znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 211/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., M., zastúpenej A., s. r.   o.,   N.,   konajúca   prostredníctvom   konateľky   a advokátky   JUDr.   Ing.   Ľ.   R.,   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd,   porušenia čl. 1 ods.   2 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd určením mesta S. o osadení dopravnej značky č. OVŽPaD/JO/2012/146 z 30. apríla 2012 a postupom, ktorý mu predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej A., s. r. o., N., konajúca prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Ing. Ľ. R., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), porušenia čl. 1 ods. 2 Dodatkového protokolu   č. 12   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dodatkový   protokol   č.   12“)   určením   mesta   S.   o   osadení   dopravnej   značky č. OVŽPaD/JO/2012/146 z 30. apríla 2012 a postupom, ktorý mu predchádzal.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že:«Okresný úrad v S. - odbor životného prostredia vydal dňa 01. 12. 1999 Kolaudačné rozhodnutie č. j. S-99/2430-KOT, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 1999 pre stavbu pod názvom „Supermarket B. “ na parc. č. 3464/3 v k. ú. S. Od decembra 1999 do augusta 2010 spoločnosť B. spol. s r. o. užívala skolaudovanú stavbu ako veľkopredajňu.... V roku 2011 sťažovateľ kúpil nehnuteľnosti v k. ú. S., a to bývalú veľkopredajňu (pôvodne patriacu spoločnosti B.) - zápis na LV č. 6769, k. ú. S.:

• parc. č. 3464/1, 3464/3, 3464/4 • stavba - veľkopredajňa potravín s. č. 618, expozitúra Istrobanka s. č. 2558.... Sťažovateľ dňa 12. 10. 2011 ohlásil Mestu S., že na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 6769 k. ú. S. bude vykonávať drobnú stavbu. Mesto S. listom zo dňa 14. 10. 2011 pod č. SOU-966/2011-ORA oznámilo, že proti realizácii drobnej stavby nemá námietky.... Mesto S. dňa 05. 01. 2012 pod spis číslom: OVŽPaD/JO/2012/146 požiadalo OR PZ Okresný dopravný inšpektorát S. o vyjadrenie sa k návrhu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení. Ako dôvod svojej žiadosti uviedlo: „bezpečnosť cestnej premávky, najmä detí navštevujúcich Základnú školu na... ulici“.

Dňa 23. 01. 2012 vydal Okresný dopravný inšpektorát v S. pod č. ORPZ-SE-ODI1- 29-001/2012 súhlas na umiestnenie dopravného značenia č. B25 Zákaz vjazdu vozidiel, ktorých   okamžitá   hmotnosť   presahuje   vyznačenú   hranicu   3,5t   na   miestnej   komunikácii ulici...   v   meste   S.   -   na   prístupovej   komunikácii   k   objektom:   Veľkopredajňa   potravín, bytovka, základná škola (ďalej len „súhlas ODI“).

Mesto S. pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 dňa 30. 04. 2012 určilo použitie trvalých dopravných   značiek   na   miestnych   komunikáciách   v S.   (ďalej   len   „Určenie“)   a   potom osadilo dopravné značky zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5t. Týmto obmedzilo vstup, resp. prejazd po jedinej prístupovej ceste nachádzajúcej sa na par. č. 3461/1 k. ú. S. k nehnuteľnostiam sťažovateľa, bytovky, základnej škole, športoviskám.»

Sťažovateľ   namieta,   že   vydaním   určenia   o   osadení   dopravnej   značky   mesto   S. porušilo   označené   základné   práva   podľa   ústavy,   právo   podľa   dodatkového   protokolu a označené články ústavy a dodatkového protokolu č. 12.

