znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 210/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv   podľa   čl. 46   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv podľa   čl. 6   ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2011 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných   práv   podľa   čl. 46   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ si   v tomto   konaní uplatnil   ako   poškodený   nárok   na náhradu   škody   proti   obžalovanému (pre trestný   čin   podvodu   podľa   § 250   ods. 1   a 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný   zákon v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na to je podľa § 10 ods. 11 druhej vety Trestného poriadku v konaní pred súdom jeho stranou.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dolupodpísaný   Mgr.   O.   F.   podáva   týmto   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   upraveného   v   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   lebo postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   pod   sp. zn.   6 T 2/2009   týkajúceho   sa trestného   činu   podvodu   podľa   § 250   ods. 1,   ods. 4   Tr. zák.   č. 140/1961   Zb.   prišlo k prieťahom konania.

V 1998 sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podvod na S. B..., ktorý je obvinený a obžalovaný   z   podvodu   v   trestnej   veci   sp. zn.   6 T 2/2009   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava I. Sťažovateľ žiadal trestné orgány o náhradu škody.

Uvedený   súd,   ktorý   je   vo   veci   príslušný   konať,   odročil   dňa   29.   marca   2011 pojednávanie vo veci už šiesty krát bez toho, aby konal v medziach zabezpečenia náhrady škody bez prieťahov a s dôrazom na majetok obžalovaného a proti mareniu rozhodnutia o náhrade škody konaním vo veci, čím sa zdĺhavé konanie stalo neefektívnym zabezpečiť reálne náhradu škody napriek tomu, že dokazovanie skončilo...

Svoju   sťažnosť   na   ústavný   súd   sťažovateľ   podáva   z   dôvodu,   že   o   ochrane   ním označeného   základného   práva   nerozhoduje   iný   súd,   a   z   dôvodu,   že   o   jeho   sťažnosti na prieťahy konania zo dňa 7. februára 2011 Okresný súd Bratislava I v lehote 30 dní doteraz nerozhodol. Dokazovanie bolo skončené, ale súd už šesťkrát odročil pojednávanie zo subjektívnych dôvodov.

Na   prieťahy   konania   sťažovateľ   využil   opravný   prostriedok,   ktorým   je   sťažnosť na prieťahy   konania   podľa   § 62   a   nasl.   zák.   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene   a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu, ktorý na ňu vôbec nereagoval. Tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo upravené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, a čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   sp. zn.   6 T 2/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci predbežného opatrenia vo veci 6 T 2/2009 konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej   sťažovateľ   žiada,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100 000 €, úhrada trov konania a aby mu bol ustanovený advokát na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Uvedená sťažnosť bola doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2011, v ktorom sťažovateľ okrem iného namieta aj porušenie svojho „práva na opravný prostriedok podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, lebo postupom Okresného súdu Bratislava I č. k.   6 T 2/2009,   týkajúceho   sa   veci   podvodu   podľa   § 250   Tr. zák.   č. 140/1961 Zb. a náhrady škody, došlo k prieťahom konania a zároveň nebol uznaný opravný prostriedok sťažnosti proti prieťahom konania“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2009

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   ústavný   súd   poukazuje na špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorá spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom   konania   o sťažnosti   pred   ústavným   súdom   je,   ako   už   bolo   uvedené, v prvom rade rozhodovanie o námietkach sťažovateľa smerujúcich proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2009, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 363/2010).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7   a   § 62   ods. 1   a   nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto sťažnosť, predmetom   ktorej   je   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   príjme   na   ďalšie   konanie   vo   veci   samej   iba za predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označený   právny   prostriedok   podľa zákona č. 757/2004 Z. z. (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), no ani napriek jeho využitiu nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia svojich práv.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   podľa § 3 ods. 7   a   § 62   ods. 1   a   nasl.   zákona č. 757/2004   Z. z. zásadne   považuje   za   účinný prostriedok   ochrany   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať bez zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť [§ 2 ods. 2 vety za bodkočiarkou, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Ústavný   súd   z odpovede   predsedníčky   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľa na prieťahy   v napadnutom   konaní   zistil,   že   toto   konanie   začalo   8.   januára   2009,   keď okresnému súdu „napadla žaloba Krajskej prokuratúry Bratislava na obž. S. B. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj v súčinnosti s okresným súdom ďalej zistil, že sťažovateľ odvolávajúc sa na § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. podal osobne 18. februára   2011   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sťažnosť na prieťahy   v konaní   adresovanú „Kancelárii   predsedu   Krajského   súdu   v Bratislave“ týkajúcu sa postupu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 2/2009.

Predsedníčka   krajského   súdu   prípisom   zo   4.   marca   2011   postúpila   predmetnú sťažnosť na vybavenie predsedníčke okresného súdu (uvedený prípis spolu so sťažnosťou bol   doručený   okresnému   súdu   8.   marca   2011). „Odpoveď   na sťažnosť   v trestnej   veci vedenej pod sp. zn. 6 T 2/2009“ z 21. marca 2011 podpísaná predsedníčkou okresného súdu bola   sťažovateľovi   na   ním   uvedenú   adresu   odoslaná   23. marca   2011.   Predsedníčka okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   okrem   uvedenia   chronológie   procesných   úkonov vykonaných   v doterajšom   priebehu   napadnutého   konania   vyslovila   názor,   že   sťažnosť „je nedôvodná,   napriek   tomu   však   budem   sledovať   ďalšie   konanie   v tejto   veci v 2-mesačných intervaloch“.

