SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 211/2026-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
zastúpeného FAKTOR Legal, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cpr/10/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 31. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (a v nadväznosti na to aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cpr/10/2023 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje v napadnutom konaní okresnému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v rámci napadnutého konania vystupuje v procesnom postavení žalobcu. Žalobou na okresnom súde podanou 11. júla 2023 sa domáha zaplatenia mzdových nárokov za vykonanú prácu vo výške 22 020,08 eur s príslušenstvom.
3. Sťažovateľ k doterajšiemu priebehu napadnutého konania uviedol, že prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 15. apríl 2024. Na pojednávaní okresný súd konštatoval potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Tá pritom mala byť podľa názoru sťažovateľa okresnému súdu známa už pred týmto pojednávaním, pretože na predmetnom pojednávaní sa nevyskytli žiadne zásadne nové skutočnosti. Doplnil, že k znaleckému posudku sa vyjadril 6. marca 2025, avšak odvtedy nebolo vo veci nariadené žiadne ďalšie pojednávanie.
4. Uzavrel to tvrdením, že podľa jeho názoru síce okresný súd vo veci koná, avšak nekoná dostatočne rýchlo (v kontexte pomerne jednoduchého predmetu konania).
II.
Argumentácia sťažovateľ a
5. Sťažovateľ porušenie svojich práv vo vzťahu k postupu okresného súdu vidí v jeho relatívnej nečinnosti. Argumentuje, že okresný súd bol v niektorých dlhších obdobiach (bez toho, aby ich sťažovateľ akokoľvek konkretizoval) nečinný. Namieta, že napadnuté konanie nebolo doteraz ukončené vydaním (právoplatného) meritórneho rozhodnutia. Predmet napadnutého konania nepovažuje za zásadne zložitý. Tvrdí, že skutková zložitosť spočíva v zásade len v posúdení niekoľkých listinných dôkazov, jednoduchých skutkových tvrdení a v určení výpočtu výšky jeho mzdových nárokov (pričom k ich výpočtu bol vypracovaný znalecký posudok).
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a v nadväznosti na to aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
7. Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 256/2024).
8. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 584/2024).
9. V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd zároveň uvádza, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 127/2026).
10. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
11. V prejednávanom prípade napadnuté konanie trvá od 11. júla 2023 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti (31. marca 2026) jeho dĺžka nepresahuje (a to ani podľa judikatúry ESĽP) štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov (dva až tri roky). Ústavný súd v danej veci zároveň prihliadol aj na potrebu vypracovania znaleckého posudku, čo naznačuje jej istú skutkovú náročnosť. Tiež bolo prostredníctvom informačného centra okresného súdu k aktuálnemu stavu napadnutého konania zistené, že v období po podaní vyjadrenia sťažovateľa k znaleckému posudku (6. marca 2025) bolo následne rozhodované o odmene pre znalca. Po rozhodnutí o znalečnom bola proti priznanej výške odmeny znalcovi podaná druhou sporovou stranou sťažnosť, o ktorej potom rozhodoval okresný súd. Vo veci tak okresný súd nebol nečinný. Toho času je spis predložený zákonnému sudcovi na ďalší postup.
12. Doterajšia dĺžka napadnutého konania sa teda prima facie v zmysle konštantnej judikatúry zatiaľ nejaví ako ústavne neakceptovateľná. Z uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí tejto ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a v nadväznosti na to ani porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy). S poukazom na uvedené preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.
14. Na záver ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2026
Libor Du ľa
predseda senátu