K rešpektovaniu princípu subsidiarity a k splneniu podmienky podľa § 53 ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ uvádza:

«Určenie   nie   je   možné   považovať   za   rozhodnutie,   ktorým   by   správny   orgán rozhodoval o právach a povinnostiach konkrétneho subjektu a súčasne podľa § 3 ods. 6 z. č. 135/1961 Zb. sa nepostupuje podľa zákona o správnom konaní. Ustanovenie §-fu 3 ods. 6 Z. č. 135/1961 Zb. pojmovo určuje, že postup obce podľa § 3 ods. 2 druhá veta je len „činnosť“ [v   tejto   súvislosti   sťažovateľ   poukazuje   aj   na   uznesenie   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžo/206/2009 z 21. októbra 2009, pozn.].

Proti „určeniu“, ktoré vydalo mestom neexistuje žiadny opravný prostriedok, ktorým je možné dosiahnuť nápravu.

Ustanovenie § 3 ods.   6 z. č. 135/1961 Zb. vylúčilo použitie zákona o správnom konaní a teda je možné konštatovať, že proti Určeniu nie je možné podať žiadny prostriedok podľa   osobitných   predpisov,   ktorý   by   bol   efektívny   prostriedok   nápravy   a   umožnil   by dosiahnuť nápravu, zrušiť alebo zmeniť Určenie.»

Sťažovateľ ďalej uvádza, že„Protest prokurátora... nie je možné považovať za opravný prostriedok ako to má na mysli § 250m OSP (v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 37/2010, pozn.).

Určenie   dopravného   značenia   však   nemá   povahu   rozhodnutia   opatrenia   –   preto v tomto kontexte protest prokurátora nie je možné považovať za opravný prostriedok. Podnet   na   protest   prokurátora   bol   podaný   súbežne   avšak   prípadné   rozhodnutie správneho   orgánu   o   tom,   že   nevyhovuje   protestu   prokurátora,   nebude   pre   sťažovateľa nápravou situácie. Preto sťažovateľ vyčerpal všetky opravné alebo iné právne prostriedky na ochranu svojich práv z toho dôvodu je sťažnosť dôvodná a prípustná.“.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy sťažovateľ poukazuje na to, že

„... sa stal vlastníkom nehnuteľností - predajne v k. ú. S., pričom kupoval predmetnú predajňu   za   účelom   pokračovania   v   prevádzke   predajne.   Nehnuteľnosť   bola   riadne skolaudovaná,   účelom   stavby   bola   veľkopredajňa   už   viac   ako   desať   rokov,   prevádzka predajne B. tam bez obmedzenia fungovala, mala umožnené plynulé zásobovanie t. j. aj vjazd a výjazd motorových vozidiel s okamžitou hmotnosťou nad 3,5t.

Neexistovali   žiadne   prekážky,   ktoré   by   bránili   sťažovateľovi   v   tom,   aby   využíval kúpenú nehnuteľnosť za účelom, za akým ju kúpil, t. j. prevádzkovanie veľkopredajne - zmena predávaného sortimentu nie je predsa zmenou účelu užívania stavby.

Mesto   S.   teda   vydaním   Určenia   a   následným   osadením   dopravnej   značky   zákaz vjazdu motorovým vozidlám s okamžitou hmotnosťou nad 3,5t porušilo rovnosť práv, keďže napr. predošlý majiteľ nehnuteľnosti nebol obmedzovaný v užívaní jedinej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam a súčasne porušilo základné ústavné práva sťažovateľa - právo užívať v rámci vlastníckeho práva a znemožnil povinnosť udržiavať stavbu v stave vyžadovanom právnymi a inými predpismi keď napr. betón pre prípad akejkoľvek opravy/údržby stavby je možné prepraviť len vozidlami s okamžitou hmotnosťou nad 3,5t, čo je však v súčasnosti sťažovateľovi znemožnené....

Výkon   vlastníckeho   práva   sťažovateľa   žiadnym   spôsobom   neodporoval   zákonu a nenaplnil ústavné a zákonné podmienky, kedy by bolo možné vlastnícke právo obmedziť a súčasne tým zabrániť vlastníkovi plniť si zákonné povinnosti ako vlastníka nehnuteľnosti. Preto Určenie považujeme za autoritatívne a porušujúce základné princípy demokratického právneho štátu.

