne k podaniu ďalšej ústavnej sťažnosti. Od vydania posledného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2001 z 09. 11. 2011 sa činnosť okresného súdu prejavila iba v tom, že vydal uznesenie o ustanovení znalca z odboru geodézie a kartografie v osobe D.   B.   Predmetné uznesenie   bolo vydané   dňa 14.   11.   2012,   teda   viac   ako   rok po vydaní   nálezu   Ústavného   súdu,   ktorým   bolo   prikázané   okresnému   súdu   konať   bez zbytočných prieťahov.

V   zmysle   označeného   uznesenia   okresného   súdu   bol   ustanovený   znalec   povinný podať znalecký posudok do 60 dní od doručenia spisového materiálu, čo sa však nestalo. Súd napriek pokynu ústavného súdu nekonal bez zbytočných prieťahov a neučinil žiadne opatrenia, aby znalec vypracoval znalecký posudok čo najskôr...

V   označenom   súdnom   konaní   sme   podali   viacero   urgencií   konania   a   sťažností na prieťahy   v   konaní.   Od   posledného   nálezu   Ústavného   súdu   v   roku   2011   sme   dňa

20. 05. 2013   podali   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   v   zmysle   ust.   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov.

Na našu sťažnosť zo dňa 20. 05. 2013 odpovedal písomne predseda Okresného súdu Košice II listom zo dňa 29. 05. 2013, v ktorom uviedol, že po oboznámení sa so zberným spisom   zistil,   že   kompletný   spisový   materiál   bol   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku odoslaný ustanovenému znalcovi dňa 14. 03. 2013.

Ďalej   uviedol,   že   ustanovený   znalec   podaním   zo   dňa   14.   05.   2013   požiadal o predĺženie lehoty na odovzdanie znaleckého posudku do 19. 08. 2013, čo odôvodnil tým, že dňa 01. 05. 2013 nadobudla účinnosť vyhláška č. 87/2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v   znení neskorších predpisov v znení vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM UGKK SR 9/2013, 10/2013, 11/2013, 12/2013 a 13/2013, ktorým sa mení technológia   merania   a   vyhotovovania   elaborátu   geometrického   plánu   a   vektorových geodetických   podkladov   na   aktualizáciu   súboru   geodetických   informácií   katastra nehnuteľností. Až 07. 05. 2013 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR k predmetnej novej vyhláške a k usmerneniam zorganizoval školenie pre geodetov košického a prešovského kraja. S tým súvisí aj úprava programového vybavenia, na ktoré znalec čaká od dodávateľa softvéru a potrebuje čas na prispôsobenie sa novým úpravám.“

Sťažovatelia   na   základe   uvedeného   navrhujú,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľov v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2011 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II   v konaní vedenom pod sp.   zn. 29 C/34/97 porušené bolo.

2) Okresnému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C/34/97 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľom M.   S., G. F., M.   S., K. F. a S.   S.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 € pre každého sťažovateľa, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   216/2014-14   z   3.   apríla   2014   prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. mája 2014 predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadril   k   otázke   vhodnosti   ústneho   pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 20. mája 2014 okrem iného uviedol:

«... Priebeh daného konania je ovplyvnený predovšetkým skutočnosťou veľkého počtu účastníkov konania na strane žalovaných, ktorých je v súčasnosti 56, pričom v dôsledku úmrtia viacerých účastníkov v priebehu prebiehajúceho konania sa ich počet ešte zvyšuje. Nejde pritom len o mechanické skúmanie „kto za koho v konaní nastupuje“, ale o dodržanie ustanovení   zákona,   kedy   žiadnemu   z   účastníkov   nemôže   byť   odňaté   právo   konať   pred súdom, čiže vytýčeného pojednávania majú právo zúčastniť sa všetci jeho účastníci. Až pri zabezpečení týchto procesných podmienok pre všetkých „aktuálnych“ účastníkov je možné riešiť otázky hmotnoprávne. Za účelom zistenia aktuálneho okruhu účastníkov vykonáva zákonná sudkyňa vždy úkony bez zbytočného odkladu, avšak „urýchlenie konania“ v tomto smere   zabezpečiť   nemôže   a   toto   je   závislé   od   prebiehajúcich   dedičských   konaní,   teda objektívnych   skutočností,   ktoré   v   tomto   konaní   zákonná   sudkyňa   ovplyvniť   nemôže. Podrobne sa o uvedenej skutočnosti zmieňuje na strane 3 svojho vyjadrenia.

