SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 215/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 51/2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009 doručená sťažnosť Ing. D. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 51/2002. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je stranou v označenom trestnom konaní, v ktorom vystupuje ako poškodený. Trestné konanie sa vedie od roku 1994 a obžaloba bola podaná 19. marca 2002. K postupu okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Naviac OS D. K. od roku 2002 neprejednal vec a o nej nerozhodol. Takže doba od roku 1994 a následne od roku 2002 teda spolu 15 rokov je dosť dlhá na to, aby o veci bolo rozhodnuté. Celé konanie trpí procesnými vadami a to prieťahmi od samého začiatku.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo Ing. D. Č. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... bez zbytočných prieťahov... a čl. 6 Dohovoru... v primeranej lehote bolo porušené.
2. Zakazuje Okresnému súdu Dolný Kubín v konaní 2 T 51/2002 pokračovať v porušovaní základného práva a slobody, prikazuje porušovateľovi obnoviť stav pred porušením tohto práva a slobody.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 2.489 €. Okresný súd Dolný Kubín je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený, a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že poškodený sa môže domáhať ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci trestného konania, a to od okamihu, keď si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní voči obvinenému (I. ÚS 18/06).
Sťažovateľ tvrdí, že v trestnom konaní vystupuje ako poškodený. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ ako štatutárny orgán (konateľ) v trestnom konaní zastupuje, resp. zastupoval poškodeného, ktorým bola právnická osoba (spoločnosť D., spol. s r. o., M., v rozsudku okresného súdu z 8. januára 2007 nesprávne označená ako D., s. r. o., D.). Uvedená spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra 20. septembra 2005.
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ vystupuje v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 T 51/2002 ako svedok, nie je poškodeným a v súčasnosti už ani nezastupuje poškodeného, pretože tento zanikol bez právneho nástupcu. Sťažovateľ teda v trestnom konaní nemôže uplatňovať práva poškodeného a z toho dôvodu v namietanom konaní nemôže dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (II. ÚS 205/04).
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2009