znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 215/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. J., B., a L. L., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Z. L. a L. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. februára 2013 doručené podanie JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka 1“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. J., B., a L. L., B. (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007 o úpravu práv a povinností voči maloletej.

Ústavný súd z registra podaní zistil, že 6. novembra 2012 mu bola doručená predošlá sťažnosť sťažovateliek týkajúca sa toho istého konania. Pretože táto sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd sťažovateľky 7. novembra 2012 vyzval na jej doplnenie.   Sťažovateľky   na   výzvu   ústavného   súdu   zareagovali   podaním   doručeným ústavnému   súdu   11.   decembra   2012.   Pretože   sťažnosť   ani   po   jej   doplnení   nespĺňala zákonom   predpísané   náležitosti,   ústavný   súd   ich   sťažnosť   odmietol   uznesením   č.   k. I. ÚS 48/2013-14 zo 6. februára 2013. Toto uznesenie si sťažovateľky prevzali 18. marca 2013. Medzitým sťažovateľky doručili ústavnému súdu 28. februára 2013 podanie označené ako „Doplnenie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na prieťahy v konaní smerujúcu proti postupu Okresného súdu Bratislava I v súdnom konaní sp. zn. 1 P 225/2007 zo dňa 05. 11. 2012“ (ďalej len „doplnenie sťažnosti“). Vzhľadom na to, že ústavný   súd   už   o sťažnosti   z 5.   novembra   2012   rozhodol   (odmietol   ju   pre   nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí),   doplnenie   sťažnosti   doručené   ústavnému   súdu 28. februára 2013 posudzoval ako novú sťažnosť.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:„Sťažovateľka v 1/ rade podala dňa 30. 11. 2007 na Okresný súd Bratislava I návrh na úpravu práv a povinností voči toho času maloletej dcére L. L., nar... – sťažovateľke v 2/ rade.   Nakoľko   v   čase   podania   návrhu   na   súd   bola   sťažovateľka   v 2/   rade   študentkou gymnázia   menili   sa   v   priebehu   konania   pomery   na   strane   účastníkov   a do   spisu   boli zakladané   nové   dôkazy.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka   v   2/   rade   počas prebiehajúceho konania dovŕšila plnoletosť, poverila sťažovateľku v 1/ rade (jej matku) k zastupovaniu v tomto konaní.

Pre   konanie   o   výživnom   pre   maloleté   dieťa   platí,   že   príslušný   je   okresný   súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu svoje bydlisko.   Konanie   sa   môže   začať   tak   na   návrh,   ako   aj   z   úradnej   povinnosti.   Okruh účastníkov je daný treťou definíciou účastníkov, t. j. sú to všetky osoby, o ktorých právach, resp.   povinnostiach   sa   má rozhodovať.   V   zmysle tejto   definície   je   účastníčkou konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I jednak sťažovateľka v 2/ rade ale aj jej matka teda sťažovateľka v 1/ rade.

Od podania návrhu na úpravu práv a povinností k dieťaťu do dnešného dňa uplynulo päť rokov a súd vo veci stále nerozhodol. Súdne konanie stále trvá aj napriek skutočnosti, že predmetom konania je úprava vyživovacej povinnosti rodičov.

V zmysle ustanovenia § 176 ods. 1 a ods. 3 zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení:

... Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania....... V čase podania návrhu na úpravu práv a povinností bola sťažovateľka maloletá, navštevovala gymnázium a v súčasnosti je študentkou piateho ročníka vysokej školy ktorý tento rok ukončí štátnicou.

Okresný   súd   v   predmetnej   veci   postupuje   dlhodobo   pomaly   a   preto   je   možné domnievať sa, že vec sa neprejednáva bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľky sa ochrany svojho práva domáhali aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej Ministrovi Spravodlivosti SR (sťažnosť z 5. novembra 2012, pozn.) no odo dnešného dňa nedošlo k vykonaniu nápravy.“

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva a slobody JUDr. Z. L., nar..., Bytom B. a L. L., nar..., Bytom B. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v spojení s ich právami uvedenými v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom číslo 1 P 225/2007 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sťažovateľke   JUDr.   Z.   L.   a sťažovateľke   L.   L. priznáva   každej   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6.000,-   Eur,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava   I   povinný   vyplatiť   JUDr.   Z.   L.   a L.   L.   v   lehote   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatností tohto rozhodnutia.

