znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 214/2012-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Č.,   t. č.   vo   výkone   trestu,   zastúpeného   advokátkou Mgr. V. D., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/166/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2012 doručená   sťažnosť   M.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/166/2010 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že „podal dňa 22. 4. 2010 návrh na zníženie výživného na svoje maloleté deti na OS v Rožňave, konanie sa vedie pod spis. zn. 7 P/213/2010.

Chronológia   procesných   úkonov   konajúceho   súdu   v   predmetnej   veci   je   ďalej nasledovná:

- dňa 28. 4. 2010 – OS žiada ÚPSVaR (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pozn.) Košice o prešetrenie majetkových pomerov v rodine matky

ÚPSVaR R. u otca detí Obecný úrad R. o podanie správy o matke Obecný úrad H. o podanie správy o otcovi

- dňa 4. 5. 2010 – doručená súdu odpoveď Obce H. o otcovi

- dňa   11. 5. 2010   –   doručená   súdu   odpoveď   ÚPSVaR   R.   o   otcovi   a   jeho majetkových a fin. pomeroch

- dňa 14. 5. 2010 – doručená súdu odpoveď Obce R. o matke

- dňa 17. 5. 2010 – doručená súdu odpoveď ÚPSVaR K. o matke

- dňa 18. 5. 2010 – OS ustanovil kolízneho opatrovníka deťom

- dňa 25. 5. 2010 – pojednávanie bez predvolania – súd prenáša príslušnosť na OS Košice I, nakoľko matka býva v Košiciach a tým sa zmenili okolnosti podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť

- dňa 25. 5. 2010 – uznesenie súdu, ktorým sa prenáša príslušnosť na OS Košice I

- dňa 22. 7. 2010 – spis doručený na Okresný súd Košice I a je vedený ďalej pod sp. zn. 22 P/166/2010

- dňa 18. 8. 2010 – uznesenie súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka deťom

- výzva otcovi, či súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania

- výzva matke, aby sa vyjadrila k veci

- žiada sa ÚPSVaR K. o prešetrenie majetkových pomerov v rodine matky

- žiada sa zamestnávateľ matky – poisťovňa U. o oznámenie mzdy matky

- žiada sa ÚPSVaR R. o podaní správy o poberaní dávok otca

- vykonaná lustrácia v Soc. poisťovni na otca

- dňa 11. 11. 2010 – odpoveď otca, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania

- dňa 15. 11. 2010 – U. predkladá prehľad príjmov matky

- dňa 19. 11. 2010 – ÚPSVaR R. predkladá správu o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie

- dňa 25. 11. 2010 – ÚPSVaR R. oznamuje, že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi

- dňa 26. 11. 2010 – doručené súdu odvolanie matky voči uznesenie z 18. 8. 2010 a nesúhlas so znížením výživného

- dňa 7. 12. 2010 – ÚPSVaR K. predkladá správu o pomeroch v rodine matky

- dňa   17. 12. 2010   –   výzva   matke,   aby   opravila   svoje   podanie   označené   ako odvolanie

- dňa   26. 12. 2011   –   doručené   vyjadrenie   matky   k   výzve   a   oprava   podania z odvolania na vyjadrenie

- dňa 11. 3. 2011 – doručené vyjadrenie matky otcovi detí

- dňa 11. 3. 2011 – urgencia otca detí na konanie vo veci

- dňa   19. 4. 2011   –   nariadené   pojednávanie   –   pojednávanie   z   dôvodu práceneschopnosti pred. senátu odročené na 14. 6. 2011

- dňa   6. 6. 2011   –   sa   dostavila   matka   detí,   ktorá   žiada   termín   pojednávania presunúť, lebo je služobne mimo bydliska

- dňa   14. 6. 2011   –   pojednávanie   –   odročené   pre   hospitalizáciu   sudkyne na neurčito.

Sťažovateľ v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednávaniach považuje za potrebné uviesť, že sa ich nezúčastnil z dôvodu, že si predtým telefonicky overil, že konajúca sudkyňa je práceneschopná a pojednávanie bude odročené. Z dôvodu nízkeho príjmu dávok hmotnej núdzi, keď každá cesta do Košíc stojí 10 Eur, riešil svoju bytostnú situáciu týmto spôsobom, keď súčasne sa v Košiciach viedlo proti nemu trestné konanie pre neplatenie výživného pod č. k. 6 T/28/2010.