To, že znalecké dokazovanie bolo nariadené až rok po doručení nálezu ústavného súdu neznamená, že súd nevykonal vo veci žiadne úkony. Práve naopak, súd v uvedenom období vykonával ďalšie úkony obsiahnuté vo vyjadrení zákonnej sudkyne, potrebné pre ďalší priebeh konania, ako aj riešil procesné nástupníctvo v konaní.

Nahliadnutím   do   predmetného   spisu   sa   mohli   sťažovatelia   presvedčiť, že po nariadení znaleckého dokazovania súd vykonával úkony v súvislosti so zabezpečením vyplatenia preddavku ustanovenému znalcovi, o ktorý požiadal listom zo dňa 10. 12. 2012, v ktorom svoju požiadavku odôvodnil (č. l. 1047 spisu). Opäť sa teda nejednalo o svojvoľnú nečinnosť súdu.

Dňa 14. 3. 2013 bol znalcovi odoslaný predmetný spis. Listom zo dňa 13. 5. 2013 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie a odovzdanie znaleckého posudku (ako to napokon uvádzajú aj sťažovatelia v článku III svojej sťažnosti, teda o žiadosti znalca boli informované). Tejto jeho žiadosti bolo vyhovené listom zo dňa 15. 5. 2013.

Znalecký posudok bol súdu doručený 24. 9. 2013. Bezprostredne po doručení tohto posudku a ukončení dlhotrvajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne táto začala vo veci vykonávať ďalšie úkony.

Termín najbližšieho pojednávania je stanovený na 2. 6. 2014. Od   doručenia   posledného   nálezu   ústavného   súdu   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedošlo   a   jeho   dĺžka   je   ovplyvnená   výlučne   vyššie   uvedenými   procesnými   prekážkami, na ktoré poukazuje i zákonná sudkyňa a ktoré okresný súd nemôže vylúčiť, ani žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Rozhodnutie ústavného súdu obsiahnuté v náleze zo dňa 9. 11. 2011 je rešpektované a ako som uviedol, dĺžka konania je ovplyvnená objektívnymi okolnosťami bez zavinenia súdu, preto navrhujem sťažovateľom finančné zadosťučinenie nepriznať.»

K   svojmu   stanovisku   predseda   okresného   súdu   priložil   aj   vyjadrenie   zákonnej sudkyne, ktorá v ňom okrem iného uviedla:

„Nález   ÚS   SR   sp.   zn.   II.   ÚS   335/2011   bol   tunajšiemu   súdu   doručený   dňa 21. 11. 2011 a po tomto termíne boli vykonané zo strany súdu nasledovné úkony v spise:

23. 11. 2011 – stanovený termín pojednávania na deň 26. 1. 2012

29. 11. 2011 – žiadané listinné dôkazy od tretích osôb

29. 12. 2011 – ustanovenie opatrovníka dedičom po žalovanej v 18. rade

26. 1. 2012 – pojednávanie, oboznámený obsah listinných dôkazov v spise, vypočutý ďalší   zo   žalovaných   a   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   žiadosti   žalobcu na upresnenie   okruhu   žalovaných   a   petitu.   Žalobcovi   stanovená   lehote   najneskôr do 29. 2. 2012.

26. 1. 2012 – Uznesením zastavené konanie vo vzťahu určenia vlastníckeho práva k stavbám.

6. 3. 2012 – na žiadosť žalobcu predĺžená lehota na upresnenie okruhu žalovaných do 15. 4. 2012

30. 3. 2012 – vykonanie dožiadania na kataster nehnuteľností

18.   4.   2012   –   Uznesením   uložená   poriadková   pokuta   žalobcovi   pre   nesplnenie povinnosti upresniť okruh žalovaných.

