znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 216/03-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť B. Sz., bytom R., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., G.,   ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   podnikať   a uskutočňovať   inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 9 C 465/02 z 13. augusta 2002, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 Co 506/02 zo 6. decembra 2002 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej   republiky,   rozhodnutím   -   oznámením   generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 169/03-10 zo 16. júla 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. Sz. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2003 doručená sťažnosť B. Sz., bytom R.   (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   jej   základného   práva   podnikať   a   uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť   podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy uznesením Okresného súdu v Rožňave (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   9   C   465/02   z 13.   augusta   2002,   uznesením   Krajského   súdu v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   12   Co   506/02   zo 6. decembra   2002 a Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“), rozhodnutím   -   oznámením   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „rozhodnutie - oznámenie generálneho prokurátora“) č. k. VI/2 Pz 169/03-10 zo 16. júla 2003.

Podľa   sťažovateľky   uznesením   okresného   súdu,   uznesením   krajského   súdu   a rozhodnutím   -   oznámením   generálneho   prokurátora   bolo   porušené   jej   základné   právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu.   Sťažovateľka   za   porušovateľov   uvedených   práv   označuje   len   krajský   súd a generálnu   prokuratúru,   z obsahu   sťažnosti   však   vyplýva,   že   porušenie   svojich   práv namietala aj uznesením okresného súdu. Z tohto dôvodu ústavný súd v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) „Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený“ posudzoval sťažnosť sťažovateľky i vo vzťahu k okresnému súdu. Porušenie svojich práv okresným súdom označuje sťažovateľka konaním „úplne   v rozpore   so   svojím   poslaním“,   porušenie   práv   krajským   súdom   označuje sťažovateľka zneužitím poslania a postupov súdov v konaní a porušenie práv generálnou prokuratúrou   označuje   sťažovateľka   odložením   jej   podania   a   opakovaného   podnetu   na preskúmanie   zákonnosti   citovaného   uznesenia   okresného   súdu   a citovaného   uznesenia krajského súdu a nepodaním mimoriadneho dovolania.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, že

„Zrušuje   uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   12   Co   506/02   zo   dňa 6. 12. 2002, aj uznesenie Okresného súdu v Rožňave č. k. 9 C 465/2002 zo dňa 13. 8. 2002, a vec vracia súdu I. stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Ohľadom rozhodnutia generálneho prokurátora sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:

Rozhodnutie Generálneho prokurátora SR zo dňa 16. 7. 2003, ktorým odoprel podnet sťažovateľky je v rozpore s ustanovením § 243e, § 243f ods. 1 písm. d) O. s. p.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy citovaným uzneseniami okresného súdu a krajského súdu.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje.

Z obsahu   podania   doručeného   ústavnému   súdu   4.   septembra   2003   a jeho   príloh vyplýva, že sťažovateľkou napadnuté uznesenia nadobudli právoplatnosť 28. januára 2003.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že od 28. januára 2003 do dňa podania sťažnosti ústavnému   súdu,   t. j.   4.   septembra   2003,   uplynula   lehota   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľky o porušení základných práv uznesením okresného súdu sp. zn. 9 C 465/02 v spojení   s   uznesením krajského   súdu   sp.   zn.   12   Co   506/02   odmietol   ako   podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

2.   Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podnikať   a uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy aj generálnou prokuratúrou. Porušenie svojich práv   vidí   v   odložení   jej   podania   a opakovaného   podnetu   na   preskúmanie   zákonnosti napadnutých uznesení všeobecných súdov a nepodaní mimoriadneho dovolania proti nim. Preto požadovala, aby ústavný súd rozhodol, že rozhodnutie generálneho prokurátora zo 16. júla 2003, ktorým odoprel podnet sťažovateľky, je v rozpore s ustanovením § 243e a § 243f ods. 1 písm. d) OSP.

V žiadnom článku ústavy ani zákona o ústavnom súde nie je upravená právomoc ústavného súdu na rozhodovanie o tom, že odloženie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania   je   alebo   nie   je   v rozpore   so   zákonom   (Občianskym   súdnym   poriadkom). Nedostatok takejto úpravy bráni ústavnému súdu, aby uplatnil svoju právomoc, ktorou je ochrana ústavnosti podľa čl. 124 a nasl. ústavy. Preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2003