Máme za to, že Určenie vydané Mestom S. má charakter autoritatívneho núteného obmedzenia vlastníckeho práva, pretože sťažovateľovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti určuje konkrétny spôsob naloženia s jeho majetkom, pričom Mesto S. opomenulo, že ak niekto vlastníkovi obmedzí vlastnícke práva toto je možné len za náhradu nákladov. Z právneho stavu je zrejmé, že Určenie bráni navrhovateľovi užívať jeho vlastníctvo čo je v rozpore s čl. 20 ods.   1,   ods.   4 ÚSR,   Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Občianskym zákonníkom.“.

Sťažovateľ   tiež   namieta   porušenie   zásady   rovnakého   zaobchádzania,   pričom v sťažnosti uvádza:

„Pri vydaní Určenia Mesto S. nedodržalo zásady rovnakého zaobchádzania a to z nasledovných dôvodov:

• predajňa sťažovateľa bola od roku 1999 využívaná ako predajňa prevádzkovaná spoločnosťou   B.,   pričom   bola   roky   denne   zásobovaná   a   to   aj   motorovými   vozidlami s okamžitou hmotnosťou nad 3,5t;

• v uplynulých rokoch cca. 2009-2011 prebiehala rozsiahla výstavba novej bytovky, ktorá sa nachádza na susednom pozemku nehnuteľnosti sťažovateľa par. č. 3464/5 k. ú. S. a vtedy Mestu S. nevadilo, že prístupová cesta vedie k základnej škole,

• na susedných pozemkoch sa nachádza základná škola a športové ihriská, ktoré treba taktiež udržiavať, zásobovať a odvážať odpad.

Sťažovateľ kúpil predmetné nehnuteľnosti (par. č. 3464/1, 3464/3, 3464/4) v k. ú. S. ako veľkopredajňu, pričom nič iné ako predajňu tam nebude prevádzkovať.

Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzanie je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.“

K   porušeniu   základného   práva   podnikať   podľa   čl.   35   ods.   1   ústavy   sťažovateľ poukazuje na to, že

«...   spĺňa   zákonné   podmienky   na   vykonávanie   podnikateľskej   činnosti,   nakoľko nehnuteľnosti,   kde   má   úmysel   prevádzkovať   predajňu   farieb,   náradia,   inštalácii, obkladov   /kúpeľňové   štúdio/   dverí,   potrieb   a   doplnkov   pre   domácich   majstrov   aj profesionálnych remeselníkov - „hobby market“ sú riadne skolaudované, účel stavby je predajňa už od roku 1999. Podľa Územného plánu mesta ide o nehnuteľnosti, ktoré patria do   hlavného   funkčného   využitia   -   občianska   vybavenosť,   kde   patria   aj   obchody,   resp. predajne.

Mesto S. Určilo dopravné značky a zákaz vjazdu vozidlám nad 3,5t a týmto zásahom znemožnilo sťažovateľovi predmetné nehnuteľnostiach využívať na ich účel a to predajňu, hoci predajňa tam bola od roku 1999 čo nebolo a nie je ani v rozpore s Územným plánom obce. Mesto S. Určením znemožnilo opravu stavby, údržbu, vynášanie komunálneho odpadu a zásobovanie tovarom. Sťažovateľ je týmto autoritatívnym zásahom Mesta S. - Určením, obmedzený vo svojom ústavnom práve podnikať.

Ako sme sa informovali u dopravných inšpektorov je obvyklá prax, že aj keď mesto osadí   dopravné   značky   do   zákazom   vjazdu,   ich   súčasťou   je   doplnková   tabuľa   „okrem zásobovania“ alt. „okrem dopravnej obsluhy“ čo sa v tomto prípade nestalo a to aj napriek tomu, že Mesto S. vedelo, že na nehnuteľnostiach prebiehajú udržiavacie práce ako aj riadne ohlásená drobná stavba.».