14.   5.   2012   –   opätovne   žiadaný   kataster   nehnuteľností   o   zodpovedanie   otázok v zmysle referátu zo dňa 30. 3. 2012, keďže zodpovedali iné otázky ako boli položené

5. 6. 2012 – žiadaný vyvlastňovací spis zo Štátneho archívu na základe odpovede Katastrálneho úradu

11. 7. 2012 – vyžiadanie listinných dokladov z Okresného súdu Košice I na základe návrhu žalobcu o doplnenie dokazovania

16. 7. 2012 – Uznesením pripustení do konania žalovaní v 52. a 53. rade na základe návrhu žalobcu

7. 8. 2012 – žiadaný pobyt z CEPO u žalovaného v 52. rade /neznámy/ a listinných dôkazov z katastra, nakoľko OS KE I 30. 7. 2012 oznámil, že tieto doklady sa nachádzajú na katastri

5. 9. 2012 – po zistení pobytu žalovaného v 52. rade doručovanie listín, vyžiadanie listín   zo   Štátneho   archívu   na   základe   oznámenia   katastrálneho   úradu,   že   tieto   listiny sa nachádzajú v Štátnom archíve

3.   10.   2012 – oznámenie žalobcovi, že listiny,   ktoré žiadal vyžiadať od štátnych orgánov, sa tam nenachádzajú

5. 11. 2012 – zisťovanie dátumov narodenia a bydliska u žalovaných, ktorí majú byť pripustení do konania ako ďalší žalovaní, pretože boli žalobcom identifikovaní len menom a priezviskom a rovnaké údaje o nich sa nachádzali aj na liste vlastníctva, dotaz na znalcov, v akej lehote sú schopní vypracovať znalecký posudok

14. 11. 2012 – Uznesením nariadené znalecké dokazovanie

2. 1. 2013 – vydaný platobný rozkaz na vyplatenie preddavku znalcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 12. 2012

2. 1. 2013 – Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania pokynom sudcu dané do učtárne na vymáhanie

4.   1.   2013   –   úradný   záznam   o   tom,   že   učtáreň   vyplatí   preddavok   zo   štátnych prostriedkov až po 18. 1. 2013

7. 1. 2013 – mailom oznámené znalcovi kedy mu bude vyplatený preddavok

11.   1.   2013   –   úradný   záznam,   že   učtáreň   neprevzala   platobný   poukaz   zo   dňa 2. 1. 2013   a   Uznesenie   dané   na   vymáhanie   justičnej   pokladnice   z   dôvodu,   že   záloha na vypracovanie znaleckého posudku má byť vyplatená z preddavku

22.   1.   2013   –   úradný   záznam   o   tom,   že   vyšší   súdny   úradník   odmietol   opatriť uznesenie pečiatkou predbežná kontrola

28. 1. 2013 – pokyn sudcu na zaslanie spisu znalcovi

5. 2. 2013 – záznam vyššieho súdneho úradníka o vykonaní predbežnej finančnej kontroly

7. 2. 2013 – pokyn sudcu na preverenie úhrady preddavku a pokyn na urgovanie Justičnej pokladnice

21. 2. 2013 – pokyn sudcu na preverenie úhrady preddavku

25. 2. 2013 – úradný záznam, že k úhrade preddavku nedošlo

27. 2. 2013 – žiadosť na znalca, či vyhotoví znalecký posudok aj bez zaplatenia preddavku   a   či   požaduje   pôvodný   preddavok,   keďže   došlo   k   zníženiu   počtu   podaných posudkov

4. 3. 2013 – odpoveď znalca, že preddavok požaduje

6. 3. 2013 – úradný záznam, že k úhrade preddavku nedošlo

7. 3. 2013 – opätovne vydaný platobný rozkaz

13. 3. 2013 – pokyn sudcu na zaslanie spisu znalcovi

14. 5. 2013 – na žiadosť znalca súhlas súdu s predĺžením lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 19. 8. 2013

2. 9. 2013 – súdom vyzvaná Správa katastra na úradné overenie znaleckého posudku, keďže podľa oznámenia znalca jej bol zaslaný 5. 8. 2013

11. 9. 2013 – 15. 11. 2013 – PN sudkyne

24. 9. 2013 – zaslaný znalcom znalecký posudok

26.   9.   2013   –   pokyn   zastupujúceho   sudcu   pre   vyššieho   súdneho   úradníka na rozhodnutie o znalečnom

10. 10. 2013 – Uznesenie o priznaní znalečného

23. 10. 2013 – spis pridelený sudkyni JUDr. Mikovej

18. 11. 2013 – spis pridelený späť do súdneho oddelenia 29 C

19. 11. 2013 – uznesenie o ustanovení spoločných zástupcov pre ďalších žalovaných

20. 11. 2013 – pokyn sudcu na doručenie znaleckého posudku a výzva pre žalobcu na upresnenie petitu žaloby a okruhu účastníkov na základe znaleckého posudku

