znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 213/07-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 12. septembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   K.,   P.,   ktorou   namietala   porušenie svojho základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   zaručenú   v čl. 46   Ústavy   Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. l a 2 Ústavy Slovenskej   republiky uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   sp. zn.   5 CoP 89/2005 z 29. decembra   2005 a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 7 Sžso 24/2007, 7 Ndzk 2/2007 z 29. mája 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2007 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu zaručenú v   čl. 46   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. l a 2 ústavy uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.   5 CoP 89/2005   z 29. decembra   2005   a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 24/2007, 7 Ndzk 2/2007 z 29. mája 2007.

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej len   „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). Sťažovateľka v sťažnosti   neoznačila   dostatočne   presne   základné   práva   a   slobody,   ktoré   mali   byť v uvedených   konaniach   porušené,   najmä   konkrétne   nešpecifikovala,   v čom   vidí   zásah do označených základných práv a k sťažnosti nepripojila splnomocnenie pre konkrétneho advokáta (ním prijaté) na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zistil,   že   právoplatným   rozsudkom   Okresného   súdu   Prievidza č. k. 13 Ps 14/2004-36 z 23. novembra 2004 bola sťažovateľka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony okrem iného aj v tom, že nie je spôsobilá samu seba zastupovať pred súdmi. Uvedeným rozsudkom v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 CoP 89/2005-88 z 29. decembra 2005   bola   za   opatrovníčku   sťažovateľky   ustanovená   Anna   Kohútová, M. Rázusa 32/11, Prievidza (ďalej len „opatrovníčka“).

Ústavný   súd   podaním   z   21. augusta 2007   (doručeným   24. augusta 2007)   požiadal opatrovníčku, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy oznámila, či trvá na sťažnosti sťažovateľky, a v kladnom prípade aby odstránila nedostatky sťažnosti a doplnila ju tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde s upozornením, že ak tak neurobí, sťažnosť môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde alebo odložená podľa § 23a zákona o ústavnom súde.

Opatrovníčka na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nereagovala a neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenia: a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Opatrovníčka   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z 21. augusta 2007   sťažnosť nedoplnila, hoci bola na možnosť jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2007