V rámci ďalšej argumentácie sťažovateľ v sťažnosti uvádza:«Nakoľko ustanovenie § 3 ods. 6 z. č. 135/1961 Zb. pri „určení“ vylučuje použitie správneho poriadku obec nie je povinná prerokovať svoje častokrát subjektívne rozhodnutie napr. primátora s vlastníkmi pozemkov ktoré susedia s prístupovou cestou alebo pozemkov ku ktorým prístupová cesta vedie. Vlastníci pozemkov sa spravidla o osadení dopravnej značky   dozvedia   až   v   momente   kedy   dopravná   značka   stojí.   Proti   „určeniu“   vydaným mestom neexistuje žiadny opravný prostriedok, chýba deľba a kontrola moci a to aj napriek tomu, že takýto radikálny zásah obce môže spôsobiť obmedzenie vlastníckeho práva čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ÚSR ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že ustanovenie § 3 ods. 2 z. č. 135/1961 Zb. nie je v súlade s ÚSR ani medzinárodnými predpismi, ktorými je Slovenská republika.»

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   vlastnícke   práva   a   povinnosti sťažovateľa...   podľa   Čl.   20   ods.   1   ÚSR,   Čl.   1   Protokolu   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd 1 v znení protokolu č. 11, Paríž, 20. III. 1952 (ochrana majetku), Čl. 1 Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   práva   sťažovateľa   a   to   práva podnikať... podľa Čl. 35 ods. 1 ÚSR.

Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   práva   sťažovateľa   a   to   práva rovnakého zaobchádzania a práva zákazu diskriminácie, podľa Čl. 12 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   zrušuje   určenie   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 vydané Mestom S.

Ústavný súd prikazuje Mestu S. aby obnovil stav pred porušením a odstránil trvalé dopravné značky na miestnej komunikácií v S.

a) na MK (prístupová k III. ZŠ) kde je umiestnená dopravná značka B25 Zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5t,

b) na MK (na križovatke s prístupovou komunikáciou k III. ZŠ) kde je umiestnená dopravná   značka   B27   a   Zákaz   odbočenia   vpravo   a   B27b   Zákaz   odbočenia   vľavo   s dodatkovými tabuľkami E6 Celková hmotnosť (3,5t).

Ústavný   súd   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi   v   sume 5.000 €, ktoré je Mesto S. povinné mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €, ktoré je Mesto S. povinné vyplatiť na účet právneho zástupcu: A., s. r. o... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Alternatívne sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:«Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   vlastnícke   práva   sťažovateľa... podľa Čl. 20 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 Protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd 1 v znení protokolu č. 11, Paríž, 20. III. 1952 (ochrana majetku), Čl. 1 Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   práva   sťažovateľa   a   to   práva podnikať... podľa Čl. 35 ods. 1 ÚSR.

Mesto   S.   postupom   a   určením   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012   porušilo   práva   sťažovateľa   a   to   práva rovnakého zaobchádzania a práva zákazu diskriminácie, podľa Čl. 12 ods. 1 ÚSR, Čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   zrušuje   určenie   o   osadení   dopravnej   značky   pod č. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 vydané Mestom S.

Ústavný súd zakazuje Mestu S. pokračovať v porušovaní základných práva a slobôd sťažovateľa a prikazuje Mestu S. aby určilo dodatkové tabuľky E 12 „okrem dopravnej obsluhy“ k trvalým dopravným značkám na miestnej komunikácií v S.

a) na MK (prístupová k III. ZŠ) k umiestnenej dopravnej značke B25 Zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 3,5t,

b)   na   MK   (na   križovatke   s   prístupovou   komunikáciou   k   III.   ZŠ)   k umiestnenej dopravnej   značke   B27a   Zákaz   odbočenia   vpravo   a   B27b   Zákaz   odbočenia   vľavo   s dodatkovými tabuľkami E6 Celková hmotnosť (3,5t).