- dňa 5. 9. 2011 – oznámenie sestry sťažovateľa, že tento sa nachádza vo výkone trestu z dôvodu neplatenia výživného

- dňa 14. 11. 2011 – urgencia otca detí na rozhodnutie vo veci

- dňa 28. 11. 2011 – sťažnosť otca na prieťahy v konaní

- dňa 5. 1. 2012 – podpredseda súdu dáva sťažnosť na vyjadrenie sudkyni, ktorá dňa 12. 1. 2012 podáva vyjadrenie, v ktorom uvádza, že vzhľadom na veľa vecí v senáte 11 P, 11 C nebolo v jej silách skôr stanoviť termín pojednávania, ale na deň 18. 4. 2012 vytýčila termín pojednávania

- dňa 15. 12. 2011 – dáva sudca referát na zistenie príjmov matky a otca

- dňa 13. 1. 2012 – súd žiada o predloženie príjmov matky z UNIQA a otca z VTOS

- dňa 16. 3. 2012 – predvolanie na pojednávanie vo veci na deň 4. 5. 2012

- dňa 16. 3. 2013 (zrejmá pisárska chyba,   správne má byť 16. 3. 2012,   pozn.) – výzva ÚVTOS (ústav na výkon trestu odňatia slobody, pozn.) na oznámenie príjmu otca, ak je vo výkone zamestnaný.“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že „Konanie vo veci samej nie je ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne ukončené napriek tomu, že nejde o konanie právne zložité a ide o konanie vo veci týkajúcej sa maloletých detí, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou rýchlosťou. Z hľadiska odročovania pojednávaní sa však prejavila neefektívna činnosť súdu v tom, že opakovane museli byť požadované tie isté listiny týkajúce sa   príjmov   účastníkov   konania,   neurgovanie   odporkyne   v   konaní,   keď   na   výzvu   súdu vyjadriť sa k veci reagovala až po 3 mesiacoch a i to vadným podaním označením ako odvolanie, ktoré bolo odstránené výzvou súdu až po 4 mesiacoch od odoslania výzvy súdom. Od   odročenia   posledne   vytýčeného   pojednávania   zo   dňa   14. 6. 2011   súd   už   absolútne nekonal až do okamihu sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní. Dôvody, ktoré uvádza predseda súdu v odpovedi na sťažovateľovu sťažnosť, a ktoré spočívajú v chorobe sudkyne, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Taktiež napriek tomu, že v odpovedi predsedu súdu na sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa prieťahov v konaní je uvádzané, že sudkyňa bola upozornená na konanie bez zbytočných prieťahov, s tým, že termín pojednávania bol vytýčený na 18. 4. 2012, tak je to uvedené i v správe konajúcej sudkyne. V spise samotnom je však založené predvolanie na pojednávanie až na deň 4. 5. 2012.“.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom takto rozhodol:

„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod spis. zn. 22 P/166/2010 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod spis. zn. 22 P/166/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/166/2010, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 22 P/166/2010.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   (III. ÚS 199/02,   I. ÚS 154/03).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   namietané   konanie   začalo na Okresnom   súde   Rožňava   22.   apríla   2010   podaním   návrhu   sťažovateľa   na   zníženie výživného na jeho maloleté deti.

Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho dva roky pôvodne Okresný súd Rožňava a od prenesenia príslušnosti uznesením z 25. mája 2010 aj okresný súd v priebehu roka 2010 vykonávali procesné úkony potrebné na rozhodnutie vo veci samej (napr. výzvy na podanie správy o sťažovateľovi a matke maloletých detí, výzva   na   prešetrenie   majetkových   pomerov   v rodine   matky   maloletých   detí,   výzva na podanie   správy   o poberaní   dávok   sťažovateľa,   uznesenie   o ustanovení   kolízneho opatrovníka).

Následne nariadené pojednávania na 19. apríl 2011 a 14. jún 2011 sa neuskutočnili pre práceneschopnosť, resp. hospitalizáciu zákonnej sudkyne, pričom okresný súd vo veci ďalšie procesné úkony vykonal až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľom orgánu štátnej správy súdu (21. december 2011).

Okrem procesných   úkonov týkajúcich   sa   zisťovania príjmov sťažovateľa a matky maloletých (13. január 2012) bolo napokon ostatným procesným úkonom okresného súdu nariadenie termínu pojednávania na 4. máj 2012.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a zo   zistenia   ústavného   súdu   na   okresnom   súde   ďalej vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 21. decembra 2011 predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 23. januára 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil:

„Vašu   sťažnosť   z   21. 12. 2011,   ktorou   namietate   prieťahy   v   konaní   vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22 P/166/2010, som prešetril a zistil som, že súd vo veci vykonal prípravu pojednávania podľa § 114 O. s. p. a nariadil pojednávania na 19. 4. 2011 a   14. 6. 2011.   Pojednávania   boli   odročené   bez   prejednania   veci   z   dôvodu práceneschopnosti vybavujúcej sudkyne Mgr. K.

Toho času vec vybavuje sudkyňa JUDr. N. a vo veci je vytýčený termín pojednávania na 18. 4. 2012 (následne preročené na 4. máj 2012, pozn).

Z objektívnych dôvodov došlo v predmetnej veci k prieťahom v konaní, za ktoré sa Vám ospravedlňujem.

Sťažnosť hodnotím ako dôvodnú a vybavujúcu sudkyňu som upozornil, aby vo veci konala v ďalšom bez zbytočných prieťahov.“

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako   také,   ktoré   prispelo   k odstráneniu   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   dovtedajším postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu   v namietanom   konaní   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 22 P/166/2010 nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru   o   porušení   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a súčasný   stav   konania   nevylučuje   definitívne   možnosť   prejednania   predmetnej   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou   namieta porušenie svojho   základného   práva   garantovaného   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/166/2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012