15. 1. 2014 – stanovenie termínu pojednávania na deň 26. 3. 2014

10. 3. 2014 – pokyn sudcu na zistenie dátumu úmrtia a dedičov po žalovaných, u ktorých   sa   vrátili   doručenky   s   predvolaním   na   termín   pojednávania   s   odôvodnením, že na adrese sú neznámi

12. 3. 2014 – úradný záznam o zisteniach v dedičskej kancelárii Okresného súdu Košice I a žiadaný okruh dedičov od notárky

26. 3. 2014 – pojednávanie odročené na 2. 6. 2014 bez prejednania veci z dôvodu §§ 103 a 19 osp. – úmrtie žalovaných v 28. a 41. rade

26. 3. 2014 – vypočutí mimo pojednávania ďalší zo žalovaných

7. 4. 2014 – vyžiadanie súhlasu so späťvzatím od niektorých žalovaných na základe späťvzatia žalobcu zo dňa 26. 3. 2014

14. 5. 2014 – uznesením po získaní súhlasu zastavené konanie proti 3 žalovaným, pripustená zmena účastníka konania na strane žalovaných a pripustená do konania ďalšia žalovaná v 54. rade

Predpokladaný   termín   rozhodnutia   vôbec   nie   je   známy   a   to   z   dôvodu   veľkého počtu účastníkov konania na   strane žalovaných,   pričom   ani doposiaľ   okruh žalovaných nie je   konečný,   pretože   po   zistení   bližších   identifikačných   údajov   bude   rozhodnuté o pripustení do konania ďalších dvoch žalovaných a to na základe návrhu žalobcu zo dňa 26. 3. 2014. Rozhodnutiu vo veci bráni veľký počet účastníkov konania /a to aj napriek tomu, že sú im podľa § 29a osp. ustanovení spoloční zástupcovia/, z ktorých už takmer dve desiatky v priebehu konania zomreli a súd pokračoval v konaní s ich právnymi nástupcami a to   bez   toho,   že   by   kvôli   prebiehajúcim   dedičským   konaniam   konanie   o   určenie vlastníckeho   práva   prerušoval   a   zároveň   zisťoval   pobyty   neznámych   účastníkov a aj novonastupujúcich   dedičov.   Vzhľadom   na   predmet   sporu,   ktorým   je   určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam účastníkmi konania k termínu pojednávania a teda aj rozhodnutia musia byť vždy aktuálni vlastníci podľa údajov na liste vlastníctva, pričom dochádza   k   zmenám   údajov   na   listoch   vlastníctva,   čo   sa   následne   prejavuje   návrhom žalobcu na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných či už z hľadiska dedenia alebo z dôvodu   prevodu   nehnuteľností   a   takýchto   nových   účastníkov,   s   výnimkou   dedičov, je potrebné uznesením pripúšťať do konania resp.   robiť zmeny v zmysle ust.   § 92 osp. na strane žalovaných a tieto uznesenia im doručovať. Bez toho, aby k termínu pojednávania a prípadne aj rozhodnutia bolo vykázané doručenie u všetkých účastníkov konania a títo aj mali   spôsobilosť   byť   účastníkmi   a   zároveň   nedošlo   k   zmenám   vlastníckych   vzťahov k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva predmetný súdny spor nie je možné zákonným spôsobom rozhodnúť.

Zároveň   poukazujem   na   to,   že   prípadné   ďalšie   sťažnosti   účastníkov   konania na prieťahy   v   súdnom   konaní   budú   podľa   ustálenej   judikatúry   Ústavného   súdu   SR vyhodnotené opäť ako dôvodné a to bez ohľadu na to, či súd vo veci vykonáva úkony alebo nie, vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od podania žaloby až doposiaľ a konštatovanie uvedené v Náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 335/2011 zo dňa 9. 11. 2011, že... súd vlastne iba sleduje a zaznamenáva, ktorý účastník za ktorého nastupuje... je v danom prípade pri tomto druhu   sporu   jediným   možným   zákonným   postupom   súdu   v   zmysle   platných   právnych predpisov   a   to   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   Občianskeho   zákonníka   a   to   najmä s prihliadnutím na §§ 103 a 19 osp. Skúmanie podmienok konania vrátane spôsobilosti byť účastníkom konania súd skúma v každom štádiu konania z úradnej povinnosti.“