Ústavný   súd   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi   v   sume 5.000 €, ktoré je Mesto S. povinné mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €, ktoré je Mesto S. povinné vyplatiť na účet právneho zástupcu: A., s. r. o... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje takto:„Sťažovateľ si uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 € ako náhradu za nemajetkovú   ujmu   z   dôvodu   márnosti   a   nespravodlivosti,   ktoré   ho   sprevádzajú   pri porušovaní jeho základných práv a slobôd. Zamestnanci, spoločníci a štatutárne orgány sťažovateľa   museli   vynaložiť   veľké   úsilie   na   odvrátenie   protizákonného   stavu a k vyhodnoteniu riešenia všetkých alternatív obrany proti protizákonným zásahom Mesta S.,   pričom   aj   oni   utrpeli   morálnu   ujmy,   spôsobenú   bezmocnosťou   voči   autoritatívnym zásahom   Mesta   S.   Sťažovateľ   má   za   to,   že   aj   verejné   výstupy   Mesta   S.,   ktoré   nie   sú podložené žiadnymi právnymi argumentmi sa ho negatívne morálne dotýkajú. Skutočnosť, že Mesto S. porušilo základné práva a slobody sťažovateľa je nesporné, tieto porušenia nastali, a nejde ich vrátiť späť, len zakázať ich porušovanie do budúcnosti, čím došlo k naplneniu skutkového stavu k priznaniu finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa.“

Ústavný súd 14. marca 2013 vyzval sťažovateľa, aby mu predložil podnet (kópiu) na podanie   protestu   prokurátora   podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“),   ktorý   podľa   sťažnosti   podal súbežne so sťažnosťou ústavnému súdu, ako aj na oznámenie, akým spôsobom bol tento podnet vybavený. Sťažovateľ v odpovedi   na výzvu doručenej ústavnému súdu   3. apríla 2013   uvádza,   že   podnet   na   podanie   protestu   prokurátora   podal   na   základe   vyjadrenia Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   a   tiež   Ministerstva   dopravy,   výstavby a regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky,   ktoré   odpovedali,   že   má   možnosť   podať podnet na preskúmanie zákonnosti postupu mesta S. Okresnej prokuratúre S. (ďalej len „okresná prokuratúra“) podľa zákona o prokuratúre. V tomto svojom podaní v nadväznosti na uvedené sťažovateľ ďalej uvádza:

„Uvedený   postup   bol   navrhovateľom   využitý,   nakoľko   navrhovateľ   podal   daný podnet na Okresnú prokuratúru v S., ktorá podnet Listom č. Pc 49/12 zo dňa 15. 08. 2012 postúpila aj Generálnej prokuratúre SR.“

Súčasťou reakcie sťažovateľa na výzvu ústavného súdu bolo predloženie ďalších príloh, z obsahu ktorých vyplynulo, že sťažovateľ podaním zo 7. augusta 2012 podal podnet okresnej prokuratúre, prostredníctvom ktorého žiadal, aby okresná prokuratúra

1.   rozhodla   o „podaní   protestu   proti   opatreniu,   alt.   proti   nezákonnému   postupu mesta - nezákonnému zásahu do práv a povinností právnickej osoby“,

2.   podala „orgánu   verejnej   správy   Upozornenie   podľa   §   28   a nasl.   zákona o prokuratúre“,

3. podala „podnet Generálnemu prokurátorovi SR na podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov“ (uvedených v tomto podnete).

Okresná prokuratúra prípisom z 15. augusta 2012 oznámila sťažovateľovi, že jeho podnet bol v časti, v ktorej sa domáhal toho, „aby generálny prokurátor podal ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, postúpený z dôvodu vecnej príslušnosti Generálnej prokuratúre SR“.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v prípise   z 29.   októbra   2012   uviedla,   že „Určovanie   dopravných značiek   a   dopravných zariadení   je   činnosťou   orgánov   verejnej   správy.   Činnosť   verejnej   správy   sa   prejavuje v stanovených formách. Formy činnosti verejnej správy možno rozdeľovať podľa rozličných hľadísk, ale jedným z najčastejšie využívaných členení je rozdelenie činnosti verejnej správy na vydávanie normatívnych individuálnych a tzv. zmiešaných správnych aktov.

