znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 211/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Delty Management GmBH, spol. s r. o., Moldavská 8, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. P. K., K., ktorou namieta porušenie jej základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 5180/01 a sp. zn. Er 5181/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Delty   Management   GmBH,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 30. septembra 2003 doručená sťažnosť Delty Management GmBH, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka”), ktorou namieta porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava”) a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd”) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 5180/01 a sp. zn. Er 5181/01.

Z obsahu   sťažnosti   a   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníkom   exekučných konaní vedených na okresnom súde, v ktorých sa oprávnená E. S. domáha od sťažovateľky ako povinnej zaplatenia 28 754 000 Sk s príslušenstvom a 5 000 000 Sk s príslušenstvom, pričom sťažovateľka proti exekúcii podala námietky 8. januára 2002, o ktorých rozhodol okresný súd tak, že ich ako oneskorené zamietol.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   porušil   jej   právo   na   prerokovanie   veci   v jej prítomnosti   a právo   vyjadriť   sa   k vykonávaným dôkazom   tým,   že   vykonal   dokazovanie výsluchom svedka bez toho, aby o termíne výsluchu upovedomil sťažovateľku, o čom sa sťažovateľka dozvedela až z napadnutých rozhodnutí.

Podľa   sťažovateľky   tým,   že   okresný   súd   jej   námietky   ako   oneskorené   zamietol a meritórne   sa   nimi   nezaoberal,   porušil   ustanovenia   §   50   ods.   l   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a sťažovateľke odňal možnosť konať pred súdom osobitne v situácii,   keď   v námietkach   sťažovateľka   poukázala   na   vážne   materiálne   aj   formálne nedostatky   exekučného   titulu   –   notárskej   zápisnice,   ktoré   by   viedli   nutne   k vyhoveniu námietkam.

Sťažovateľka   poukazuje,   že   postupom   okresného   súdu   jej   nebolo   umožnené preukázať opodstatnenosť tvrdení o nesplnení podmienok náhradného doručenia výsluchom konateľa, resp. jej zamestnancov, navyše okresný súd vyhodnotil listinné dôkazy spôsobom odporujúcim ich obsahu.

Podľa sťažovateľky proti uzneseniam okresného súdu o zamietnutých námietkach nie je možné podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a na podanie mimoriadneho dovolania nie je sťažovateľka oprávnená, čo znamená, že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka vyčerpala všetky prostriedky nápravy, ktoré jej zákon na ochranu základných práv   a slobôd   účinne poskytuje   a na   použitie   ktorých   bola oprávnená podľa   osobitných predpisov, a sťažnosť podala v lehote, ktorá začala plynúť od 2. augusta 2003.

Sťažovateľka   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   sťažnosť   prijal   a   rozhodol   týmto nálezom:

„I. Právo sťažovateľa DELTA MANAGMENT GmBH, spol. s r.o. zaručené čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote v konaniach pred Okresným súdom Košice II vedených pod sp. zn. Er 5180/01 a sp. zn. Er 5181/01 porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. Er 5180/01-69 zo dňa 23. 7. 2003 a sp. zn. Er 5181/01-73 zo dňa 23. 7. 2003 a veci vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

III.   Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, réžijného paušálu a DPH v celkovej výške 10.560,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.”

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   53   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa   § 25 zákona o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Splnenie   ústavných   a   zákonných   predpokladov   na   podanie   sťažnosti,   ktoré   sú uvedené v ustanoveniach ústavy a zákona o ústavnom súde, odôvodnila sťažovateľka tak, že proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   o zamietnutí   námietok   nie   je prípustné   odvolanie   ani dovolanie.

V   exekučnom   konaní podľa   Exekučného   poriadku   má povinný   viacero   právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone   súdnych   a   iných   rozhodnutí   sa   vyskytnú   absolútne   alebo   relatívne   prekážky ďalšieho   postupu   exekučných   orgánov,   ku   ktorým   patrí   aj   tvrdenie   sťažovateľky,   že exekučný titul – notárska zápisnica má také vážne materiálne a formálne nedostatky, ktoré by viedli podľa sťažovateľky nutne k vyhoveniu námietkam.

K   takým   právnym   prostriedkom   patria   návrh   na   odklad   exekúcie   podľa   §   56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel   týchto   právnych   prostriedkov   obrany   povinného   v   exekučnom   konaní   je   rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie).

Z   Exekučného   poriadku   vyplýva,   že   jedným   z   prostriedkov   obrany   povinného v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50. Nie je to však jediný prostriedok obrany povinného   a   navyše   ani   najúčinnejší   prostriedok   ochrany   práv   povinného   z   dôvodu, že v prípade nevyhovenia námietkam nie je možné takéto rozhodnutie napádať riadnym opravným prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli alebo   neboli   podané   námietky   podľa   §   50   Exekučného   poriadku,   prípadne   sa   takým námietkam   nevyhovelo.   Vyššia   účinnosť   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   vo   vzťahu k ochrane povinného   vyplýva z toho,   že proti   rozhodnutiu   o   tomto   návrhu   je prípustné v prevažnej   väčšine   prípadov   odvolanie,   o   ktorom   sa   rozhoduje   v riadnom   inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa.

Sťažovateľka   o týchto   možnostiach   ochrany   jej   práv   v exekučnom   konaní neuvažovala.

Na   základe   uvedeného   nie   je   názor   sťažovateľky   na   vyčerpanie   právnych prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom zákone vecne správny. Exekučný poriadok,   ako   aj   Občiansky   súdny   poriadok   umožňoval   sťažovateľke   takú   ochranu namietaného porušenia označených základných práv, na ktorú bola oprávnená bez časového obmedzenia   ihneď   po   začatí   exekučného   konania,   o   ktorom   sa   dozvedela   najneskôr doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Sťažovateľka bola oprávnená, ale aj povinná tieto právne prostriedky pred podaním sťažnosti využiť.

Sťažovateľka mala na ochranu namietaného porušenia označených základných práv právne prostriedky, ktoré nevyužila, a preto v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je daná právomoc ústavného súdu.

Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   viedol   k   tomu,   že   senát   ústavného   súdu odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2003