Ústavný   súd   zo   súdneho   spisu   ďalej   zistil,   že   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd nariadil na 26. marec 2014, bolo odročené na 2. jún 2014, keď bolo opätovne odročené na neurčito, s tým, že

„1. žiadaný   žalovaný   v   52.   rade   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty, aby sa v lehote 7 dní vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu,

2. ukladá   sa právnemu zástupcovi   žalobcu,   aby v lehote do   30 dní   od dnešného pojednávania doplnil v súlade s ust. § 79 O. s. p. a nasl. údaje o žalovaných, ktorých navrhuje pripustiť do konania a to B. M. (dcéra J.) a B. M., rod. B.

Po doplnení týchto údajov bude rozhodnuté o návrhu žalobcu na ich pristúpenie do konania a po súhlase žalovaného v 52. rade bude voči nemu konanie zastavené.“.

Predseda   okresného   súdu   súčasne   oznámil   ústavnému   súdu,   že   súhlasí   s   tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný   súd   vyzval   23.   mája   2014   aj   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov, aby sa vyjadrila   k   stanovisku   okresného   súdu,   ako   aj   k   otázke   nariadenia   verejného pojednávania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   vo   svojom   podaní   z   29.   mája   2014 (doručenom ústavnému súdu 3. júna 2014) okrem iného uviedla:

„Vyjadrenie   konajúceho   OS   Košice   II   aj   konajúcej   sudkyne   považujem za neobjektívne. Je pravdou, že v spore, ktorý trvá 17 rokov, je 56 účastníkov na strane žalovaných,   ale všeobecný   súd   s nimi koná   neúčelne   a nesústredene.   Aj   napriek tomu, že účastníci si v zmysle ust. § 29a ods. 1 Osp., zvolili na zastupovanie štyroch spoločných zástupcov, súd s týmito zástupcami riadne nekoná, sústavne predvoláva všetkých účastníkov na strane žalovanej a to aj napriek tomu, že už v minulosti všetci žalovaní ako účastníci konania   vypočutí   boli.   Takýto   postup   je   kontraproduktívny   a   nenapomáha   rýchlemu skončeniu veci.

Úkony sudcu v prehľade úkonov sú pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné alebo sú takého   charakteru,   ktoré   súd nemá   vykonávať   vôbec,   napr.   15.   11.   2012 zisťovanie dátumov narodenia a bydliska u žalovaných, ktorí majú byť pripustení do konania ako ďalší žalovaní, pretože boli žalobcom identifikovaní len menom a priezviskom.

Povinnosť správne označiť žalovaných v žalobe je jednoznačne na strane žalobcu a vyplýva   mu   z   ust.   §   42   a   §   79   ods.   1   Osp.   Súd   nemá   nahradzovať   činnosť   žalobcu a má dostatok procesných prostriedkov na to, aby o žalobe ktorá nemá náležitosti podľa § 42 a § 79 Osp. rozhodol inak.

Na   vrub   OS   Košice   II   možno   pričítať   aj   nesústredenú   a   nedôslednú   činnosť vo vzťahu k   ustanovenému   znalcovi,   ktorý   zavinením   súdu   neobdržal   preddavok,   ktorý žiadal na znaleckú odmenu a ďalšie zbytočné procesné úkony namiesto toho, aby došlo k vydaniu rozhodnutia.“

Sťažovatelia súčasne oznámili, že súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhajú   vyslovenia   porušenia   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa začalo 11. februára 1997, teda pred viac ako 17 rokmi, a nie je ku dňu predbežného prerokovania právoplatne skončené. Sťažovatelia sú v namietanom konaní v procesnom postavení žalovaných; žalobcom v namietanom konaní je mesto Košice (ďalej len „žalobca“).

