znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 212/2010-37   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Mgr. Bc. D. K., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.   1, čl. 48 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 281/2009 a jeho rozsudkom z 18. novembra 2009, a takto

r o z h o d o l :   Sťažnosť D. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.   Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. februára 2010 doručené podanie D. K. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť fyzickej osoby v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 a čl. 17   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ s prílohami, v ktorom namietal porušenie označených práv a základných slobôd   postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej   len   „krajský   súd“) sp.   zn.   5   Co   281/2009-271   a   jeho   rozsudkom z 18. novembra 2009.   Sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Z jej obsahu okrem iného vyplynulo, že sa k nej „nepripája splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom vyžadované § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde“, pričom sa v nej súčasne namieta rozpor uvedeného   ustanovenia   s Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného ústavný súd   vyzval   sťažovateľa   prípisom   zo   16.   apríla   2010,   aby   v zmysle   poučenia   v ňom obsiahnutom   doplnil   sťažnosť   v 10-dňovej   lehote,   t.   j.   aby   priložil   splnomocnenie   pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne ústavný súd upozornil sťažovateľa   na   následky   nevyhovenia   tejto   výzve.   Sťažovateľ   výzvu   prevzal 22. apríla 2010, ale do dňa rozhodovania ústavného súdu (20. mája 2010) na ňu nereagoval. K sťažovateľovej námietke o protiústavnosti § 20 ods. 2   zákona o ústavnom súde, podľa ktorého k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa   advokátom,   ústavný   súd   uvádza,   že   platí   prezumpcia   ústavnosti   právnych predpisov.   Pritom   posudzovanie ústavnosti   právnych   predpisov   síce   patrí   do   právomoci ústavného súdu, ale táto sa realizuje v inom konaní, ako je konanie o sťažnostiach fyzických osôb   a právnických   osôb   podľa   č.   127   ústavy   a môže   sa   začať   len   na   návrh   aktívne legitimovaných subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 ústavy.   Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o   ústavnom   súde   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   rozhoduje a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.   Pretože   sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   v určenej   lehote   nereagoval, do predbežného prerokovania svoju sťažnosť nedoplnil a ani nepožiadal o predĺženie lehoty na jej doplnenie, ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.   P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. mája 2010