znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 212/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 82/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   z dôvodu   nedostatku   právomoci   Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 82/2008.

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   predmetom   namietaného konania je rozhodovanie o žalobe obchodnej spoločnosti B. – stav. spol. s r. o., V. (ďalej len „žalobca“),   ktorou   sa   domáha,   aby   okresný   súd   určil   sťažovateľovi   ako   žalovanému povinnosť   zaplatiť   žalobcovi   istinu   v sume   348,70   €   s príslušenstvom.   Žalobca   sa v predmetnej veci domáhal uspokojenia svojho nároku formou vydania platobného rozkazu. Keďže sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor, okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom   č. k. 24 Cb 82/2008-57   z 21.   apríla   2009,   ktorým   žalobe   v plnom   rozsahu vyhovel.

Sťažovateľ namieta, že v predmetnej veci zákonná sudkyňa „rozhodovala na základe podstrčeného   dôkazu   FALSIFIKÁTU   –   ktorý   obsahuje   podopisované   riadky,   ktoré   sa nezhodujú s ORIGINÁLOM cenovej ponuky. Týmto najhrubším možným spôsobom porušila ľudské právo garantované čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru, čo vykonala aj napriek písomnému upozorneniu“. Podľa sťažovateľa „sudcovia sú ZMAFIANIZOVANÍ a obťažujú sťažovateľa ÚMYSELNE CHYBNÝMI ROZSUDKAMI... – teda šikanujú tú stranu konania, ktorá zákon neporušila...“.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že „Okresný súd Bratislava II v konaní 24 Cb/82/2008 porušil základné práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie“, priznal mu finančné zadosťučinenie   v sume   10 000   €   a prikázal „Okresnému   súdu   Bratislava   II   konať   vo všetkých veciach D. B. bez prieťahov, bez marenia uvedených konaní, bez šikanovania jeho osoby“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   24   Cb   82/2008.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie označeného   práva   z dôvodu,   že   okresný   súd   v uvedenom   konaní   rozhodol   na   základe nehodnoverného dôkazu (falzifikátu).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Princíp   subsidiarity   právomoci   predstavuje   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného súdu   ústavný   príkaz   pre   každú   osobu.   Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

V danom   prípade   v namietanom   konaní   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom č. k. 24 Cb 82/2008-57 z 21. apríla 2009, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom v poučení tohto rozsudku sťažovateľa riadne poučil, že proti nemu sa môže odvolať v lehote 15 dní od jeho doručenia. Sťažovateľ teda mal vo vzťahu k uvedenému rozsudku okresného súdu   k dispozícii   opravný   prostriedok,   o ktorom   bol   (je)   oprávnený,   ako   aj   povinný rozhodnúť odvolací súd – Krajský súd v Bratislave, čo vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť meritórne o sťažnosti sťažovateľa. Námietka sťažovateľa, že „Okresný súd je povinný rozhodovať riadne, náležite a vychádzať z dôkazov ORIGINÁLOV a nie z FALSIFIKÁTOV! Tým porušuje čl. 6 ods. 1 žiaden význam nemá argumentácia, že mám právo sa odvolať...“, je z tohto hľadiska irelevantná.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi a žiadosťami sťažovateľa (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009