znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 213/2010-11

  Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K. Š. B. K., M. T., K., a M. M., K., zastúpených advokátom P. H., K., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C/41/04 z 2. júna 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/277/09 z 21. januára 2010, a takto

r o z h o d o l :

  Sťažnosť J. B., Š. B., M. T. a M. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

  Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. marca 2010 doručené podanie J. B., K., Š. B., K., M. T., K., a M. M., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom P. H., K., označené ako „. B. a spol. K. vs. K. úrad životného prostredia   o   náhradu   škody   sťažnosť   pre   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 17 C 4 / 04 na OS Košice I“, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice   I sp.   zn.   17 C /41/04   z 2.   júna   2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/277/09 z 21. januára 2010.

  K sťažnosti boli síce priložené splnomocnenia, ktoré sa však zjavne týkajú inej veci, pričom v nich nie je uvedené, že sa udeľujú na zastupovanie pred ústavným súdom. Okrem toho   k sťažnosti   nebola   pripojená   kópia   právoplatného   rozhodnutia   Krajského   súdu v Košiciach,   ktorým   malo   dôjsť   k porušeniu   základného   práva   na   súdnu   ochranu sťažovateľov. V sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak z obsahu sťažnosti nemožno posúdiť, či sťažovatelia vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje.  

II.

  Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

  Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   sťažovateľov   nemá   zákonom   predpísané náležitosti, pretože k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie, ktoré by preukazovalo, že advokát JUDr. Ing. P. H. je oprávnený zastupovať sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom.   Každý   zo sťažovateľov   udelil   advokátovi   JUDr.   Ing.   P.   H.   osobitnú   plnú   moc, pričom vo všetkých prípadoch ide o tzv. všeobecnú plnú moc, ktorá obsahuje identický text, z ktorého   vyplýva,   že   ide   o   „udelenie   všeobecnej   plnej   moci   k   podávaniu   návrhov   a odvolaní súdom, úradom, orgánom, organizáciám, exekútorom, dlžníkom, proti stranám a odporcom,   k   zastupovaniu   na   súdoch   aj   v   trestných   veciach,   úradoch,   orgánoch, organizáciách a u exekútorov a k jednaniu s úradmi, orgánmi, notármi, organizáciami, exekútormi, zmluvnými partnermi, dlžníkmi, proti stranami a s odporcami...“, a každý zo sťažovateľov   advokátovi   JUDr.   Ing.   P.   H.   „... udeľuje   týmto   všeobecnú   plnú   moc   k podávaniu   návrhov   a   odvolaní   súdom,   úradom,   orgánom,   organizáciám,   exekútorom, dlžníkom, proti stranám a odporcom, k zastupovaniu na súdoch včetne pred OS Košice II, úradoch, orgánoch, organizáciách a u exekútorov a k jednaniu s úradmi, orgánmi, notármi, organizáciami,   exekútormi,   zmluvnými   partnermi,   dlžníkmi,   proti   stranami   a s odporcami...“. Okrem toho sťažovatelia M. M. a Š. B. splnomocnili advokáta JUDr. Ing. P.   H.   aj na „...prevzatie materiálov zo sporu 17C41/04 vedenom pred OS KE I od p. advokáta   menom   JUDr. A.   T.“. Predložené   splnomocnenia   preukazujú,   že   sťažovatelia udelili advokátovi JUDr. Ing. P. H. rozsiahle splnomocnenie s tým, že sa udelilo zrejme v iných veciach („... včetne pred OS Košice II...“, resp. „...k prevzatiu materiálov zo sporu 17C41/04 vedenom pred OS KE I od p. advokáta menom JUDr. A. T....“). Napriek ich širokému rozsahu podľa názoru ústavného súdu sú udelené splnomocnenia nedostatočné, pretože   v nich   nie   je   výslovne   uvedené,   že   sa   udeľujú   na   zastupovanie   pred   ústavným súdom, pričom túto náležitosť splnomocnenia výslovne vyžaduje zákon o ústavnom súde.

Ďalším nedostatkom predpísaných náležitostí sťažnosti je, že k nej nebola pripojená kópia   právoplatného   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   2   Co/277/09 z 21. januára   2010,   ktorá   by   umožnila   overiť   viaceré   sťažovateľmi   tvrdené   skutočnosti. Sťažovatelia   tiež   nepredložili   dôkaz   o tom,   že   sa   domáhali   ochrany   svojich   práv   pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov,   ktorého   vyčerpanie   ústavný   súd vyžaduje v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) v konaní   o sťažnosti   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   v dôsledku zbytočných prieťahov v postupe všeobecného súdu ako podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom predpísaných   náležitostiach,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľov,   nie   je   povinný odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Sťažnosť sťažovateľov nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde a jej   obsah   neumožňuje preskúmať,   či   je splnená podmienka   konania podľa   §   53 ods.   1 zákona o ústavnom súde.

  Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli dôvodom na jej odmietnutie   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na kvalifikované   právne   zastúpenie   ústavný   súd   sťažovateľov   na   odstránenie   nedostatkov sťažnosti nevyzýval primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenie § 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

  P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2010