Sťažovateľke JUDr. Z. L. a sťažovateľke L. L. priznáva náhradu trov konania na Ústavnom súde vo výške 406,14 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet   advokáta   JUDr.   D.   J.   a   to   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa   právoplatností   tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané   dôvody   na   odmietnutie   návrhu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľkou   1   podľa čl.   46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007 Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže podať len fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   namietaným   právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba,   ktorá   namieta   porušenie   základných   práv   a   slobôd   iných   osôb,   nie   svojich (I. ÚS 56/98).

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich základných   práv   v   spojitosti   s   konaním   pred   všeobecným   súdom   (resp.   iným   orgánom verejnej moci) len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, I. ÚS 56/98).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 1 namieta porušenie v sťažnosti označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007, ktoré začalo na základe návrhu sťažovateľky 1 a týkalo sa rozhodovania okresného súdu o úprave   práv   a povinností   voči   sťažovateľke   2,   nar...,   t.   j.   v čase   podania   návrhu   ešte maloletej. Zo sťažnosti sťažovateľky 1 z 5. novembra 2012 vyplýva, že t. č. je predmetom namietaného konania vzhľadom na dosiahnutie plnoletosti sťažovateľky 2 len rozhodovanie o výživnom na sťažovateľku 2. Sťažovateľka 1 v sťažnosti uvádza, že ju sťažovateľka 2 poverila   na   jej   zastupovanie   v namietanom   konaní   okresného   súdu.   Vzhľadom   na dosiahnutie plnoletosti sťažovateľky 2 je účastníčkou tohto konania len sťažovateľka 2. Znamená to, že napriek tomu, že v namietanom konaní okresného súdu sťažovateľka 1 zastupuje sťažovateľku 2, v konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa nie je účastníčkou tohto konania.

Keďže   sťažovateľka   1   nemá   v   predmetnom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka   konania,   nemôže   v   tomto   konaní   uplatňovať   svoje   procesné   práva   a   plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 205/04).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podaná sťažovateľkou, ktorá nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

2.   K namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľkou   2 podľa čl.   46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 225/2007

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 2 je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv.

Podľa   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k návrhu   na   začatie   konania   musí sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

K sťažnosti bolo doplnené splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ide však o splnomocnenie sťažovateľky 1 pre advokátku JUDr. D. J. Sťažovateľka 1 ju splnomocnila k

„• Právnemu zastupovaniu a k výkonu všetkých úkonov týkajúcich sa zastupovania mojej osoby pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci ústavnej sťažnosti pre porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   konaní   vedenom   na Okresnom súde Bratislava 1, č. konania; 1P 225/2007, týkajúceho sa úpravy výživného na dieťa • k vymáhaniu nárokov na istinu pohľadávky a jej príslušenstva v konaní o výkon rozhodnutia na peňažné nároky u súdneho exekútora na môj účet a odmeny za právne zastupovanie na vlastný účet

• k zabezpečeniu nároku v konkurznom konaní, ev. k uplatneniu nároku v adhéznom konaní u orgánov činných v trestnom konaní,

• k podpisovaniu dokladov, ktoré sa veci týkajú.“.

Znamená to, že nejde o splnomocnenie sťažovateľky 2 na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, hoci už na základe výzvy ústavného súdu zo 7. novembra 2012 boli sťažovateľky výslovne vyzvané, aby k sťažnosti priložili splnomocnenie pre advokáta, ktorý ich bude v konaní pred ústavným súdom zastupovať, a zároveň upozornené na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade, ak tak neurobia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol,   že   sťažovateľka   2   síce   je   aktívne legitimovaná   na   podanie   sťažnosti,   avšak   nesplnila   jeden   zo   základných   predpokladov konania pred ústavným súdom ustanovených v § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľka 2 obrátila na ústavný súd s novou   sťažnosťou,   ktorá   bude   spĺňať   všetky   náležitosti   ustanovené   v   §   20   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2013