Zmiešané   správne   akty   predstavujú   tzv.   všeobecné   rozhodnutia   orgánov   verejnej správy upravujúce podmienky správania sa osôb na určitom mieste (všeobecné zákazy, príkazy)   alebo   aj   všeobecné   podmienky   pre   vykonávanie   určitej   činnosti   (napr.   cenové a regulačné   rozhodnutia).   Ich   charakteristickým   znakom   je,   že   sú   konkrétne   vo   vzťahu k veci, na ktorú sa vzťahujú, resp. ju riešia ale abstraktné sú vo vzťahu k okruhu adresátov týchto aktov.

V   danej   konkrétnej   veci   malo   mesto   už   pri   umiestňovaní   a   povolení   výstavby veľkopredajne posudzovať aj jej pripojenie na pozemné komunikácie. Mesto a príslušný okresný   dopravný   inšpektorát   následne   mali   pri   určovaní   a   osadení   dopravnej   značky zohľadniť   bezpečnosť   cestnej   premávky   v dotknutej   lokalite.   Daný   problém   by   mal   byť riešiteľný v rámci kompetencii uvedených orgánov (možnosť zníženia rýchlosti, osadenie spomaľovačov   na   vozovke   a   pod.)“. Súčasne   sťažovateľovi   oznámila,   že   zo   strany generálnej   prokuratúry „neboli   zistené   také   právne   relevantné   skutočnosti,   ktoré   by odôvodňovali   podanie   návrhu   na   Ústavný   súd   SR,   vo   veci...   namietaného   nesúladu právnych predpisov“, čím považovala jeho podnet v predmetnej časti zo strany generálnej prokuratúry za vybavený.

Vo   vzťahu   k časti   podnetu   zo   7.   augusta   2012   týkajúceho   sa   preskúmania „zákonnosti   opatrenia   Mesta   S.   č.   -   Určenie   o osadení   dopravnej   značky č. OVŽPaD/JO/2012/146   zo   dňa   30.   04.   2012“ okresná   prokuratúra   prípisom   č.   k. Pd   65/12-18   z 30.   novembra   2012   sťažovateľovi   po   preskúmaní   tejto   časti   podnetu oznámila, že „nie je dôvod na uplatnenie niektorého z opatrení prokuratúra proti vydanému opatreniu Mesta S.“. Na tomto základe podnet sťažovateľa odložila. Z obsahu tohto prípisu vyplýva, že na účely vybavenia podnetu si vyžiadala od mesta S. správu a spisový materiál a   vysvetlenie   dopravného   inžiniera   Okresného   dopravného   inšpektorátu   S.,   Okresného riaditeľstva Policajného zboru S. Na základe vykonaného šetrenia okresná prokuratúra v predmetnom prípise uviedla:

„Zo   spisového   materiálu   bolo   nepochybne   preukázané,   že   Mesto   S.   ako   orgán miestnej štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií po objektívnej stránke pri vydaní opatrenia – Určenie o osadení dopravnej značky sp. zn. OVŽPaD/JO/2012/146 zo dňa 30. 04. 2012 postupoval v súlade s vyššie cit. ustanoveniami zákona č. 135/1961 Zb., t. j. určil dopravné značky na ul... v S. so súhlasom okresného dopravného inšpektorátu. Pri   vydaní   opatrenia   mesto   vychádzalo   z   funkčnosti   daného   územia   určeného územným plánom mesta.

Posudzovanie   otázky   účelnosti   osadenia   dopravných   značiek   však   nespadá   do kompetencie prokuratúry.

Preto nie je dôvod na uplatnenie niektorého z opatrení prokurátora proti vydanému opatreniu Mesta S.

Na základe uvedených skutočností Váš podnet odkladám.“

Sťažovateľ s vybavením tejto časti podnetu okresnou prokuratúrou nesúhlasil, a preto doručil   13.   novembra   2012   generálnej   prokuratúre   opakovaný   podnet   (označený   ako „Vybavenie podnetu - odpoveď, Žiadosť o prehodnotenie postupu“ zo 7. novembra 2012).