Ústavný   súd   opakovane   vyslovil   (I. ÚS 46/2010   atď.),   že   podanie   sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. považuje za vyčerpanie účinného prostriedku   nápravy   v zmysle § 53   ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   len   v   tom   prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená 5. apríla 2011 (na poštovú prepravu podaná 1. apríla 2011), teda po uplynutí len jedného týždňa   od   vybavenia   sťažnosti   predsedníčkou   okresného   súdu,   ústavný   súd   posudzuje podanie   sťažnosti   sťažovateľom   na   prieťahy   podľa   zákona č. 757/2004   Z. z. iba   ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (podobne   IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06, I. ÚS 233/08). Na to, aby sťažnosť mohla priniesť efektívny účinok, ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie   opatrení   s   cieľom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

Na základe uvedeného ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu,   ktorým   malo dôjsť   k porušeniu   základného práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dospel k záveru, že sťažnosť bola ústavnému súdu   podaná   predčasne,   a to   v čase,   keď   ešte   nebolo   možné   dospieť   k záveru,   že   by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ. Uvedený záver zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ústavy a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   a čl. 13   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 2/2009

Ústavný súd konštatuje, že aj keď sťažovateľ nesprávne adresovanou sťažnosťou na prieťahy   v konaní   sám   oddialil   možnosť   jej   skoršieho   vybavenia,   okresný   súd   už po 14 dňoch po jej postúpení krajským súdom, konkrétne 21. marca 2011, na ňu reagoval a zároveň   sťažovateľa   poučil,   že   ak   ju   nepovažuje za   riadne   vybavenú, môže   požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedníčku krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b) tohto   ustanovenia   ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského súdu...

Z   citovaných   ustanovení   zákona   č. 757/2004   Z. z.   vyplýva,   že   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy v podobe podania žiadosti predsedníčke krajského súdu o prešetrenie vybavenia jeho sťažností, a to v lehote 30 dní od doručenia odpovede predsedníčky okresného súdu (III. ÚS 413/2010, III. ÚS 30/2011).

Vzhľadom na to ústavný súd nemohol akceptovať taktiež námietku sťažovateľa, že okresný   súd   na   sťažnosť   na prieťahy   v konaní adresovanú   jeho predsedníčke „v lehote 30 dní doteraz nerozhodol“, resp. „na ňu vôbec nereagoval“.

Navyše   je   v súvislosti   s predmetnou   námietkou   sťažovateľa   potrebné   poukázať aj na judikatúru   ústavného   súdu,   podľa   ktorej   postup   pri   vybavovaní   sťažností,   resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona č. 757/2004 Z. z., nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 241/07). Keďže vzhľadom na uvedené sa s námietkou sťažovateľa o „neuznaní opravného prostriedku“ vzťahujúcou   sa   na   prieťahy   v napadnutom   konaní   ústavný   súd   nemohol stotožniť,   nebolo   možné   dospieť   ani   k záveru   o existencii   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým   postupom   v sťažnosti   označeného   porušovateľa   a namietaným   porušením základného   práva   podľa   čl. 46   ústavy,   resp. práv   podľa   čl. 6   ods. 1   a čl. 13   dohovoru, a na základe toho posunúť vec v tomto štádiu do ústavnoprávnej roviny. Vzhľadom na to dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažnosť   je   v tejto   časti   potrebné   pri   jej   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

3. K návrhu konať vo veci predbežného opatrenia v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 T 2/2009

Sťažovateľ   v druhom   bode   petitu   sťažnosti   požaduje,   aby   okresný   súd „vo   veci predbežného   opatrenia   vo   veci   6 T 2/2009   konal   bez   zbytočných   prieťahov“,   pričom zo sťažnosti ani z jej príloh nie je zrejmé, o aké predbežné opatrenie by malo v danej veci ísť. Sťažovateľ sa zmieňuje iba o tom, že „k prieťahom sa vyjadril na pojednávaní dňa 29. marca 2011 otázkou na súd, aby súd uviedol akou formou zabezpečil náhradu škody, keď   bolo   pojednávanie   opätovne   odročené   pre   neúčasť   obžalovaného   a jeho   advokáta. Za súd odpovedal predseda senátu, že návrh na predbežné opatrenie si sťažovateľ môže dať,   ale   po   14   rokoch   už   nie   je   náhrada   škody   reálna.   Túto   odpoveď   zapisovateľka neuviedla, s čím sťažovateľ nesúhlasí, lebo postupom súdu je priebežne oslabované právo sťažovateľa na náhradu škody bez jeho zavinenia, čo nebolo zadokumentované.“.

Sťažovateľ   teda   v podstate   namieta,   že   okresný   súd   nezaznamenal   jeho   prednes do zápisnice z hlavného pojednávania.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného poriadku o oprave a doplnení záznamu alebo zápisnice o hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí a takisto o námietkach proti takejto zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Keďže zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ takto postupoval, nie je vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   daná   právomoc   ústavného   súdu   o tejto   námietke rozhodovať, a preto sa ňou nemohol zaoberať. Na základe toho bolo potrebné sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti, ako aj o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011