znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 215/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 51/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009 doručená sťažnosť Ing. D. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 51/2002. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je stranou v označenom trestnom konaní, v ktorom vystupuje ako poškodený. Trestné konanie sa vedie od roku 1994 a obžaloba bola podaná 19. marca 2002. K postupu okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Naviac OS D. K. od roku 2002 neprejednal vec a o nej nerozhodol. Takže doba od roku 1994 a následne od roku 2002 teda spolu 15 rokov je dosť dlhá na to, aby o veci bolo rozhodnuté. Celé konanie trpí procesnými vadami a to prieťahmi od samého začiatku.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo Ing. D. Č. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... bez zbytočných prieťahov... a čl. 6 Dohovoru... v primeranej lehote bolo porušené.

2.   Zakazuje   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   2   T   51/2002   pokračovať v porušovaní   základného   práva   a slobody,   prikazuje   porušovateľovi   obnoviť   stav   pred porušením tohto práva a slobody.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 2.489 €. Okresný súd Dolný Kubín je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený, a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Z judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   poškodený   sa   môže   domáhať   ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci trestného konania, a to od okamihu, keď si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní voči obvinenému (I. ÚS 18/06).

Sťažovateľ   tvrdí,   že   v trestnom   konaní   vystupuje   ako   poškodený.   Podľa   zistenia ústavného súdu však sťažovateľ ako štatutárny orgán (konateľ) v trestnom konaní zastupuje, resp. zastupoval poškodeného, ktorým bola právnická osoba (spoločnosť D., spol. s r. o., M., v rozsudku okresného súdu z 8. januára 2007 nesprávne označená ako D., s. r. o., D.). Uvedená spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra 20. septembra 2005.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Z čl. 127 ods. 1 ústavy   vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie   svojich   základných   práv a v spojitosti   s konaním   pred   všeobecným   súdom   je   to   možné   len   vtedy,   ak   je   v čase doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   účastníkom   konania,   v ktorom   namieta   porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   vystupuje   v trestnom   konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 T 51/2002 ako svedok, nie je poškodeným a v súčasnosti už ani nezastupuje poškodeného, pretože tento zanikol bez právneho nástupcu. Sťažovateľ teda v trestnom konaní nemôže uplatňovať práva poškodeného a z toho dôvodu v namietanom konaní   nemôže   dochádzať   k porušovaniu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd (II. ÚS 205/04).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009