Generálna prokuratúra prípisom č. k. GÚs 242/12-4 z 30. januára 2013 sťažovateľovi oznámila,   že   jeho   opakovaný   podnet   po   preskúmaní   odložila,   argumentujúc   tým,   že „napriek   tomu,   že   na   určenie   dopravných   značiek   sa   nevzťahujú   všeobecné   predpisy o správnom konaní nie je vylúčené, ak sa cítite postupom Mesta S. poškodení, aby ste sa domáhali svojich práv na všeobecnom súde. Práve táto možnosť je to, čo vo svojom náleze I. ÚS 354/08-50 vyslovil Ústavný súd SR.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   20 ods.   3   zákona o ústavnom   súde   ústavný súd je viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity,   ktorého   zmysel   a   účel   spočíva   v   tom,   že   ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Ústavný súd považuje v danej veci za potrebné poukázať na svoje právne závery, ktoré už vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08) vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy   je v niektorých   prípadoch   dovolené   „ex   lege“,   tento postup nie   je ale namieste v prípade,   ak   ide   o   rozhodnutia   a   postupy,   ktoré   sa   týkajú   základných   práv   a   slobôd (II. ÚS 50/01). Posledná veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom   k základným   právam a slobodám. V dôsledku   toho v prípade,   keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.   Vylúčenie   takéhoto   rozhodnutia   zo   súdneho   preskúmavania   (v   správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom a určením mesta S. o osadení dopravnej značky č. OVŽPaD/JO/2012/146 z 30. apríla 2012 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a k porušeniu čl. 1 ods. 2 dodatkového protokolu č. 12.

Z príloh predložených sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ sa obrátil na orgány prokuratúry   podnetom   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o prokuratúre.   Okresnej prokuratúre   podal   podnet   zo   7.   augusta   2012   a generálnu   prokuratúru   požiadal o preskúmanie vybavenia tohto podnetu podaním zo 7. novembra 2012, ktoré sa vybavením jeho podnetu aj meritórne zaoberali.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom je v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   považuje   podnet,   ako   aj   opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich   základných   práv   alebo slobôd   účinne   poskytuje,   a to   aj   vo   vzťahu   k   tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010).

Z príloh predložených sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ sa obrátil na orgány prokuratúry   podnetom   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre,   ktoré   sa vybavením   jeho   podnetov   aj   meritórne   zaoberali;   okresnej   prokuratúre   podal   podnet zo 7. augusta   2012   a   generálnu   prokuratúru   požiadal   o   preskúmanie   vybavenia   tohto podnetu   podaním   zo   7.   novembra   2012.   Porušenie   svojich   práv   prípismi   príslušných orgánov prokuratúry, ktorými vybavili jeho podnety podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, však nenamietal.

Zmyslom   a funkciou   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   náprava   zásahu   orgánov verejnej   moci   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných   práv   a slobôd   fyzickej   osoby   alebo právnickej   osoby, avšak   k tejto   náprave nemôže dôjsť tak, že by v konaní o sťažnosti a z preskúmania ústavným súdom bolo vyňaté rozhodnutie o inom právnom prostriedku nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Zákonom   o   prokuratúre   ustanovená   právomoc   príslušných   orgánov   prokuratúry poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho základných práv a slobôd na základe jeho podnetov podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za danej situácie vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať namietaný postup a určenie o osadení dopravnej značky mesta S., preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež tvrdí, že sa nemôže domáhať ochrany svojich základných práv   v   správnom   súdnictve   podľa   §   250m   Občianskeho   súdneho   poriadku,   pretože namietaný postup a „určenie“ o osadení dopravnej značky mesta S. nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

Ústavný súd vychádzajúc z čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy poukazuje na § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyjadriť sa k možnosti využitia súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

Pretože   sťažnosť   ako   celok   bola   odmietnutá,   stratilo   opodstatnenie   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2013