znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 213/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. K., T., a Ing. D. L., N., zastúpených advokátom JUDr. M. R., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 50 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-17/BPK-S-2006   a   jeho   uznesením   z 15. mája   2007, postupom   Úradu   Špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 12/05 a jeho uznesením zo 7. júna 2007, ako   aj   odložením   podnetu   z   20.   júla   2007   a   tiež   odložením   opakovaného   podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky z 24. septembra 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. K. a Ing. D. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   Ľ.   K.,   T.,   a Ing. D.   L.,   N.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. R., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 50 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 7 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Úradu   boja   proti   korupcii, Odboru   boja proti   korupcii   Stred,   Banská   Bystrica   (ďalej   len „vyšetrovateľ“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-17/BPK-S-2006   a   jeho   uznesením   z 15. mája 2007, postupom   Úradu   Špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky Bratislava   (ďalej   len   „úrad   špeciálnej   prokuratúry“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. VII/2 Gv 12/05 a jeho uznesením zo 7. júna 2007, ako aj odložením podnetu z 20. júla 2007 a   tiež   odložením   opakovaného   podnetu   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) z 24. septembra 2007.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-17/BPK-S-2006 z 15. mája 2007 začal vyšetrovateľ stíhať sťažovateľov ako obvinených pre pokračujúci trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 2 a 5 Trestného zákona účinného v dobe   spáchania   trestného   činu   [zákon   č.   140/1961   Zb.   v   znení   neskorších   predpisov účinný   do   31.   decembra   2005   (ďalej   len   „Trestný   zákon“)]   spáchaného   formou spolupáchateľstva   podľa   §   9   ods.   2   Trestného   zákona   z   dôvodu,   že   ako   štatutárni zástupcovia   D.,   a.   s.,   B.,   mali   poskytnúť   úver   rôznym   spoločnostiam,   ktoré   nespĺňali podmienky   určené   na   jeho   poskytnutie,   s   úmyslom   prefinancovať   obchodné   aktivity spoločnosti   A.,   a.   s.,   T.,   čím   mali   spôsobiť   škodu   pre   D.   B.,   a.   s.,   v   celkovej   sume 611 600 000 Sk.

Sťažovatelia 25. mája 2007 podali proti predmetnému uzneseniu sťažnosť s návrhom zrušiť   ho   ako   nezákonné   pre   dôvody   s   primárnym   akcentom   na   nezákonný   postup pri zabezpečovaní,   zhromažďovaní   a   vykonávaní   dôkazných   prostriedkov   v   súvislosti s nezákonným spôsobom prelomenia zákonnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ohľadne bankového tajomstva (pokiaľ ide o výsluch svedkov, obvinených, listinné dôkazy).

Úrad špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/2 Gv 12/05-65 zo 7. júna 2007 zamietol sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ako nedôvodnú.

Následne   sťažovatelia   26.   júna   2007   podali   úradu   špeciálnej   prokuratúry   podnet na preskúmanie postupu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry (sp. zn. VII/2 Gv 12/05) a vyšetrovateľa (sp. zn. ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006) a na odstránenie nezákonného stavu. V tejto   súvislosti   zdôrazňovali,   že „postup   orgánov   prípravného   konania,   ako   aj   ich rozhodnutia sú v rozpore so zákonom, pretože od počiatku trestného konania sa porušujú ustanovenia zákonov o zachovaní zákonnej povinnosti mlčanlivosti s osobitným zreteľom na povinnosť zachovávať bankové tajomstvo podľa z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ďalej v nadväznosti na to, že sa zhromažďujú a vykonávajú listinné dôkazy a vypočúvajú sa svedkovia i obvinení bez toho, aby tieto dôkazy boli zhromažďované a vykonávané v súlade so zákonom na ne sa vzťahujúcim a napokon pre nezákonnosť pokiaľ ide o uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave o začatí trestného stíhania (vo veci) a právnu kvalifikáciu skutku“.

Úrad   špeciálnej   prokuratúry   prípisom   doručeným   sťažovateľom   27.   júla   2007 rozhodol o odložení ich podnetu pre jeho nedôvodnosť, pretože nebolo potrebné na jeho základe prijať osobitné opatrenia. Úrad špeciálnej prokuratúry   svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil na základe toho, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov, či Obchodného zákonníka nevyplýva, že by údaje tvoriace predmet bankového tajomstva mohol   poskytnúť   len   štatutárny   zástupca   banky,   ale   že   je   na   to   oprávnený   ten   článok organizačnej štruktúry banky, ktorý bol bankou poverený. V danom prípade však všetky údaje, ktoré boli predmetom bankového tajomstva, boli od banky vyžiadané predpísaným spôsobom.

Sťažovatelia   prostredníctvom   zvoleného   obhajcu   podali   opakovaný   podnet na preskúmanie   zákonnosti   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   VII/2   Gv   12/05   v   spojení s postupom vyšetrovateľa (sp. zn. ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006) v snahe domôcť sa nápravy pretrvávajúceho nezákonného stavu.

Generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľov považovala za nedôvodný, v celom   rozsahu   sa   stotožnila   s   argumentmi   dozorujúceho   špeciálneho   prokurátora a vyhodnotila postup vyšetrovateľa i úradu špeciálnej prokuratúry ako zákonný. Stanovisko generálnej prokuratúry bolo sťažovateľom doručené 27. septembra 2007.

Sťažovatelia   namietajú,   že „od   začatia   trestného   stíhania   vo   veci,   postupom a rozhodnutím   vyšetrovateľa   o   začatí   trestného   stíhania   nás   ako   obvinených,   ako   aj postupom   a   rozhodnutím   špeciálneho   prokurátora,   a   v   neposlednom   rade   aj   postupom dozorujúceho a generálneho prokurátora, došlo k porušeniu našich práv garantovaných Ústavou SR, zákonmi SR a Dohovorom o základných právach a ľudských slobodách - najmä práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na obhajobu a ďalších práv premietnutých do zásad stanovených pre trestné konanie (stíhanie len zo zákonných dôvodov, zachovávanie bankového tajomstva)“.

Poukazujúc   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva Ing. Ľ. K. a Ing. D. L. podľa čl. 46 ods. 1, 4, čl. 47 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1, 3, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica z 15. 5. 2007, ČVS:   PPZ-17/BPK-S-2006   v   spojení   s   uznesením   špeciálneho   prokurátora   Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, Bratislava z 7. 6. 2007, č. VII/2 Gv 12/05-65, porušené boli.

2. Základné práva Ing. Ľ. K. a Ing. D. L. podľa čl. 46 ods. 1, 4, čl. 47 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1, 3, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Prezídia PZ SR, Úradu boja   proti   korupcii,   Odboru   boja   proti   korupcii   Stred,   Banská   Bystrica,   špeciálneho prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   GP   SR,   Bratislava,   v spojení   s   postupom dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, Bratislava a generálneho prokurátora   Generálnej   prokuratúry   SR,   Bratislava   pri vybavovaní   podnetov   na preskúmanie zákonnosti, porušené boli.

3. Uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica z 15. 5. 2007, ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006 v spojení s uznesením   špeciálneho   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   GP   SR,   Bratislava z 7. 6. 2007, č. VII/2 Gv 12/05-65, sa zrušujú.

4. Porušovatelia   základných   práv   a   slobôd   sú   povinní   nahradiť   trovy   konania vo výške v akej budú vyčíslené neskôr.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   základných   práv sťažovateľov postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006 a jeho uznesením z 15. mája 2007, postupom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 12/05 a jeho uznesením zo 7. júna 2007, ako aj odložením podnetu z 20. júla 2007, a tiež odložením opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou z 24. septembra 2007.

Podľa   §   141   ods.   1   v   relevantnom   čase   platného   Trestného   poriadku   [zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)] opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa   ustanovenia   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   55b   zákona   o   prokuratúre   úrad   špeciálnej   prokuratúry   vykonáva   dozor nad zachovávaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania   a   v   prípravnom   konaní, trestne   stíha   osoby   podozrivé   zo   spáchania   trestných   činov   a   uplatňuje   oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu.

Podľa   §   53   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   prokuratúre   bezprostredne   nadriadeným prokurátorom, ak ide o špeciálneho prokurátora, je generálny prokurátor.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   konštatuje,   že   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity zakotvený   v   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   nemal   právomoc   na   preskúmanie namietaných   postupov   a   záverov   vyšetrovateľa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006 a úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 12/05,   keďže   o   podanej   sťažnosti   sťažovateľov   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa sp. zn. ČVS PPZ-17/BPK-S-2006 z 15. mája 2007 bol oprávnený rozhodnúť úrad špeciálnej prokuratúry a preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu sťažovateľov z dôvodu práva podať opakovaný podnet patrilo do právomoci generálnej prokuratúry. Na základe toho ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v častiach namietajúcich porušenie nimi označených základných práv postupom a rozhodnutiami vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde pre nedostatok svojej právomoci.

V   súvislosti   s   namietaným   porušením   označených   základných   práv   sťažovateľov postupom   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   opakovaného   podnetu   sťažovateľov o preskúmanie zákonnosti   postupu   a rozhodnutia   úradu   špeciálnej prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 12/05 ústavný súd zo sťažnosti a k nej priložených príloh zistil, že generálna prokuratúra prípisom   sp. zn. VII/2 Gv 12/07 z 24. septembra 2007 odložila opakovaný podnet sťažovateľov ako nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o   inom   zásahu, ktorým   malo dôjsť   k porušeniu   základného práva alebo slobody.   Zmeškanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   pričom   zákon   o   ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS. 114/03, IV. ÚS. 236/03).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   predmetné   stanovisko   generálnej prokuratúry bolo sťažovateľom doručené 27. septembra 2007.

Vzhľadom   na   dátum   doručenia   odloženia   opakovaného   podnetu   sťažovateľov generálnou prokuratúrou a dátum doručenia ich sťažnosti ústavnému súdu (18. decembra 2007, na poštovú prepravu daná 14. decembra 2007) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Za   týchto   okolností   bolo   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   opodstatnenosťou námietok   sťažovateľov,   ako   aj   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľov   na   rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2008