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje s názorom   okresného   súdu,   že   predmetný   spor   možno   hodnotiť   ako   skutkovo   náročný s poukazom   na „... nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   z faktického   hľadiska   je potrebné akceptovať, že náročnosť konania od februára 1999 ovplyvnil veľký počet žalovaných (53, medzičasom 56), ako aj zmeny v osobách žalovaných, ku ktorým došlo v dôsledku úmrtia niektorých pôvodne žalovaných v priebehu konania. Táto skutočnosť vyžadovala od okresného súdu, aby počas konania spresňoval ich okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne mohlo spomaliť priebeh konania. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť, počas obdobia posledných dvoch až troch rokov (od nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011)   sa   opakuje   sa   tá   istá   situácia   –   úmrtie   účastníka   a následné   zisťovanie   okruhu dedičov,   pričom   v   postupe   a   spôsobe   zisťovania   nedošlo   zo strany   okresného   súdu k výraznému posunu, pokiaľ ide o ich efektívnosť. Žiadna skutková náročnosť však podľa názoru ústavného súdu nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania, napriek počtu a meniacemu sa okruhu účastníkov namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov (žalovaných) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z   predloženého   spisu,   zo   sťažnosti,   ako   aj   z   vyjadrenia   predsedu   okresného súdu ústavný súd zistil, že v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011, t. j. po 21. novembri 2011, okresný súd nariadil tri pojednávania. Na pojednávaní nariadenom a uskutočnenom 26. januára 2012 okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalobcu povinnosť, aby do 29. februára 2012 „predložil presný okruh účastníkov konania ako aj presne špecifikoval predmet konania“. Pretože žalobca nedodržal lehotu na spresnenie petitu, okresný súd mu uznesením č. k. 29 C 34/1997-978 z 18. apríla 2012 uložil poriadkovú pokutu za hrubé sťažovanie postupu súdu. Ústavný súd využitie tohto poriadkového opatrenia okresného súdu hodnotí pozitívne.

Z   úkonov,   ktoré   v   relevantnom   období   okresný   súd   vykonal,   vyplýva, že sa predovšetkým zaoberal nariaďovaním znaleckého dokazovania (uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo 14. novembra 2012 znalcom z odboru geodézie a kartografie), ktoré nariadil po viac ako roku od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

Napriek tomu, že okresný súd vo svojom stanovisku uvádza, že „k ďalším prieťahom v konaní nedošlo a jeho dĺžka je ovplyvnená... procesnými prekážkami, ktoré okresný súd nemôže   vylúčiť“,   ústavný   súd   konštatuje,   že   väčšina   úkonov   okresného   súdu, ktoré sú dokumentované v spisovom prehľade od novembra 2011 do mája 2014, nesmeruje efektívne k skončeniu dokazovania a k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol, že neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené aj základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a ich   právo   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 a 2 tohto nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodovať podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde o príkaze okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 konal bez zbytočných prieťahov, pretože tento   príkaz   ústavný   súd   už   okresnému   súdu   uložil   nálezom   sp. zn.   II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľov nevyhovel.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadajú aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 1 500 € každému z nich, pričom uvádzajú:

„Hoci sa v otázke predmetu uvedeného súdneho konania nejedná v jednotlivostiach o   vysoké   obnosy,   práve   vinou   okresného   súdu   si   ako   účastníci   konania   nemôžeme definitívne usporiadať naše majetkové pomery.

Uvedená nemožnosť usporiadania si vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, v spojení s   recidívou   súdu,   ktorý   aj   napriek   viacerým   rozhodnutiam   Ústavného   súdu   vo   veci nevykonáva   úkony,   ktoré   majú   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej sa účastníci   konania   počas   jeho   trvania   nachádzajú,   je   jasným   dôkazom   neefektívnej činnosti súdu, ktorá nie je ničím ospravedlniteľná.

Z uvedených dôvodov preto ako sťažovatelia považujeme za vhodné, aby nám bolo taktiež priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 1 500 Eur pre každého sťažovateľa.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho poručovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa   názoru ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 29 C 34/1997   viac ako   17   rokov,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľov stále nebolo od rozhodnutia ústavného súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   335/2011   z   9.   novembra   2011   právoplatne   skončené,   ústavný   súd považoval za účelné priznanie sumy po 1 000 € sťažovateľkám M. S., G. F., M. S. a K. F., pretože posudzoval namietané porušenie ich práv len v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011, a sumu 1 500 € sťažovateľovi S. S., t. j. sumu ním požadovanú, u ktorého posudzoval porušenie jeho práv v namietanom konaní bez tohto časového obmedzenia.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2013 a z predloženého návrhu právnej zástupkyne sťažovateľov.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, spísanie   sťažnosti)   v   súlade   s príslušnými   ustanoveniami   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“), a to za každý úkon po znížení základu tarifnej sadzby o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“ po 65,08 €, t. j. 325,40 €, čo spolu s režijným paušálom 5 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 364,45 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014